Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-158-2019.pdf
PDF · 119.48 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/158/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľa K. R., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom L., t. č. bytom L., G. XX a manželky navrhovateľa Z. R., rod. X., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom L., t. č. bytom G. R. XXX, N. E., X. republika, za účasti starej matky maloletých detí, G. R., rod. J., štátnej občianky C. republiky, trvale bytom L. - P., G. XXXX/XX, v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom R. : N., nar. XX.XX.XXXX, L., nar. XX.XX.XXXX a Z. G., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov K. R. a Z. R., rod. X., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev N. úradu L., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX, s a r o z v á d z a .
Maloleté deti R. : N., nar. XX.XX.XXXX, L., nar. XX.XX.XXXX a Z. G., nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva rodičov z v e r u j ú do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky G. R., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.- P., G. XXXX/XX, ktorá sa bude o maloleté deti osobne starať, a ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Matka j e p o v i n n á platiť na výživu maloletej N., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške XX,- Eur mesačne, na výživu maloletého L., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške XX,- Eur mesačne a na výživu maloletej Z. G., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške XX,- Eur mesačne, ktoré je matka povinná poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, vždy do XX-teho dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
Otec j e p o v i n n ý platiť na výživu maloletej N., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške XX,- Eur mesačne, na výživu maloletého L., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške XX,- Eur mesačne a na výživu maloletej Z. G., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške XX,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L., vždy do XX-teho dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva a maloleté deti žiadal ponechať zverené aj na čas po rozvode v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky s tým, že on by bol ochotný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou po XX,- Eur mesačne. Navrhovateľ uviedol, že manželstvo s manželkou uzavreli v septembri XXXX a prvých XX rokov manželstva považoval za harmonické, ale pred X-timi rokmi sa mu manželka priznala, že už dlhšiu dobu udržiavala vzťah s iným
mužom a toto je podľa navrhovateľa aj príčinou rozvratu ich manželstva. Teda už X rokov definitívne manželia nežijú v spoločnej domácnosti, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú. Dodal, že už X roky manželku vôbec nevidel. Z manželstva pochádzajú X maloleté deti, ktoré už boli v minulosti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti jeho matky. On je s deťmi v pomerne častom kontakte. Býva v susedstve na rovnakej ulici. Deti sú podľa neho spokojné u starej matky, chcú u nej zostať. Navrhovateľ býva v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a jej synom v X-izbovom nájomnom byte, ktorý bol pridelený priateľke. Na náklady bývania jej neprispieva, keďže je nezamestnaný. Navrhovateľ nie je evidovaný ani na úrade práce. Privyrába si brigádnicky výpomocnými prácami po stavbách u kamarátov a pod. Takto si privyrobí cca XXX,- Eur mesačne. Z týchto brigád si platí zdravotné poistenie. Predtým bol krátko do decembra XXXX zamestnaný v Leoni so zárobkom XXX,- Eur mesačne. Seklo ho v krížoch, bol viac ako mesiac PN a ukončili s ním pracovný pomer v skúšobnej dobe. Od XX/ XXXX je teda nezamestnaný. Počas trvania manželstva nenadobudli s manželkou do E. žiaden majetok väčšej hodnoty, ani navrhovateľ nevlastní žiaden majetok. Okrem týchto X maloletých detí nemá iné vyživovacie povinnosti. Uviedol, že výživné platí na účet O. v zmysle rozsudku. Je pravdou, že tam mal nejaké podlžnosti za X mesiace, ale navrhovateľ sa zaviazal vyrovnať to. Dodal, že s manželkou nie je v žiadnom kontakte, od detí vedel, že žije v Českej republike.
