Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 191/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť akad. sochára Ľ. F., B., zastúpeného advokátom

JUDr. A. B., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť akad. sochára Ľ. F. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. decembra

2010 doručená sťažnosť akad. sochára Ľ. F., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu

28. septembra 2006 „Návrh na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy“, ktorým

sa domáhal, aby okresný súd rozsudkom rozhodol, že sťažovateľ «je neoprávnene

evidovaný v materiáloch bývalej Štátnej bezpečnosti ako osoba „Dôverník“», uložil Ústavu

pamäti národa ako odporcovi v 1. rade povinnosť „odstrániť všetky údaje týkajúce sa

údajnej spolupráce akad. sochára Ľ. F. s bývalou Štb zo svojej evidencie ako aj všetky

zverejnené údaje o jeho osobe nachádzajúce sa na internetovej stránke www.upn.gov.sk“ a

zároveň uložil odporcom v 1. rade a Slovenskej informačnej službe (ďalej len „odporca

v 2. rade“) povinnosť poskytnúť sťažovateľovi primerané zadosťučinenie vo forme

verejného ospravedlnenia, ako aj peňažnú satisfakciu.

Sťažovateľ sa v podanej sťažnosti vyjadril, že od podania návrhu uplynuli viac ako

4 roky, počas ktorých nielenže okresný súd nevydal meritórne rozhodnutie, ale nenariadil

vo veci samej ani pojednávanie.

V rámci svojej argumentácie sťažovateľ poukázal predovšetkým na to, že okresný

súd nenariadil pojednávanie ani po jeho žiadosti „o informáciu, čo bráni súdu, aby vo veci

konal“, ktorú mu adresoval 4. júla 2007. Až po uplynutí 12 mesiacov od podania návrhu

pristúpil okresný súd k doručovaniu podaného návrhu odporcom.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa „prvým procesným úkonom“ okresného súdu bolo

uznesenie z 13. marca 2008, ktorým bol vyzvaný, aby špecifikoval petit návrhu. Ďalšie

uznesenie okresného súdu z 9. apríla 2008, ktorým došlo k zastaveniu konania proti

odporcovi v 2. rade, malo byť sťažovateľovi doručované až po uplynutí 6 mesiacov od jeho

písomného vyhotovenia a takisto až po uplynutí obdobia viac 2 rokov od podania návrhu

bola uskutočnená výzva na zaplatenie súdneho poplatku.

V roku 2009 sťažovateľ požiadal o určenie termínu pojednávania, okresný súd však

podľa jeho vyjadrenia na túto žiadosť nereagoval. V období roka 2009 boli sťažovateľovi

doručené iba dve uznesenia, ktorými bol vyzvaný na odstránenie vád podania, pričom

na druhú z výziev reagoval sťažovateľ 30. apríla 2010.

Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie formuloval v sťažnosti tento záver:

„Konaním, resp. nekonaním Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod č. k.

, mi práve právo vyplývajúce z bolo

odňaté, nakoľko spôsob, akým je konanie vedené, mi uberá nádej na právoplatné

rozhodnutie vo veci a tým nádej na uspokojenie môjho oprávneného nároku na ochranu

osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Odo dňa podania návrhu vo veci samej uplynulo

viac ako 51 mesiacov, čo je čas, ktorý objektívne prispel k sťaženiu mojej pozície,

nehovoriac o stále sa prehlbujúcej morálnej, spoločenskej ako aj citovej ujme vzhľadom

na pozadie celého konania.“

Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

rozhodol vo veci nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva zaručeného

a práva zaručeného dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu konať vo veci bez

zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 €, ako

aj trovy právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže

ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd štandardne (napr. , , )

považuje za účinný prostriedok nápravy slúžiaci ochrane základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov sťažnosť na postup súdu podanú podľa § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o súdoch“) predsedovi príslušného súdu. Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany

pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný

na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.

Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať predsedovi

príslušného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní je podľa konštantnej judikatúry ústavného

súdu poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.

, , , ). Ústavný súd preto o sťažnosti,

ktorou je namietané porušenie základného podľa , koná iba

za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal

k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti

sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci individuálnej

ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Sťažovateľ sa k otázke vyčerpania účinných právnych prostriedkov poskytovaných

zákonom na ochranu jeho základných práv a slobôd v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1

v sťažnosti nevyjadril. Ústavný súd zistil, že tieto sťažovateľ

nerealizoval, a teda sťažnosť na postup súdu adresovanú predsedovi súdu podľa § 62 ods. 1

zákona o súdoch v namietanom konaní okresného súdu dosiaľ nepodal.

Zároveň ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovateľa neboli

preukázané ani také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť k odpusteniu

požiadavky na využitie účinných prostriedkov nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

Vzhľadom na existenciu procesnej prekážky pre meritórne rozhodovanie o tom, či

v sťažovateľom označenom konaní okresného súdu bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ústavný súd jeho

sťažnosť podľa odmietol z dôvodu neprípustnosti.

Rovnaký záver zaujal ústavný súd aj k časti sťažnosti namietajúcej porušenie práva

sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pretože ústavný súd v obsahu tohto práva a základného práva podľa

nevidí zásadnú obsahovú odlišnosť (napr. ).

Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných

náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom

všeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2011