Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 239/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. D., T., zastúpeného advokátom JUDr. A. G., K., vo

veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

, práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s a

Slovenskej republiky, ako aj základného práva na prístup k voleným a iným verejným

funkciám zaručeného v a základného práva na prácu

zaručeného v rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 3. marca 2010 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 8. februára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. D. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. apríla 2011

doručená sťažnosť JUDr. J. D., T. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

(ďalej len „ústava“), práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 12 a čl.

14 , ako aj základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám

zaručeného v a základného práva na prácu zaručeného v

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z

3. marca 2010 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 8. februára 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta T.

(ďalej len „mesto“) č. 13/09 z 25. februára 2009 sa 29. apríla 2009 uskutočnila voľba

hlavného kontrolóra mesta, pričom predmetným uznesením mestské zastupiteľstvo mesta

súčasne stanovilo, že kvalifikačným predpokladom na výkon funkcie hlavného kontrolóra

mesta je aj ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa ekonomického, právnického

smeru s ďalšími predpokladmi 5 rokov praxe v riadiacej, ekonomickej, právnickej,

kontrolnej činnosti alebo vo verejnej správe. V predmetnom výberovom konaní na funkciu

hlavného kontrolóra mesta zvíťazil sťažovateľ, pričom táto voľba bola osvedčená

uznesením mestského zastupiteľstva mesta č. 33/09.

Následne proti uzneseniam mestského zastupiteľstva mesta č. 13/09 a č. 33/09 podala

prokurátorka Okresnej prokuratúry Michalovce (ďalej len „prokuratúra“) 3. júla 2009

protest v zmysle o prokuratúre v znení neskorších predpisov,

pričom uznesením č. 65/09 mestské zastupiteľstvo mesta tomuto protestu prokuratúry

nevyhovelo.

Vzhľadom na uvedené prokuratúra podala krajskému súdu 28. septembra 2009

žalobu o preskúmanie a následné zrušenie uznesení mestského zastupiteľstva mesta č. 13/09

z 25. februára 2009 a č. 33/09 z 29. apríla 2009 z dôvodu ich nezákonnosti, keďže podľa

prokuratúry bol nimi porušený

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“),

pretože kvalifikačné a ďalšie predpoklady na výkon funkcie hlavného kontrolóra obsiahnuté

v uznesení č. 13/09 boli stanovené nad rámec podmienok ustanovených v zákone, čím sa

malo ďalším účastníkom znemožniť zúčastniť sa tejto voľby.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 3. marca 2009 zrušil napadnuté

uznesenia mestského zastupiteľstva mesta, pričom toto rozhodnutie bolo na základe

odvolania mesta potvrdené aj rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

z 8. februára 2011.

Sťažovateľ je toho názoru, že oba súdy sa nedostatočne vysporiadali

s argumentáciou sťažovateľa, rozsudok najvyššieho súdu neobsahuje dostatočné

zdôvodnenie v ňom prijatého právneho názoru, ako odvolací súd neodstránil vady konania

súdu prvého stupňa, jeho odôvodnenie je nedostatočné, zmätočné, nie je zrejmé, ako

najvyšší súd dospel k právnemu záveru uvedenému vo výroku konečného rozsudku.

Okrem uvedeného sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Sťažovateľ nebol účastníkom prvostupňového konania vedeného Krajským súdom

v Košiciach pod sp. zn.: ani druhostupňového konania vedeného na Najvyššom

súde Slovenskej republiky pod sp. zn.: , v dôsledku čoho nemal možnosť

podať opravný prostriedok. Sťažovateľ tak nemal, a ani nemá k dispozícii iný súd,

prostredníctvom ktorého by sa mohol domáhať ochrany svojich základných práv, ktoré boli

porušené vydaním rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 03. 03.

2010 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa

08. 02. 2011.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 03. 03. 2010 a

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 08. 02.

2011, bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu ochranu v zmysle

Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, v spojení s porušením zásady rovnosti a

zákazu diskriminácie v zmysle článku 12 a v zmysle článku 14

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na prístup k voleným a

iným verejným funkciám v zmysle a právo na prácu

zmysle . Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. zo dňa 03. 03. 2010 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn.: zo dňa 08. 02. 2010 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v

Košiciach na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Košiciach a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinní spoločne a

nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu zaplatiť

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie výške 3 000 EUR.“

Sťažovateľ tiež navrhuje, aby ústavný súd vydal aj toto uznesenie:

„Krajský súd v Košiciach a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinní do siedmich

dní od doručenia tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky nahradiť sťažovateľovi

na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia.“

Okrem uvedeného sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd vydal dočasne opatrenie,

ktorým by odložil vykonateľnosť rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.