2. Manželka navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavila. Predtým bola vypočutá dožiadaným súdom v Českej republike a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. S návrhom na rozvod manželstva a s ponechaním maloletých detí v starostlivosti starej matky detí zo strany navrhovateľa súhlasila. Manželka navrhovateľa pri výsluchu pred dožiadaným súdom uviedla, že manželstvo s manželom uzavreli po cca X mesačnej známosti z citovej náklonnosti. Spočiatku bolo manželstvo harmonické. Z manželstva sa im narodili X deti. Manželka uviedla, že už po narodení prvej dcéry začal manžel popíjať alkohol, ale stále si rozumeli. Až po narodení dcéry Z. manžel začal piť alkohol vo veľkej miere, doma sa častejšie hádali, tomu boli prítomné aj maloleté deti. Manžel situáciu s alkoholom nechcel riešiť, nechcel sa liečiť. Pil každý deň, v tej dobe nepracoval. Navrhovateľ podľa manželky pije dodnes. Manželka zostávala s manželom len kvôli deťom, ale v roku XXXX, keď už bola situácia neúnosná, si našla priateľa. S manželom sa intímne nestýkajú od roku XXXX, kedy došlo k úplnému rozvratu manželstva a manželka odišla zo spoločnej domácnosti. Dôvody rozvratu manželstva videla v manželovom nadmernom požívaní alkoholu. V súčasnej dobe má manželka priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti v prenajatom byte jej zamestnávateľa. Mesačne hradia každý X.XXX,- Kč. Ďalej hradí mesačne za internet X.XXX,- Kč a XXX,- Kč za kredit. Ďalšie náklady na stravu, ošatenie a pod. uviedla vo výške približne X.XXX,- Kč. N. navrhovateľa uviedla, že je so všetkými maloletými deťmi v kontakte osobnom, písomnom aj telefonickom. Každý deň deťom telefonuje, prípadne si posielajú C. správy. Naposledy deti videla asi mesiac pred výsluchom po dobu XX dní. Osobne ich vidí vždy, keď má dovolenku v práci. Ohľadom výživného na každé maloleté dieťa uviedla, že je schopná prispievať sumou XX,- Eur mesačne. Stanovené výživné na deti v dobe výsluchu neplatila, uviedla, že prispievala platbami priamo deťom. Napríklad zasielala XX Eur každému z detí skoro každý mesiac. Kúpila im aj nové mobilné telefóny. Manželka bola v dobe výsluchu od XX.XX.XXXX zamestnaná ako kontrolórka kvality a jej priemerný čistý mesačný príjem podľa jej udania predstavoval XX.XXX,- Kč. Predtým asi od roku XXXX do XX.XX.XXXX bola nezamestnaná. Iné príjmy nemala. Manželka nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Okrem troch maloletých detí pochádzajúcich z manželstva nemá manželka iné vyživovacie povinnosti.
3. Keďže všetky tri maloleté deti boli v minulosti rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXPXXX/XXXX-XX, zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky G. R. a táto náhradná osobná starostlivosť o maloleté deti nebola zrušená a maloleté deti sa stále nachádzajú v jej starostlivosti, a keďže s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, bola stará matka Viera R., ako osoba vykonávajúca náhradnú starostlivosť o maloleté deti, uznesením tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXP/XXX/ XXXX-XX pribratá aj do tohto konania pre konanie o úpravu pomerov manželov ako rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode.
4. Stará matka maloletých detí, ktorej boli maloleté deti v minulosti rozsudkom tunajšieho súdu zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sa vyjadrila, že spolu s deťmi býva v X-izbovom mestskom nájomnom byte, kde náklady bývania predstavujú nájomné vo výške XXX,XX Eur mesačne + elektrika XX,- Eur mesačne + internet a TV XX,XX Eur mesačne. Stará matka je na dôchodku, poberá invalidný a vdovský dôchodok. Poberá prídavky na deti a opakované príspevky pre deti v Y.. Maloletá N. má
XX rokov a je žiačkou 2. ročníka Dopravnej akadémie v L.. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje XX,- Eur mesačne. Záujmové krúžky nenavštevuje, je zdravá, nosí okuliare. Maloletý L. má XX rokov a je žiakom 9. ročníka ZŠ. Jeho stravné v školskej jedálni predstavuje XX,- Eur mesačne. Záujmové krúžky nenavštevuje, je zdravý, ale kvôli akné navštevuje kožné ošetrenia, kde sa platil poplatok 12,- Eur mesačne. Maloletá Z. G. má XX rokov. Je žiačkou 7. ročníka ZŠ. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje XX,- Eur mesačne. Záujmové krúžky nenavštevuje, je zdravá. Stará matka uviedla, že s deťmi má dobrý vzťah, nemá s nimi výchovné problémy. Chcela, aby maloleté deti zostali v jej náhradnej osobnej starostlivosti a aj deti podľa jej vyjadrenia chcú u nej zostať. Deti sú v kontakte so svojimi rodičmi, otec ich chodil často navštevovať, s matkou sú najmä v telefonickom kontakte, ale keď bola matka v lete na Slovensku, deti sa s ňou stretávali a chodili ku nej. Stará matka je občiankou SR s trvalým pobytom na území SR, má plnú spôsobilosť na právne úkony, nebola trestne ani priestupkovo stíhaná, jej zdravotný stav je dobrý.
