Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 191/2011
PDF · 141.39 KB
No categories available
III. ÚS 191/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2011
predbežne prerokoval sťažnosť akad. sochára Ľ. F., B., zastúpeného advokátom
JUDr. A. B., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C/299/2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť akad. sochára Ľ. F. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. decembra
2010 doručená sťažnosť akad. sochára Ľ. F., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C/299/2006.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu
28. septembra 2006 „Návrh na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy“, ktorým
sa domáhal, aby okresný súd rozsudkom rozhodol, že sťažovateľ «je neoprávnene
evidovaný v materiáloch bývalej Štátnej bezpečnosti ako osoba „Dôverník“», uložil Ústavu
pamäti národa ako odporcovi v 1. rade povinnosť „odstrániť všetky údaje týkajúce sa
údajnej spolupráce akad. sochára Ľ. F. s bývalou Štb zo svojej evidencie ako aj všetky
zverejnené údaje o jeho osobe nachádzajúce sa na internetovej stránke www.upn.gov.sk“ a
zároveň uložil odporcom v 1. rade a Slovenskej informačnej službe (ďalej len „odporca
v 2. rade“) povinnosť poskytnúť sťažovateľovi primerané zadosťučinenie vo forme
verejného ospravedlnenia, ako aj peňažnú satisfakciu.
Sťažovateľ sa v podanej sťažnosti vyjadril, že od podania návrhu uplynuli viac ako
4 roky, počas ktorých nielenže okresný súd nevydal meritórne rozhodnutie, ale nenariadil
vo veci samej ani pojednávanie.
V rámci svojej argumentácie sťažovateľ poukázal predovšetkým na to, že okresný
súd nenariadil pojednávanie ani po jeho žiadosti „o informáciu, čo bráni súdu, aby vo veci
konal“, ktorú mu adresoval 4. júla 2007. Až po uplynutí 12 mesiacov od podania návrhu
pristúpil okresný súd k doručovaniu podaného návrhu odporcom.
Podľa vyjadrenia sťažovateľa „prvým procesným úkonom“ okresného súdu bolo
uznesenie z 13. marca 2008, ktorým bol vyzvaný, aby špecifikoval petit návrhu. Ďalšie
uznesenie okresného súdu z 9. apríla 2008, ktorým došlo k zastaveniu konania proti
odporcovi v 2. rade, malo byť sťažovateľovi doručované až po uplynutí 6 mesiacov od jeho
písomného vyhotovenia a takisto až po uplynutí obdobia viac 2 rokov od podania návrhu
bola uskutočnená výzva na zaplatenie súdneho poplatku.
V roku 2009 sťažovateľ požiadal o určenie termínu pojednávania, okresný súd však
podľa jeho vyjadrenia na túto žiadosť nereagoval. V období roka 2009 boli sťažovateľovi
doručené iba dve uznesenia, ktorými bol vyzvaný na odstránenie vád podania, pričom
na druhú z výziev reagoval sťažovateľ 30. apríla 2010.
Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie formuloval v sťažnosti tento záver:
„Konaním, resp. nekonaním Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod č. k.
26C/299/2006, mi práve právo vyplývajúce z čl. 48 Ústavou Slovenskej republiky bolo
odňaté, nakoľko spôsob, akým je konanie vedené, mi uberá nádej na právoplatné
rozhodnutie vo veci a tým nádej na uspokojenie môjho oprávneného nároku na ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Odo dňa podania návrhu vo veci samej uplynulo
viac ako 51 mesiacov, čo je čas, ktorý objektívne prispel k sťaženiu mojej pozície,
nehovoriac o stále sa prehlbujúcej morálnej, spoločenskej ako aj citovej ujme vzhľadom
na pozadie celého konania.“
Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
rozhodol vo veci nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva zaručeného
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C/299/2006, prikázal okresnému súdu konať vo veci bez
zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 €, ako
aj trovy právneho zastúpenia.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže
ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd štandardne (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04, III. ÚS 401/2008)
považuje za účinný prostriedok nápravy slúžiaci ochrane základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov sťažnosť na postup súdu podanú podľa § 62 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o súdoch“) predsedovi príslušného súdu. Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany
pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný
na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.
Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať predsedovi
príslušného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní je podľa konštantnej judikatúry ústavného
súdu poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.
I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05, III. ÚS 401/2008). Ústavný súd preto o sťažnosti,
ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba
za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal
k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto
podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon
sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých
použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej
ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Sťažovateľ sa k otázke vyčerpania účinných právnych prostriedkov poskytovaných
zákonom na ochranu jeho základných práv a slobôd v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde v sťažnosti nevyjadril. Ústavný súd zistil, že tieto sťažovateľ
nerealizoval, a teda sťažnosť na postup súdu adresovanú predsedovi súdu podľa § 62 ods. 1
zákona o súdoch v namietanom konaní okresného súdu dosiaľ nepodal.
Zároveň ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovateľa neboli
preukázané ani také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť k odpusteniu
požiadavky na využitie účinných prostriedkov nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde.
Vzhľadom na existenciu procesnej prekážky pre meritórne rozhodovanie o tom, či
v sťažovateľom označenom konaní okresného súdu bolo porušené jeho základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd jeho
sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu neprípustnosti.
Rovnaký záver zaujal ústavný súd aj k časti sťažnosti namietajúcej porušenie práva
sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pretože ústavný súd v obsahu tohto práva a základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
nevidí zásadnú obsahovú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných
náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom
všeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložil
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. mája 2011