Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 184/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. Š., B., a MUDr. J. Š., B., zastúpených advokátkou

JUDr. D. Š., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. Š. a MUDr. J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2011

doručená sťažnosť Ing. M. Š. a MUDr. J. Š. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti okrem iného vyplýva, že „Sťažovatelia, Ing. M. Š. a MUDr. J. Š., sú

od roku 1996 účastníkmi súdneho konania na Okresnom súde Bratislava I, spis. zn.

o neplatnosť právneho úkonu (v procesnom postavení odporcov, pozn.).

Z dôvodu prieťahov v konaní v rozsahu až 10 rokov, bola v roku 2006 podaná na Váš

súd sťažnosť, ktorú Váš súd prijal uznesením č. k. -11 z 20. 9. 2006.

O vyššie uvedenej sťažnosti Ústavný súd SR rozhodol na neverejnom zasadaní

nálezom zo dňa 21. 6. 2007, ktorým sťažnosti nevyhovel.

Ústavný súd SR vo svojom náleze konštatoval, že Okresný súd Bratislava I

rozsudkom zo 6. 12. 2005 v predmetnej veci rozhodol. A keďže sťažnosť na postup

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bola ústavnému súdu doručená

až 9. 8. 2006, t. j. potom, ako okresný súd vo veci vyhlásil rozsudok, táto sťažnosť

postrádala preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práva

ďalej nepokračovalo.

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.

Avšak musíme konštatovať, že odo dňa vydania nálezu Ústavného súdu SR doteraz

nie je predmetná právna vec právoplatne skončená, t. j. pätnásty rok od začatia súdneho

konania!“.

Sťažovatelia ďalej uviedli, že „odo dňa vydania nálezu Ústavného súdu SR, Okresný

súd Bratislava I vykonal v predmetnom konaní nasledovné úkony:

- dňa 29. 1. 2009 vykonal ústne pojednávanie, na ktorom skonštatoval neprítomnosť

navrhovateľov a ich právneho zástupcu z titulu poslednej rozlúčky s nebohým

navrhovateľom v 2. rade a pojednávanie odročil na neurčito

- dňa 20. 3. 2009 vydal uznesenie, ktorým prerušil konanie do skončenia dedičského

konania po navrhovateľovi v 2. rade

- dňa 21. 10. 2010 vykonal ústne pojednávanie, na ktorom vyhlásil rozsudok, ktorým

zamietol návrh

- dňa 18. 1. 2011 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa v lehote 10 dní

vyjadrila k odvolaniu navrhovateľky proti vyššie uvedenému rozsudku z 21. 10. 2010.

K vyššie uvedeným úkonom Okresného súdu Bratislava I uvádzame, že hoci

uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. -199 z 30. 4. 2008 mal Okresný súd

Bratislava I doručené ešte 14. 5. 2008, prvé pojednávanie vytýčil až na 29. 1. 2009, teda

až po vyše 8 mesiacoch! Máme vedomosť, že zdravotný stav navrhovateľa v 2. rade bol už

v čase doručenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave veľmi vážny, teda jeho úmrtie sa

dalo predpokladať. V tejto nadväznosti aj súd prvého stupňa pojednávanie odročil

na neurčito a dňa 20. 3. 2009 vydal uznesenie o prerušení konania do skončenia dedičského

konania po nebohom navrhovateľovi v 2. rade. Proti uvedenému uzneseniu podali

sťažovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, JUDr. E. L., odvolanie

z 11. 4. 2009, ktoré Krajský súd v Bratislave považoval za dôvodné a svojim uznesením

č. -236 z 30. 6. 2009 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

V odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že vzhľadom k tomu, že v danej veci ide

o určovacie návrhy, súd prvého stupňa postupoval nesprávne, ak rozhodol o prerušení

konania, povinnosťou súdu prvého stupňa bude pokračovať v konaní s dedičmi po nebohom

navrhovateľovi v 2. rade. Hoci súd prvého stupňa mal doručené predmetné uznesenie

7. 7. 2009, ústne pojednávanie v danej veci vytýčil až 21. 10. 2010, teda až po takmer

16 mesiacoch!

Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa svojim konaním, resp. nekonaním

spôsobil, podľa nášho názoru, prieťahy v konaní v trvaní minimálne ďalšie 2 roky.“.

V ďalšej časti sťažovatelia poukázali na to, že „uznesenie Krajského súdu

v Bratislave č. -199 z 30. 4. 2008 (ktoré bolo vydané až po náleze Ústavného

súdu SR -35 z 21. 6. 2007) v podstate konštatuje, že celé doterajšie konanie

súdu prvého stupňa bolo neefektívne, pretože celých 13 rokov sa nezaoberal základnou

otázkou sporu, a to preukázaním naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c)

, keďže išlo o určovaciu žalobu.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vyslovil, že

okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil ich základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , a aby im priznal

finančné zadosťučinenie každému v sume 10 000 €, ako aj úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide predovšetkým vtedy, ak namietaným

postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už v sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať

(m. m. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu v nej označeného práva, ústavný

súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti

tvrdenia sťažovateľov, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. malo dôjsť k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

Zo zistení ústavného súdu, ale aj zo samotnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd

na pojednávaní uskutočnenom 21. októbra 2010 rozsudkom rozhodol v merite veci,

a sťažovatelia mali vedomosť aj o podaní odvolania proti uvedenému rozsudku, keď pred

predložením veci Krajskému súdu v Bratislave ich okresný súd 18. januára 2011 vyzval

na vyjadrenie k odvolaniu podaného navrhovateľkou. Vychádzajúc z uvedeného ústavný

súd konštatuje, že okresný súd rozhodnutím vo veci ešte pred doručením sťažnosti

ústavnému súdu (26. apríl 2011) vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony

na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľov, a preto už nemohol žiadnym ústavne

relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda

nemohol už ani porušovať sťažovateľmi v sťažnosti označené základné právo.

Ústavný súd napokon poukazuje aj na svoj nález sp. zn. z 21. júna

2007, z ktorého je zrejmé, kedy najneskôr je potrebné na ústavnom súde relevantne uplatniť

sťažnosť na prieťahy v konaní. Sťažovatelia napriek tomu, že boli oboznámení s týmto

právnym názorom ústavného súdu, mu doručili sťažnosť až 26. apríla 2011, t. j. opätovne

v čase, keď okresný súd už vo veci samej nekonal a k porušovaniu označeného základného

práva už nemohlo dochádzať, a preto ústavný súd už o nej nemohol rozhodovať. Vzhľadom

na to bolo potrebné sťažnosť v súlade s odmietnuť ako

zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2011