Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 193/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpeného

advokátom Mgr. J. V., N., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3

písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Nitre sp. zn. z 15. februára 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2011

doručená sťažnosť M. B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom Mgr. J. V., N., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 6

ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 15. februára 2011 (ďalej aj „namietané uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného

súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 9. decembra 2010 uznaný

za vinného zo spáchania zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 a ods. 3

písm. a) v súbehu so zločinom lúpeže podľa a

, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov

nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia.

Proti označenému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd

o jeho odvolaní rozhodol uznesením č. k. -225 z 15. februára 2011 tak, že ho

ako nedôvodné zamietol.

Sťažovateľ poukazuje na to, že z rozhodnutí súdov oboch stupňov vyplýva, že jeho

vina bola preukázaná výpoveďou poškodenej, pričom na tento dôkaz (výpoveď poškodenej)

nebolo možné podľa jeho názoru prihliadať, keďže poškodená bola vypočutá iba jedenkrát,

a to pred vznesením obvinenia sťažovateľovi. Poškodená v marci 2010 zomrela. Napriek

tomu, že poškodená bola vo veci vypočutá len pred vznesením obvinenia sťažovateľovi,

okresný súd na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal výpoveď poškodenej

z prípravného konania.

Sťažovateľ zastáva názor, že postupom okresného súdu, „teda čítaním výpovede

poškodenej, ktorá nebola nikdy vypočutá kontradiktórne, došlo k porušeniu článku 6 ods. 3

písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, keďže moje odsúdenie bolo založené

(ako to vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku) v rozhodujúcej miere na tejto výpovedi

poškodenej“. Keďže krajský súd toto pochybenie okresného súdu nenapravil, rovnako

zasiahol do práv sťažovateľa. Zároveň takýmto postupom súdov došlo aj k porušeniu zásady

rovnosti zbraní obsiahnutej v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ v tejto súvislosti

argumentuje aj poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. .

Sťažovateľ taktiež namieta, že postupom súdov došlo „aj k porušeniu zásady, že

v prípade pochybností treba rozhodovať v prospech obžalovaného“. V tejto súvislosti

poukazuje na výsluchy svedkov F. M. a E. M., výpovede ktorých súdy považovali za

rozporuplné (svedok M.) alebo na ne vôbec neprihliadali (svedkyňa M.).

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Nitre Uznesením zo dňa 15. 02. 2011 č. k. porušil

právo sťažovateľa podľa článku 6 ods. 1 a článku 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 15. 02. 2011 č. k. sa zrušuje

a Krajskému súdu v Nitre vec vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Nitre je povinný zaplatiť náhradu trov konania vo výške 261,82 EUR

k rukám obhajcu sťažovateľa, Mgr. J. V., do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa (ďalej len

„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má

právo vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch

svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že zásadná námietka sťažovateľa spočíva v tom, že

všeobecné súdy rozhodli o jeho vine len na základe výsluchu poškodenej, ktorá bola podľa

jeho tvrdenia v konaní vypočutá len raz, a to ešte pred vznesením obvinenia sťažovateľovi

a z tohto dôvodu sa nemal na hlavnom pojednávaní vykonať dôkaz prečítaním výpovede

poškodenej z prípravného konania.

Podľa zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného

alebo svedka sa prečíta na návrh prokurátora alebo obžalovaného aj vtedy, ak bol výsluch

vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona a

a) taká osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo

na neznámom mieste nedosiahnuteľnou, alebo ochorela na chorobu, ktorá natrvalo alebo na

dlhší čas znemožňuje jej výsluch; ak ide o výpoveď svedka, u ktorého bol v čase jeho

výpovede v prípravnom konaní, ktorá sa má prečítať, dôvodný predpoklad, že na hlavnom

pojednávaní ho nebude možné vypočuť, možno jeho výpoveď prečítať len vtedy, ak bol

o úkone riadne upovedomený obvinený, a ak má obhajcu, jeho obhajca,

b) išlo o neodkladný úkon alebo neopakovateľný úkon, alebo

c) taká osoba na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia odoprela vypovedať.

Podľa neodkladný úkon je taký úkon, ktorého

vykonanie vzhľadom na nebezpečenstvo zmarenia alebo zničenia neznesie z hľadiska účelu

trestného konania odklad na čas, kým sa začne trestné stíhanie.

Podľa neopakovateľný úkon je taký úkon, ktorý

v ďalšom konaní už nemožno vykonať.

V odôvodnení namietaného uznesenia krajského súdu sa okrem iného uvádza:

„Vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná výpoveďou poškodenej.

Obžalovaným namietaný výsluch poškodenej považoval odvolací súd za vykonaný zákonne.

Uznesenie o vznesení obvinenia bolo vypracované dňa 4. 12. 2009 a poškodená bola

vypočutá toho istého dňa vo večerných hodinách. Preto odvolací súd nemá dôvod

pochybovať o tom, že uvedená poškodená by bola vypočutá ešte pred vznesením obvinenia.

