Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 211/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky v spojení s a základného práva

na ochranu majetku podľa uznesením Okresnej

prokuratúry Bratislava I č. k. -5 z 3. januára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. apríla 2011

doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva na inú právnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) v spojení s a základného práva na ochranu majetku podľa

ods. 1 uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná

prokuratúra“) č. k. -5 z 3. januára 2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenie

okresnej prokuratúry“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že k porušeniu jeho v sťažnosti označených

základných práv malo dôjsť pred začatím trestného stíhania postupom zo strany prokurátora

okresnej prokuratúry a vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I,

Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania (ďalej len

„vyšetrovateľ“), pričom zo sťažnosti a z jej príloh možno ustáliť namietané skutkové

okolnosti takto:

Sťažovateľ podal trestné oznámenie na neznámych páchateľov pre podozrenie

zo spáchania prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

ku ktorému malo dôjsť v presne nezistenom období niekedy pred rokom 2000, ako i neskôr

tým, že rôzne štátne orgány a organizácie nikdy nikomu nezosobnili odškodnenie, ktoré

musel štát vyplatiť v rámci konania pred ústavným súdom či iným súdom, pričom

za vyplatenie takéhoto odškodnenia boli podľa sťažovateľa zodpovedné konkrétne osoby

na základe ich individuálneho zavinenia a v dôsledku uvedeného mala Slovenskej republike

vzniknúť bližšie nešpecifikovaná škoda.

Uznesením vyšetrovateľa ČVS: ORP-2460/1-OSV-B1-2010 z 29. novembra 2010

(ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa“) bolo trestné oznámenie sťažovateľa podľa § 197

ods. 1 písm. d) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) odmietnuté s uvedením, že nie je dôvod na začatie trestného

stíhania alebo postupu podľa .

Proti uzneseniu vyšetrovateľa podal sťažovateľ v zákonnej lehote sťažnosť, keďže

s ním nesúhlasil, pretože podľa neho vykazovalo znaky arbitrárnosti, obsahovalo hrubé

nezrovnalosti v rozpore so skutkovým stavom práv a vecí, ktoré mali za následok nesprávne

právne posúdenie veci.

Napadnutým uznesením okresnej prokuratúry bola sťažnosť sťažovateľa proti

uzneseniu vyšetrovateľa zamietnutá ako nedôvodná. V uznesení sa okrem iného uvádza:

„Na základe podanej sťažnosti preskúmala som napadnuté uznesenie povereného

príslušníka PZ, ako i s vecou súvisiaci spisový materiál, pričom som dospela k záveru, že

sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa ustanovenia trestný čin je protiprávny čin, ktorého

znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravuje zákon

č. V ustanovení prvá veta tohto zákona štát zodpovedá za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci. Súčasne je v ustanovení § 21 a nasledujúcich

ustanovené, kedy a za akých podmienok je možné od zodpovedných osôb vymáhať regresnú

náhradu. Vzhľadom k tomu, že oznamovateľ vo svojom podaní ani po jeho doplnení v

zmysle neuviedol takú skutočnosť, že by nejaká konkrétna

osoba postupovala v rozpore s týmto zákonom, a teda by tento postup poverený príslušník

PZ mohol prešetriť a na základe jeho výsledkov mohol vo veci meritórne rozhodnúť,

považujem jeho postup za zákonný.

Podľa písmeno c) nadriadený orgán zamietne

sťažnosť. ak nie je dôvodná.“

Podľa názoru sťažovateľa „protiústavnosť napadnutého postupu a uznesenia spočíva

najmä v porušení povinnosti riadne a presvedčivo odôvodniť napadnuté prvostupňové

a druhostupňové rozhodnutie... ako aj v nesprávnom právnom posúdení merita veci

trestného oznámenia a porušení zásady legality a oficiality pri činnosti orgánov činných

v trestnom konaní popri neposkytnutí adekvátnej zákonnej ochrany majetku vo vlastníctve

štátu.

... trestné oznámenie smerovalo vo všeobecnosti proti všetkým správcom pohľadávok

štátu, ktorí permanentne poškodzujú záujmy SR pri správe majetku štátu a to najmä

neplnením si

pri vymáhaní a evidencii pohľadávok štátu z titulu regresného nároku proti subjektívne

zodpovedným štátnym úradníkom, ktorí protiprávnym konaním zavinili vznik škodovej

udalosti... nesprávnym úradným postupom, nezákonným rozhodnutím či iným protiprávnym

zásahom, za ktoré bol v zmysle objektívnej zodpovednosti sankcionovaný iba štát. Každé

euro, ktoré musel štát zaplatiť za individuálne zlyhanie štátnych úradníkov, sú povinní

správcovia pohľadávok zaevidovať a regresným postihom vymáhať, ak nie trestnoprávnym

postupom, tak občianskoprávnym (civilným) postupom...“.

