Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 190/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája

2011 predbežne prerokoval sťažnosť R. R., R., zastúpeného advokátom Mgr. A. Š., B., vo

veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd postupom Okresného súd

Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. R. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára

2011 telefaxom doručená sťažnosť R. R., R. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená 24. februára

2011 predložením originálu, ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Ružomberok (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom exekučného konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. v procesnom postavení povinného

v 1. rade. Exekúcia je vedená na základe rozsudku okresného súdu č. k. -44

z 28. augusta 2008, ktorým bol sťažovateľ spolu s povinným v 2. rade – J. D. – N., D.,

zaviazaný uhradiť spoločnosti T., s. r. o., R. (ďalej len „oprávnený“), sumu 447,21 €

s príslušenstvom.

Proti exekúcii podal sťažovateľ 5. februára 2009 súdnemu exekútorovi námietku,

v ktorej uviedol, že vo vzťahu k jeho osobe rozsudok, ktorý mal byť exekučným titulom,

nenadobudol právoplatnosť ani vykonateľnosť, pretože mu dovtedy nebol riadnym

spôsobom doručený. Sťažovateľ sa v čase doručovania rozsudku podľa jeho slov

preukázateľne zdržiaval v zahraničí, o čom okresnému súdu predložil dôkazy.

O námietke sťažovateľa okresný súd rozhodol uznesením č. k. -45

z 1. decembra 2010 tak, že námietku sťažovateľa zamietol.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd svojím postupom v konaní, v ktorom

rozhodoval o námietke proti exekúcii, porušil jeho základné právo na súdnu ochranu (čl. 46

ods. 1 ) a právo na spravodlivé súdne konanie ( dohovoru), čo odôvodnil

takto:

„Okresný súd námietky sťažovateľa zamietol s odôvodnením, že súd mal

z predloženého spisu preukázané, že rozsudok (exekučný titul) bol sťažovateľovi doručený

do vlastných rúk v zmysle . Súd ďalej odcitoval

ustanovenie a konštatoval, že námietky proti exekúcii nie sú opravným

prostriedkom, ich cieľom nie je zmena alebo zrušenie vykonávaného rozhodnutia, ale sú len

obranou proti neprávom vedenej exekúcii povinného s cieľom dosiahnuť zastavenie

exekúcie čiastočne alebo celkom...

Meritom námietok, ktoré podal sťažovateľ, je skutočnosť, že sťažovateľ sa v čase

doručovania prvostupňového rozhodnutia nenachádzal v mieste svojho bydliska, ale

nachádzal sa pracovne v zahraničí. O tejto skutočnosti predložil súdu dôkaz, konkrétne

výplatné pásky... Výplatné pásky... vo svojom rozhodnutí... odporca ani len nespomenul –

pri rozhodovaní ich ako dôkaz ignoroval.

Rovnako súd vôbec nevysvetlil, ako sa vysporiadal s otázkou tzv. náhradného

doručenia. Sťažovateľ od začiatku argumentoval tým, že sa v čase doručovania v mieste

bydliska nezdržiaval a nemôže sa na neho vzťahovať fikcia doručenia. Okresný súd... sa

s touto námietkou vyporiadal tým, že odcitoval ustanovenie , avšak už

vôbec sa nezmienil o tom, či má preukázané, že sa sťažovateľ v mieste doručovania

zdržiava.

Pre súd pritom nie sú dostatočné iba správy poštového doručovateľa o tom, že

upovedomil adresáta o uložení zásielky. Pokiaľ sa adresát v mieste doručenia nezdržiava, je

takéto uloženie neúčinné a nemôžu ani nastať účinky doručenia, t. j. rozhodnutie nemôže

nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť.

Súd aj napriek námietkam sťažovateľa neuskutočnil žiadne úkony, ktorými by

preveril obranu sťažovateľa, ba dokonca sa nevyporiadal ani s námietkami a argumentmi

sťažovateľa, ktorými preukazoval, že sa v mieste doručovania nezdržiaval a nemohli nastať

účinky doručenia rozhodnutia. Súd ignoroval dôkazy, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise,

čím odňal sťažovateľovi právo na súdnu ochranu, nakoľko formálne prejednanie námietok

je len iluzórnou súdnou ochranou.

Sťažovateľ tiež poukazuje na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v súlade s § 157

odsek 2 ... Ak... ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument... Z práva na spravodlivú súdnu ochranu

vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na

vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie...

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že súd pristúpil k hodnoteniu dôkazov

selektívne, ignoroval určitú skupinu dôkazov a absolútne sa nevysporiadal s námietkami

a argumentmi sťažovateľa, ktoré mali rozhodujúci význam pre rozhodnutie, čo je zrejmým

prejavom arbitrárnosti súdneho rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie napadnutého

uznesenia preto treba považovať za porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1 .“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Ružomberok v konaní vedenom pod spisovou značkou

porušil základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1

a v Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Okresného súdu Ružomberok číslo konania 4

Er/480/2008-45 zo dňa 1. decembra 2010 a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Okresný súd Ružomberok je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania do 30 dní

odo dňa doručenia tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva na

súdnu ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, v rámci ktorého rozhodol o námietke proti exekúcii uznesením

z 1. decembra 2010.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Jedným z aspektov práva na spravodlivý súdny proces chránených v čl. 46 ods. 1

a dohovoru je okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde (prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, súčasťou

ktorého je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktorého

nedostatočnosť v danom prípade sťažovateľ namietal.

