Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 180/2011
PDF · 91.47 KB
No categories available
II. ÚS 180/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia
čl. 46 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj
čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených
Vojenskou obvodovou prokuratúrou Bratislava pod sp. zn. 0 Pn 414/09 a Ústavom na výkon
trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou pod sp. zn. ČVS: ÚVTOS-4/24-DTS/2009
a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. apríla 2011
doručená sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia čl. 46 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Vojenskou obvodovou
prokuratúrou Bratislava (ďalej len „prokuratúra“) pod sp. zn. 0 Pn 414/09 a Ústavom na
výkon trestu odňatia slobody H. (ďalej len „ústav“) pod sp. zn. ČVS: ÚVTOS-4/24-
DTS/2009. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 4. apríla 2011.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že uznesením ústavu sp.
zn. ČVS: ÚVTOS-4/24-DTS/2009 zo 6. júla 2009 bol odmietnutý podnet sťažovateľa,
podľa ktorého malo dôjsť k spáchaniu prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa §
327 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť dvaja príslušníci ústavu s tým, že sa
mali úmyselne snažiť ovplyvniť správne konanie voči sťažovateľovi, skresľovať šetrenie
udalosti a uvádzať nepravdivé a vymyslené zistenia, keďže nebol dôvod na začatie trestného
stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Uznesením prokuratúry č. k.
0 Pn 414/09-20 z 10. februára 2011 bola sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu
ústavu zamietnutá ako nedôvodná. Podľa názoru prokuratúry správne (disciplinárne)
konanie proti sťažovateľovi bolo vedené v zmysle príslušných právnych predpisov
a k porušeniu jeho práv nedošlo.
Sťažovateľ je presvedčený, že došlo k porušeniu označených článkov ústavy
a dohovoru z dôvodov, ktoré podrobne uvádza. V súvislosti s právomocou ústavného súdu
zaoberať sa touto vecou uvádza, že podanie podnetu podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku
nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy porušených práv, pretože Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky nemá povinnosť zaoberať sa takým podaním. Navyše,
generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je ešte zvolený.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Z ustanovenia § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov vyplýva právo sťažovateľa podať proti uzneseniu prokuratúry podnet na jeho
preskúmanie nadriadenou zložkou. Nadriadené orgány majú právnu povinnosť takýmto
podnetom sa meritórne zaoberať a rozhodnúť o ňom. Majú teda právomoc poskytnúť
ochranu označeným právam sťažovateľa podľa ústavy a dohovoru. To vylučuje v danom
štádiu, aby sa vecou zaoberal ústavný súd.
Hoci sťažovateľ vysvetlil, prečo nepodal podnet generálnemu prokurátorovi
Slovenskej republiky, jeho argumentáciu nie je možné považovať za dôvod osobitného
zreteľa hodný v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Nezodpovedá totiž
skutočnosti, že by nadriadené orgány prokuratúry nemali právnu povinnosť podnetom sa
meritórne zaoberať. Na uvedenom závere nič nemení okolnosť, či je funkcia generálneho
prokurátora Slovenskej republiky práve obsadená, alebo nie.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. mája 2011