Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 198/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť K. K., B., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. B., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Krajského súdu v Bratislave v

konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 11. apríla 2011

doručené podanie K. K., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Z. B.,

B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:

„Dňa 09. 02. 2004 bol Okresnému súdu Banská Bystrica osobne doručený návrh na

začatie konania v právnej veci navrhovateľa: D. P. a spol. v konaní o náhradu škody za

nesprávny úradný postup, v ktorom sťažovateľka vystupovala ako navrhovateľka v 95. rade

proti odporcovi: Slovenská republika, zast. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,

Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Úradom pre finančný trh.

Vzhľadom ku vznesenej námietke miestnej príslušnosti Okresným súdom v Banskej

Bystrici, bol rozhodnutím Najvyššieho súdu SR spis postúpený na vybavenie Okresnému

súdu Bratislava I., ktorý ho vybavoval pod sp. zn. .

Sťažovateľka, cestou svojej právnej zástupkyne efektívne spolupracovala aj

s Okresným súdom Bratislava I., ktorý po viac ako piatich rokoch vydal dňa 10. 06. 2009

vo veci meritórny rozsudok, proti ktorému sťažovateľka v zákonom stanovenej lehote podala

odvolanie, a to dňa 10. 08. 2009.

Krajský súd Bratislava rozhodol o odvolaní dňa 26. 01. 2011 čiže po skoro jeden

a pol roku po podaní odvolania.

Máme za to, že uplynulá doba celého konania, čiže skoro sedem rokov, bola

dostatočne dlhá na to, aby súd vo veci konal a vydal právoplatné rozhodnutie vo veci samej

s oveľa skorším dátumom. Neprimeraná dĺžka konania pred súdom, oslabuje dôveru

občanov na spravodlivé súdne konanie, verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov

a tým aj v celkový súdny systém. ...

Dňa 22. 02. 2011 bola Krajskému súdu v Bratislave doručená sťažnosť na postup

súdu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov v konaní

vedenom tunajším súdom pod sp. zn. , ktorým sa sťažovateľka domáhala

odstránenia nedostatkov spôsobenými prieťahmi v konaní.

Následne bola dňa 02. 03. 2011 na adresu splnomocnenej právnej zástupkyne, ktorá

bola svojim obsahom absolútne zmätočná a nepreskúmateľná, keďže sú v nej obsiahnuté

informácie, ktoré v žiadnom prípade nekorešpondujú so skutočným stavom. V neposlednom

rade predsedníčka Krajského súdu Bratislava nezaujala k predmetnej sťažnosti žiadne

stanovisko, z ktorého by bola zjavná dôvodnosť resp. nedôvodnosť podanej sťažnosti.

Sťažovateľka cestou svojej splnomocnenej právnej zástupkyne podala dňa

07. 03. 2011 žiadosť o vybavenie sťažnosti doručenej Krajskému súdu Bratislava dňa

22. 02. 2011 vo veci zbytočných prieťahov v odvolacom konaní vedenom pod

sp. zn. , keďže predchádzajúcu odpoveď na sťažnosť nemožno považovať za

jej vybavenie.

Dňa 04. 04. 2011 bola na adresu splnomocnenej právnej zástupkyne doručená už

relevantná odpoveď na sťažnosť, v ktorej sa predsedníčka Krajského súdu Bratislava

vyjadrila v tom smere, že sťažnosť je opodstatnená, ale vzhľadom ku skutočnosti, že konanie

už bolo právoplatne skončené doručením rozhodnutia dňa 03. 03. 2011, nepripadá do

úvahy prijatie opatrení za účelom odstránenia nedostatkov. Predsedníčka však nevzala do

úvahy, že pôvodná sťažnosť bola na adresu súdu doručená dňa 22. 02. 2011 a Rozsudok

Krajského súdu bol doručený sťažovateľke až 03. 03. 2011.

Máme za to, že doba od začatia konania, dňa 09. 02. 2011, až po vydanie

právoplatného rozhodnutia je neprimerane dlhá a bolo určite možné, aby Okresný aj

Krajský súd Bratislava vo veci konal a právoplatne rozhodol vo veci s oveľa skorším

dátumom.

Sťažovateľka má za to, že pri prejednávaní jej nároku došlo k zjavným prieťahom

v konaní. Tento stav vyvolal sústavné porušovanie jej základného práva, aby sa jej vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Konaním, resp. nekonaním súdu dochádza k strate dôvery sťažovateľky voči justícii

a voči spravodlivému a včasnému rozhodnutiu vo veci samej.“

Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd po

prerokovaní veci takto rozhodol:

„1. Nekonaním Krajského súdu v Bratislave bolo porušené právo sťažovateľky K. K.,

bytom B. v .

2. K. K., bytom B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.300 € (slovom tritisíc

tristo eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave II povinný zaplatiť k jej rukám v lehote do

dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť K. K., bytom B. trovy právneho

zastúpenia v sume 261,82 €, spísanie sťažnosti a jej podanie á 123,50 €, 2x režijný paušál

7,41 €) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Z. B., B., vedený v T., a. s., č..., do dvoch

mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby tento orgán (krajský súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , ,

, ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj

z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

(), a preto už k namietanému porušovaniu základného

práva nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na

ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte mohlo

trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného

práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (m. m. ). Uvedený právny

názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. marca 2009).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v sťažnosti namieta postup krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. o jej odvolaní proti rozsudku okresného súdu

z 10. augusta 2009, v ktorom podľa nej došlo nečinnosťou krajského súdu k porušeniu jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

Zo samotnej sťažnosti sťažovateľky vyplýva aj to, že krajský súd na pojednávaní

uskutočnenom 26. januára 2011 rozhodol rozsudkom o odvolaní sťažovateľky z 10. augusta

2009, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 3. marca 2011. Vychádzajúc

z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že krajský súd rozhodnutím vo veci ešte

pred doručením sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu vykonal všetky zákonom

predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky,

a preto už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania,

prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať základné právo označené

sťažovateľkou.

Keďže sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 postupom krajského súdu v napadnutom konaní sťažnosťou, ktorá bola

ústavnému súdu doručená 11. apríla 2011, t. j. v čase, keď krajský súd už vo veci nekonal,

a preto k porušovaniu označeného základného práva už nemohlo dochádzať, ústavný súd

sťažnosť v súlade s odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia k veci uvádza, že vzhľadom na viazanosť

petitom sťažnosti a kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky advokátom sa ďalšími

návrhmi uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2011