Podľa názoru ústavného súdu je sťažnosť sťažovateľa zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Ústavný súd predovšetkým pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá

zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil (). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej

ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných

súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi

ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Ústavný súd teda, tak ako to už vyslovil vo viacerých svojich nálezoch, nie je

opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. ), a preto nemôže preskúmavať

rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade

s právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). Z takéhoto pohľadu pristúpil ústavný súd aj k posúdeniu

napadnutého rozhodnutia okresného súdu.

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu z 1. decembra 2010 okrem iného

vyplýva:

„Preskúmaním podaného odvolania ako aj spisového materiálu vrátane pripojeného

spisu súd zistil, že odvolanie povinného je nedôvodné. V uvedenej veci sa

exekučné konanie vedie proti povinnému v I. rade na základe právoplatného a

vykonateľného rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -44 zo dňa

28. 08. 2008, ktorým bola povinným v I. a v II. rade uložená povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 13 472,50,- Sk do troch dní od právoplatnosti

výroku tohto rozsudku. Súd tiež priznal navrhovateľovi trovy konania vo výške 7530,-Sk,

ktoré mu boli povinný I. a v II. rade zaplatiť v lehote do troch dní od právoplatnosti výroku

tohto rozsudku. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 11. 2008

a vykonateľnosť dňa 10. 11. 2008, čím sa stalo spôsobilým podkladom pre vedenie

exekučného konania. Pokiaľ povinný v I. rade namietal, že uvedený rozsudok mu nebol

doručený, súd mal z priloženého spisu spis. zn. za preukázané, že uvedený

rozsudok mu bol doručený do vlastných rúk v zmysle . Ako vyplýva zo

spisového materiálu, povinnému v I. rade bolo doručené predvolanie na pojednávanie na

deň 28. 08. 2008, ktoré si osobne prevzal dňa 11. 08. 2008, mal teda dostatočný časový

priestor na to, aby svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, prípadne požiadal

o odročenie pojednávania alebo si zvolil zástupcu na zastupovanie v konaní. V deň konania

pojednávania bolo zo strany právneho zástupcu doručené ospravedlnenie neúčasti

povinného v I. rade na pojednávaní z dôvodu pracovných povinností v zahraničí, avšak

plnomocenstvo, ktoré by preukazovalo oprávnenie zástupcu konať za povinného v I. rade,

súdu doručené nebolo. Z uvedeného dôvodu právnemu zástupcovi nebol zaslaný ani

predmetný rozsudok, ktorý bol riadne doručený len povinnému v I. rade v zmysle § 47 ods. 2

.

Podľa , ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do

vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným

spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú

v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto

lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom, ich cieľom nie je zmena

alebo zrušenie vykonávaného rozhodnutia, ale sú len obranou proti neprávom vedenej

exekúcii povinného s cieľom dosiahnuť zastavenie exekúcie čiastočne alebo celkom.

Preskúmaním predložených námietok súd zistil, že v danom prípade nie je dôvod na

ich vyhovenie, nakoľko povinný v I. rade si svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z exekučného

titulu nesplnil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zistil, že námietky povinného v I. rade

neobsahujú žiadny konkrétny dôvod, pre ktorý ma mala byť exekúcia zastavená, súd jeho

námietky ako nedôvodné opätovne zamietol.“

V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd zrozumiteľným

a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré námietky sťažovateľa proti exekúcii

zamietol.

Na podstatné a rozhodujúce otázky vo vzťahu k námietkam sťažovateľa proti

exekúcii okresný súd dal odpoveď, keď odôvodnil, prečo považoval rozsudok okresného

súdu č. k. -44 z 28. augusta 2008 (exekučný titul) za právoplatný

a vykonateľný, a teda spôsobilý pre vedenie exekučného konania. Svoje závery pritom oprel

o zákonné ustanovenia, ktoré v odôvodnení rozhodnutia citoval (§ 47 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku). Okresný súd zároveň poukázal aj na skutkové okolnosti týkajúce sa

obdobia bezprostredne pred vydaním meritórneho rozhodnutia (rozsudku z 28. augusta

2008) v konaní vedenom pod sp. zn. . Venoval sa aj otázke zdržiavania sa

sťažovateľa na adrese bydliska – poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ si osobne prevzal

predvolanie na pojednávanie nariadené na 28. august 2008, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok, ako aj na nedostatky pri ne/udelení plnej moci sťažovateľom jeho právnemu

zástupcovi, čo v konečnom dôsledku viedlo k doručeniu meritórneho rozhodnutia spôsobom

upraveným v .

V každom prípade tento postup okresného súdu pri odôvodňovaní svojho právneho

záveru nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda okresný súd

v danom prípade neporušil označené základné právo sťažovateľa nesprávnou

alebo svojvoľnou aplikáciou a výkladom práva. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym

názorom okresného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným. V konečnom dôsledku

však ústavný súd nie je opravným súdom právnych názorov všeobecných súdov. Ingerencia

ústavného súdu do výkonu tejto právomoci okresného súdu je opodstatnená len v prípade

jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby

ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi

zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor

okresného súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne

nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu

predmetný právny výklad okresným súdom takéto nedostatky nevykazuje, a preto bolo

potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že pokiaľ bol sťažovateľ presvedčený

o nesprávnosti postupu okresného súdu pri doručovaní rozsudku č. k. -44

z 28. augusta 2008 jeho osobe, resp. o tom, že nedošlo k doručeniu tohto rozhodnutia

sťažovateľovi (a tým nemohlo dôjsť ani k nadobudnutiu jeho právoplatnosti

a vykonateľnosti), mohol v tejto súvislosti využiť opravný prostriedok proti tomuto

rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2011