z 8. februára 2011, a súčasne, aby mestu uložil zdržať sa prijatia uznesenia, ktorým by

vyhlásil voľbu hlavného kontrolóra mesta.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie ,

dohovoru v spojení s porušením čl. 12 a čl. 14 dohovoru, ako aj základných práv

zaručených v a napadnutými rozsudkami krajského súdu sp. zn.

z 3. marca 2009 a najvyššieho súdu sp. zn. z 8. februára 2011,

ktoré boli označenými súdmi vydané v rámci správneho súdnictva, t. j. v konaní podľa

V. časti druhej hlavy (ďalej aj „OSP“).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa prvej vety rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú

rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,

menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo

ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez

návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva

a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Podľa účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor,

účastníci správneho konania a správny orgán podľa odseku 4.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení na konanie, v ktorom o právach,

právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb

rozhoduje pri prenesenom výkone štátnej správy obec, sa vzťahuje všeobecný predpis

o správnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o obecnom zriadení na obec možno zákonom preniesť

niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie

a efektívnejšie. S prenesením úloh na obec štát poskytne obci potrebné finančné a iné

materiálne prostriedky.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení ak zákon pri úprave pôsobnosti obce

neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon

samosprávnej pôsobnosti obce.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o obecnom zriadení samosprávu obce vykonávajú obyvatelia

obce orgánmi obce, miestnym referendom, zhromaždením obyvateľov obce.

Podľa § 11 ods. 4 písm. j) zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo

rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené voliť a odvolávať

hlavného kontrolóra obce (ďalej len "hlavný kontrolór"), určiť rozsah výkonu funkcie

hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému kontrolórovi.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že v konaní podľa

V. časti správne súdy preskúmavajú nielen rozhodnutia

vydané v správnom konaní, ale aj iné ako v správnom konaní vydané rozhodnutia a postupy

orgánov verejnej správy ( ), pričom pri súdnom prieskume postupu alebo

rozhodnutia orgánu verejnej správy vydaného nie v správnom konaní je účastníkom

takéhoto súdneho konania žalobca a žalovaný (prvá veta ).

V danom prípade boli predmetom prieskumu tak krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , ako aj najvyššieho súdu v napádanom konaní vedenom pod sp. zn.

rozhodnutia, resp. uznesenia mesta, ktoré boli prijaté mestským

zastupiteľstvom mesta, a to v rámci výkonu jeho právomoci orgánu miestnej samosprávy pri

výkone samosprávnej pôsobnosti obce v súlade so zákonom o obecnom zriadení.

Inými slovami, predmetom súdneho prieskumu v danom prípade nebolo rozhodnutie

vydané mestom v správnom konaní, pretože v danom prípade nešlo o rozhodnutie vydané

pri prenesenom výkone štátnej správy na obec, na ktoré konanie sa vzťahuje všeobecný

predpis o správnom konaní (§ 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení), ale v danom prípade

išlo o výkon samosprávnej pôsobnosti obce na základe zmocnenia udeleného obci (v danom

prípade mestu) priamo zákonom o obecnom zriadení.

Vzhľadom na uvedené závery účastníkmi súdneho konania podľa V. časti

boli v danom prípade iba žalobca (prokuratúra) a žalovaný

(mesto) bez možnosti vstupu do tohto konania ďalších osôb, napr. podľa druhej vety § 250

ods. 1 a podľa , keďže, ako už bolo uvedené v danom prípade, sa

prokurátor žalobou podanou podľa V. časti druhej hlavy

nedomáhal prieskumu rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ktorého účastníci by

mohli byť aj účastníkmi súdneho konania, ale sa domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia

vydaného nie v správnom konaní.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ nebol účastníkom súdneho konania tak pred

krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn. , ako ani pred najvyšším súdom

v konaní vedenom pod sp. zn. , čo napokon v sťažnosti aj sám potvrdzuje,

nemohlo v tomto súdnom konaní dôjsť ani k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

V uvedenej súvislosti ústavný súd konštatuje, že napadané rozhodnutia tak krajského

súdu, ako aj najvyššieho súdu by mohli byť predmetnom kontroly zo strany ústavného súdu

iba v prípade sťažnosti podanej mestom podľa a , podľa ktorého ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy proti neústavnému alebo

nezákonnému rozhodnutiu alebo inému neústavnému alebo nezákonnému zásahu do vecí

územnej samosprávy, ak o jej ochrane nerozhoduje iný súd.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaných

rozhodnutí všeobecných súdov, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia

a o priznaní úhrady trov konania sú viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody

sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti

nezaoberal.

Vzhľadom na uvedené bolo tiež bez právneho významu rozhodovať o návrhu

sťažovateľa na vydanie dočasného opatrenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2011