Sťažovateľ napokon navrhuje, aby ústavný súd jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie

a aby následne nálezom takto rozhodol:

„1. Podľa prvej vety sa vyslovuje, že Okresná prokuratúra

Bratislava I protiústavným právoplatným uznesením z 3. 1. 2011 v konaní o sťažnosti

vedenom pod č. k. porušila základné právo sťažovateľa na inú právnu

ochranu a prístup k nej, právo na súdnu ochranu a prístup k nej a právo na riadne

odôvodnené rozhodnutie podľa v spojení s , právo

na zákonný obsah a ochranu majetku podľa .

2. Podľa prvej a tretej vety sa protiústavné uznesenie Okresnej

prokuratúry Bratislava I č. -5 zo dňa 3. 1. 2011 v celom rozsahu zrušuje

a vec sa jej vracia na ďalšie konanie.

3. Podľa druhej vety sa Okresnej prokuratúre Bratislava I

v konaní č. prikazuje konať a začať trestné stíhanie pre trestné činy podľa

a nasl. .

4. Podľa tretej vety sa Okresnej prokuratúre Bratislava I

v konaní č. zakazuje pokračovať v porušovaní vyššie označených

namietaných práv a prikazuje sa jej obnoviť stav pred ich porušením.

5. Okresná prokuratúra Bratislava I je povinná uhradiť sťažovateľovi a štátu všetky

prípadné trovy konania v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“

Sťažovateľ taktiež pripojil k sťažnosti žiadosť o ustanovenie advokáta na svoje

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním, iným zásahom alebo

rozhodnutím do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Preto, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví

zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (m. m. , ).

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd konštatuje, že predmetnou sťažnosťou sťažovateľ napadol uznesenie

okresnej prokuratúry č. k. -5 z 3. januára 2011 o zamietnutí jeho sťažnosti

proti uzneseniu vyšetrovateľa, a tým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv podľa

v spojení s , ako aj podľa .

V zmysle o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34

zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom

chránených záujmov (m. m. , ). Podnet (opakovaný podnet)

zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho

a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda i podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom

(napr. ). Zo sťažnosti nevyplýva, že sťažovateľ podal podnet podľa § 31 ods. 1

zákona o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti postupu okresnej prokuratúry pri

vybavovaní sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa. Okrem toho sťažovateľ neuviedol

žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala ospravedlnenie nevyužitia všetkých právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje. Sťažovateľ nie je

oprávnený vyberať si orgán verejnej moci, ktorý mu má poskytnúť ochranu označených

porušení základných práv. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľ, ak sa domnieva, že

orgány činné v trestnom konaní porušili (ním v sťažnosti označené) základné práva,

nevyužil (hoci mohol a mal využiť) tie právne prostriedky (podnet, resp. opakovaný

podnet), ktoré mu zákon účinne poskytuje na ochranu práv voči rozhodnutiam orgánov

činných v trestnom konaní. Až po ich vyčerpaní by mohla prípadne vzniknúť, ak by boli

splnené aj ostatné ústavné a zákonné predpoklady, právomoc ústavného súdu (princíp

subsidiarity).

Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru, ktorej

súčasťou je aj právny názor, že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania proti

označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva

a slobody podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných

práv alebo slobôd ().

Ústavný súd taktiež v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m. napr.

, ) zdôrazňuje, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu

podľa nie je ani oprávnenie „každého“, aby na základe jeho návrhu

(podnetu) bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu proti označeným osobám. Takéto

„základné právo každého“ nie je ustanovené ani v ústave, ani v a ani

v zákone o prokuratúre (, ).

Z v rámci práva na inú právnu ochranu sťažovateľovi vyplýva

aj právo na trestnoprávnu ochranu. Jeho obsahom je oprávnenie, aby sa orgány činné

v trestnom konaní jeho trestným oznámením, resp. inými podaniami náležite zaoberali.

Porušiť toto právo by mohli napr. vtedy, keby podania sťažovateľa ignorovali alebo im

nevenovali náležitú pozornosť zodpovedajúcu ich povinnostiam. Keďže orgány činné

v trestnom konaní venovali podaniam sťažovateľa primeranú pozornosť, nemohli zasiahnuť

negatívne do podstaty uvedeného základného práva, nezmarili jeho zmysel, a preto ho ani

nemohli porušiť ().

Z týchto dôvodov napadnutým uznesením okresnej prokuratúry nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, preto

ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre neprípustnosť, ako aj pre zjavnú

neopodstatnenosť.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na ochranu

majetku podľa ods. l napadnutým uznesením okresnej prokuratúry ústavný súd

konštatuje, že realizáciou ústavných a zákonných právomocí okresnej prokuratúry, ktorá

v súlade rozhodla o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu

vyšetrovateľa o odmietnutí jeho trestného oznámenia, nemohlo dôjsť k zásahu do tohto

základného práva a tento postup nie je v žiadnej príčinnej súvislosti s jeho namietaným

porušením.

Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, nepovažoval ústavný súd za dôvodné

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa (napr. na ustanovenie advokáta na jeho

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2011