5. Kolízny opatrovník odporučil pre prípad rozvodu rodičov maloleté deti zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorej boli už v minulosti maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Matka ani otec neprejavili záujem prevziať starostlivosť, otec by mal aj problémy deti finančne zabezpečovať. Stará matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o deti, deti majú u starej matky vytvorené vhodné podmienky a sú spokojné. Výživné odporučil kolízny opatrovník určiť vo výške XX,- Eur mesačne zo strany otca na každé dieťa a XX,- Eur mesačne zo strany matky na každé dieťa s tým, že výživné by sa poukazovalo na účet ÚPSVaR.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a starej matky, oboznámil návrh z čl. 1, NO z č.l. 6, SL, lustrácie v RO, rozsudok XXP/XXX/XXXX-XX, lustrácie v SP, lustrácie v registra priestupkov na starú matku, odpis registra trestov starej matky, správa o vyplácaných príspevkoch, potvrdenia o príspevkoch, správa mesta o povesti starej matky, záznamy KO zo sociálnej práce, lustrácie v SP, potvrdenia o príspevkoch, lustrácia v registri priestupkov, výpis z RT, lekárske správy na starú matku aj na deti, potvrdenie SP a dôchodkových dávkach starej matky, dôchodok z Nemecka, rozpis výdavkov, potvrdenie o I., zápisnica z pojednávania z č.l. 111, zápisnica z výsluchu manželka z č.l. 123, mzdový list matky detí, výpis z evidencie priestupkov a odpis registra trestov na starú matku, úradný záznam KO a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
7. Navrhovateľ s manželkou uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Trenčíne, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trenčín vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX. U oboch manželov ide o ich prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko bolo v obvode tunajšieho súdu. Z ich manželstva pochádzajú tri maloleté deti, dcéra N., nar. XX.XX.XXXX, syn L., nar. XX.XX.XXXX a dcéra Z. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorí boli v minulosti zverení do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke.
8. Manželstvo účastníkov bolo prvých asi XX rokov harmonické. Manželka navrhovateľa uviedla, že už po narodení prvej dcéry N. začal navrhovateľ popíjať alkohol, ale stále si rozumeli. Až po narodení dcéry Z. G. sa problémy ohľadom pitia alkoholu navrhovateľom mali zhoršiť, manželia sa často hádali, podľa manželky navrhovateľ pil každý deň, ale nechcel sa liečiť. Manželka si následne našla v roku XXXX mimomanželskú známosť. V roku XXXX, od kedy sa s manželom prestali intímne stýkať, odišla zo spoločnej domácnosti. Manželia tak spolu definitívne nežijú už viac ako X rokov. Navrhovateľ uviedol, že manželku už tri roky ani nevidel. Za príčinu rozvratu manželstva považuje navrhovateľ to, že manželka udržiavala vzťah s iným mužom. Manželka navrhovateľka považuje za príčinu rozvratu manželstva nadmerné používanie alkoholických nápojov zo strany navrhovateľa. Ani jeden z manželov nemal záujem o záchranu manželstva a obnovenie manželského spolužitia. Obaja manželia majú v súčasnosti nových partnerov, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti.
9. Podľa § 23 ods. 1-3 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
13. Podmienky vyššie citovaného zákonného ustanovenia považuje súd za splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Manželia definitívne nežijú spolu už viac ako 6 rokov, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú. Navrhovateľ trval na návrhu a manželka navrhovateľa s rozvodom manželstva súhlasila. Keďže bol preukázaný hlboký a trvalý rozvrat manželstva, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej obojstrannej citovej náklonnosti.
14. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
15. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
16. Podľa § 44 ods.1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
17. Podľa § 45 ods.1 a 2 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
18. Podľa § 45 ods.3 až 6 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
19. Podľa § 45 ods.7 a 8 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
20. Podľa § 46 ods.1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
21. Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
24. Keďže s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, súd vykonal dokazovanie a zisťoval skutkový stav zameraný na rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Michaele, L. a Z. G. na čas po rozvode a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :
25. Z manželstva účastníkov pochádza maloletá N. R., nar. XX.XX.XXXX, maloletý L. R., nar. XX.XX.XXXX a maloletá Z. G., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XX/XXXX-XX bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli všetky tri maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na výživu každého dieťaťa mesačne sumou vo výške XX % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Otec spolu s maloletými deťmi býval v spoločnej domácnosti starej matky, ktorej už počas spoločného bývania prenechával starostlivosť o maloleté deti. Potom otec zo spoločnej domácnosti starej matky odišiel a maloleté deti zostali v domácnosti a v starostlivosti starej matky. Matka sa o maloleté deti nezaujímala. Preto boli všetky tri maloleté deti rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XXX/ XXXX-XX zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky G. R.. Zároveň súd týmto rozsudkom zaviazal matku prispievať na výživu každého dieťaťa mesačne sumou vo výške 30 % zo životného minima na nezaopatrené dieťa a otca zaviazal taktiež prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa mesačne sumou vo výške 30 % zo životného minima na nezaopatrené dieťa.
26. Maloleté deti stále bývajú v domácnosti so starou matkou, s ktorou majú vytvorené kladné vzťahové väzby. Rodičia sa s maloletými deťmi stretávajú. Otec uviedol, že platí výživné v zmysle rozsudku na účet ÚPSVaR, ale je pravdou, že tam má dlh, zaviazal sa ho vyrovnať. Matka uviedla, že stanovené výživné rozsudkom neplatí, ale každému dieťaťu zasiela XX,- Eur skoro každý mesiac, kúpila im aj nové telefóny. Maloletá Z. má v súčasnosti XX a X rokov a je žiačkou 2. ročníka Z. akadémie v L.. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje XX,- Eur mesačne. Záujmové krúžky nenavštevuje, je zdravá, nosí okuliare. Maloletý L. má XX rokov a je žiakom 9. ročníka ZŠ. Jeho stravné v školskej jedálni predstavuje XX,- Eur mesačne. Záujmové krúžky nenavštevuje, je zdravý, ale kvôli akné navštevuje kožné ošetrenia, kde sa platí poplatok XX,- Eur mesačne. Maloletá Z. G. má XX rokov. Je žiačkou 7. ročníka ZŠ. K. stravné v školskej jedálni predstavuje XX,- Eur mesačne. Záujmové krúžky nenavštevuje, je zdravá.
27. Matka býva v spoločnej domácnosti s jej súčasným priateľom v Českej republike, bývajú v prenajatom byte ich zamestnávateľa. Každý z nich hradí na byt X.XXX,- Kč (XXX,XX Eur) mesačne. Okrem toho matka hradí X.XXX,- Kč (XX,XX Eur) mesačne za internet a XXX,- Kč (XX,XX Eur) mesačne za kredit. Matka pracuje ako kontrolór kvality s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným za obdobie od XX/XXXX do XX/XXXX vo výške jej XX.XXX,XX Kč ( t.j. XXX,XX Eur). Okrem týchto troch maloletých detí pochádzajúcich z manželstva matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka žiadny majetok väčšej hodnoty nevlastní.
