Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 230/2011
PDF · 133.28 KB
No categories available
III. ÚS 230/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2011
predbežne prerokoval sťažnosť R. V., B., zastúpeného advokátom JUDr. V. F., Advokátska
kancelária, N., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 17807/2009
a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. V. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2011
doručená sťažnosť R. V. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17807/2009.
Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ podal sťažnosť na znalca Ing. J. P. a „Z. s. r.
o. B.“, adresovanú ministerstvu 28. novembra 2008. Sťažnosť je vedená na ministerstve pod
sp. zn. 17807/2009. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že aj napriek viacerým urgenciám
dodnes jeho sťažnosť nebola ministerstvom vybavená. Sťažovateľ je toho názoru, že
ministerstvo „ma nevybavením mojej sťažnosti od roku 2008 svojím nekonaním drží
v právnej neistote. Doterajšie vybavovanie sťažnosti, ktoré trvá už viac ako dva roky,
považujem za neprimerane dlhú dobu vybavovania sťažnosti, nakoľko jej vybavenie nie je
ani zďaleka tak komplikované a zložité, čo by bolo spojené aj s časovou náročnosťou.
Ministerstvo spravodlivosti SR mi svojim postupom znemožňuje a bráni konať v uplatňovaní
svojich práv v dlhoročnom spore.“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal tento nález:
„1. Základné právo R. V., bytom B., upravené v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Ministerstva spravodlivosti SR v konaní vedenom pod sp. zn.
17807/2009 porušené bolo.
2. Ministerstvu spravodlivosti SR sa prikazuje, aby vo veci konalo bez zbytočných
prieťahov.
3. R. V., bytom B. sa priznáva finančné zadosťučinenie 2.000,- € (slovom dvetisíc
euro), ktoré je Ministerstvo spravodlivosti povinné vyplatiť R. V. do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. R. V. sa priznáva náhrada trov konania a právneho zastupovania vo výške
314,18, €, ktoré je Ministerstvo spravodlivosti SR povinné zaplatiť na účet advokáta
JUDr. V. F., N., do 15 dní od tohto rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 a § 49 až § 56
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo
osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd sa predovšetkým musel vysporiadať s nedostatočným označením
základných práv uvedených v petite sťažnosti (na rozdiel od odôvodnenia sťažnosti, pozn.).
Pokiaľ sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti namietal porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v petite
sťažnosti v bode 1 návrhu ho označil ako „upravené v čl. 127 ods. 1 ústavy“. V bode 2
návrhu však sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prikázal ministerstvu, „aby konal bez
zbytočných prieťahov“. Ústavný súd vzhľadom na uvedené a vychádzajúc z obsahu
sťažnosti ustálil predmet tohto konania aj bez výzvy adresovanej sťažovateľovi
na odstránenie tohto nedostatku petitu z dôvodov hospodárnosti a efektívnosti konania
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy [§ 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde], tak ako
to je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia. Dôvodom zvoleného postupu bolo aj samotné
rozhodnutie o predloženej sťažnosti v rámci jej predbežného prerokovania.
Podstata námietok sťažovateľa spočíva v jeho nespokojnosti s postupom ministerstva
v napadnutom konaní. Konanie ministerstva je podľa neho neprimerane dlhé a ministerstvo
„ho od roku 2008 svojim nekonaním drží v právnej neistote“.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych
veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť
rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
vykonáva ministerstvo dohľad nad činnosťou okrem iného sledovaním dodržiavania
zákonnosti a správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a preskúmavaním
podnetov na postup pri výkone tejto činnosti a podľa § 31 ods. 1 toho istého zákona
ministerstvo vybavuje sťažnosti na znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pri výkone
znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti okrem sťažností
na ich postup v konaní.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 OSP súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj
orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ
im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb
v oblasti verejnej správy.
V zmysle § 244 ods. 3 OSP postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným právnym predpisom
tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej
správy vo veci konať a rozhodnúť.
Z citovaných právnych predpisov vyplýva, že ak sťažovateľ tvrdí, že bolo jeho
základné právo porušené nečinnosťou ministerstva, vo veci bola (a je) daná právomoc
všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti tohto orgánu verejnej
správy. Túto možnosť však sťažovateľ podľa zistení ústavného súdu nevyužil.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde už po jej predbežnom prerokovaní, pretože dospel k záveru, že
v danom prípade nie je daná jeho právomoc na jej prerokovanie.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku, bolo už bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa predostretými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. mája 2011