Obsah tejto výpovede bol aj opakovane zodpovedaný samotnou poškodenou v rámci

konfrontácie s obžalovaným v prípravnom konaní. Je pravdou, že v rámci konfrontácie sa

poškodená pomýlila v mene páchateľa, avšak toto sama vo svojej výpovedi opravila. Zo

zápisnici o konfrontácii nevyplýva, že by obžalovaný namietal zákonnosť vykonaného

dôkazu, teda že by namietal pochybenie poškodenej v označení páchateľa. Okrem výpovede

poškodenej mal súd I. stupňa celý rad dôkazov, o ktoré sa mohol pri rozhodovaní v merite

veci opierať. Na podporu vierohodnosti výpovede poškodenej bol do konania pribratý aj

znalec na vypracovanie znaleckého posudku, zo záverov ktorého vyplýva, že znaleckým

psychologickým vyšetrením neboli zistené žiadne príznaky duševnej choroby alebo poruchy,

v čase vyšetrení bola schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti prípadu, ktorý bol

predmetom vyšetrovania a z psychologického hľadiska bolo možné považovať jej výpoveď

za vierohodnú.

Pokiaľ obžalovaný vytýkal, že poškodená nebola opätovne vypočutá, je potrebné

uviesť, že vzhľadom na jej úmrtie v priebehu konania toto ani nebolo možné. Súd I. stupňa

správne poukázal na výpoveď starostu obce Ing. M. Ch., ktorý bol v konaní vypočutý ako

svedok. Tento uviedol, že poškodená mu oznámila, že bol u nej muž, v ktorom opoznala

obžalovaného, tento chcel od nej peniaze, vykrúcal jej ruky a potvrdil, že v oblasti zápästí

mala modriny. Tento svedok sa opakovane rozprával s poškodenou, viezol ju aj

k psychológovi na vyšetrenia a vždy popisovala rovnako situáciu a ako páchateľa

označovala obžalovaného. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa Z. J., opatrovateľka

poškodenej, ktorej poškodená taktiež uviedla, že muž, ktorý bol v kritickom stave u nej a

chcel od nej peniaze, bol obžalovaný. Svedok F. M., na ktorého výpoveď poukázal

obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania potvrdil skutočnosť, že bol obžalovaný v daný

deň v krčme a potvrdil, že obžalovaný tam bol v rozpätí 17.20 hod. až 17.40 hod., pričom

poškodená mala uviesť, že mal byť u nej okolo 17.30 hod. Svedok M. vo svojej výpovedi

však uviedol aj skutočnosť, že na nástenné hodiny a neskôr aj na ručné hodiny sa pozrel,

keď mal prísť obžalovaný do krčmy, neskôr sa však na hodiny už nepozeral.

Súd I. stupňa mal teda dostatok dôkazov na to, aby mohol rozhodnúť v merite veci

tak, že obžalovaného uznal vinným zo spáchania konania kladeného mu za vinu v podanej

obžalobe.“

Posudzujúc argumentáciu sťažovateľa ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že

jeho kľúčová námietka smeruje proti čítaniu výpovede poškodenej z prípravného konania na

hlavnom pojednávaní, na základe ktorej bol uznaný za vinného, pričom jej podstata spočíva

v tvrdení, že išlo o dôkaz, ktorý nebol vykonaný zákonným spôsobom. Sťažovateľ zastáva

názor, že výpoveď poškodenej z prípravného konania nesmela byť na hlavnom pojednávaní

čítaná (a teda nemala byť použitá ako dôkaz), keďže nespĺňala požiadavky uvedené v § 263

ods. 3 , pretože nebola vykonaná kontradiktórne v prípravnom konaní,

t. j. výsluch poškodenej nebol uskutočnený za prítomnosti sťažovateľa alebo jeho obhajcu

a prítomnosť pri tomto úkone im nebola ani reálne umožnená. S touto námietkou

sťažovateľa je úzko spojená aj jeho ďalšia námietka týkajúca sa porušenia zásady rovnosti

zbraní (keďže v dôsledku neprítomnosti sťažovateľa pri výsluchu poškodenej nemal

sťažovateľ možnosť „uplatniť si svoje práva“).

Podľa dovolanie možno podať proti rozhodnutiu

súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Podľa ak sa dovolanie podáva v prospech

obvineného, dovolanie sa podáva najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu.

Podľa dovolanie možno podať, ak

rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že sťažovateľ nepodal proti namietanému

uzneseniu dovolanie.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne a právomoc ústavného súdu len subsidiárne („... ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“).

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť

využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným)

súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (m. m. ).

Sťažovateľ mal (a stále má) právo podať proti namietanému uzneseniu krajského

súdu dovolanie z dôvodu podľa , teda že

rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

O dovolaní sťažovateľa je oprávnený a aj povinný rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolací súd. Právomoc najvyššieho súdu

rozhodnúť o dovolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2011