28. Otec detí býva v spoločnej domácnosti s jeho priateľkou a jej synom v X-izbovom mestskom nájom byte, ktorý bol pridelený jeho priateľke. Otec na náklady bývania neprispieva. Otec je dobrovoľne nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce. Otec uviedol, že si privyrába brigádnicky výpomocnými prácami na stavbách u kamarátov a pod., a takto si privyrobí cca XXX,- Eur mesačne. Predtým bol otec zamestnaný v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v spoločnosti V. C., spol. s. r. o., odštepný závod L., pričom jeho vymeriavací základ (hrubá mzda) dosiahol v XX/XXXX výšku X.XXX,XX Eur. Otec uviedol, že ho seklo v krížoch, bol viac ako mesiac PN a dali mu výpoveď v skúšobnej dobe. Od XX/ XXXX je teda nezamestnaný. Okrem týchto troch maloletých detí pochádzajúcich z manželstva otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec žiadny majetok väčšej hodnoty nevlastní.
29. Stará matka, ktorej boli maloleté deti zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, býva v X-izbovom mestskom nájomnom byte spolu so všetkými troma maloletými deťmi N., L. a Z. G.. Stará matka je štátnou občiankou SR, s trvalým pobytom na území SR, má plnú spôsobilosť na právne úkony a podľa predloženého lekárskeho potvrdenia má zdravotnú spôsobilosť na vykonávanie náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté deti. I. výpisov z ich registra trestov nemá záznam v B. trestov GP. Podľa správy mesta o jej povesti, N. v L. neeviduje priestupok, ktorý by ohľadom starej matky prejednával.
30. S konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. V posudzovanom prípade bol výkon rodičovských práv a povinností ku všetkým trom maloletým deťom N., L. a Z. G. upravený v čase pred rozvodom. Maloleté deti boli najskôr rozsudkom tunajšieho súdu zverené do osobnej starostlivosti otca, ktorý s maloletými deťmi býval v spoločnej domácnosti jeho matky. W. však spoločnú domácnosť opustil a maloleté deti ponechal v starostlivosti jeho matky. N. deti sú tak vo faktickej starostlivosti starej matky od roku XXXX. Matka sa o deti nezaujímala. Preto boli maloleté deti zverené rozsudkom tunajšieho súdu do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorá sa vyjadrila, že chce, aby maloleté deti naďalej zostali v jej starostlivosti. Ponechať všetky tri maloleté deti v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky na čas po rozvode žiadal aj otec detí a s týmto súhlasila aj matka detí. Pre prípad rozvodu odporučil zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky aj kolízny opatrovník s poukazom na to, že žiadny z rodičov neprejavil záujem prevziať starostlivosť o maloleté deti. Vzhľadom na takto zistený skutočný stav a aj s prihliadnutím na vyslovený názor maloletých detí, ktoré sa pri pohovore s kolíznym opatrovníkom zhodne vyjadrili, že chcú zostať v starostlivosti starej matky, dospel súd k záveru, že je v najlepšom záujme maloletých detí, aby boli naďalej zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky aj na čas po rozvode manželstva ich rodičov. V domácnosti starej matky majú maloleté deti vytvorené vhodné podmienky, ide o prostredie, ktoré je maloletým deťom známe a blízke, stará matka zabezpečuje maloletým deťom riadny výkon osobnej starostlivosti. Stará matka spĺňa osobné, osobnostné, zdravotné a morálne predpoklady pre výkon náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté deti. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a maloletú N., L. a Z. G. na čas po rozvode manželstva ich rodičov zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky G. R..
31. Súčasne súd zaviazal oboch rodičov platením výživného na každé maloleté dieťa, ktoré výživné sú rodičia v zmysle § 45 ods.8 Zákona o rodine, povinní platiť na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Otec dieťaťa uviedol, že by bol ochotný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou po XX,- Eur mesačne a matka uviedla, že je schopná prispievať na výživu každého dieťaťa sumou po XX,- Eur mesačne. Kolízny opatrovník súhlasil s navrhovanými výškami výživného, teda že otec bude prispievať XX,- Eur mesačne na každé dieťa a matka XX,- Eur mesačne na každé dieťa. C. považoval sumy XX,- Eur mesačne zo strany otca na každé dieťa a XX,- Eur mesačne zo strany matky na každé dieťa za zodpovedajúce zisteným pomerom, schopnostiam a možnostiam oboch rodičov a za zodpovedajúc aj odôvodneným potrebám maloletých detí.
32. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 CMP).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.