Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 248/2011
PDF · 116.22 KB
No categories available
III. ÚS 248/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 a základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Zm/93/2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. J. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2011
doručená sťažnosť J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v
konaní vedenom pod sp. zn. 2 Zm/93/2005.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde prebieha súdne konanie od roku
2005, v ktorom dochádza k porušovaniu jeho základného práva na právnu pomoc, pretože
okresný súd o jeho žiadosti o ustanovenie advokáta z februára 2010 nekoná, a taktiež
dochádza k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Preto sťažovateľ podal na pošte predsedovi okresného
súdu sťažnosť 7. apríla 2011.
Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby v dôsledku nečinnosti okresného
súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti, ústavný súd rozhodol o porušení jeho označených
práv podľa ústavy, zaviazal okresný súd, aby mu ustanovil v konaní advokáta a žiada na
základe uvedeného, aby mu ustanovil v konaní pred ústavným súdom právneho zástupu
z radov advokátov. Súčasne sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 9
378,20 €.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré
nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,
ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej
veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že okresný súd postupom v konaní vedenom pod
sp. zn. 2 Zm/93/2005 porušil jeho základné právo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2
ústavy a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy tým, že
nekoná o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z 15. februára 2010. Okrem toho
uvádza, že podal 7. apríla 2010 na nečinnosť okresného súdu sťažnosť predsedovi
okresného súdu.
Ústavný súd konštatuje, že v prípade namietaného porušenia základných práv
považuje ústavný súd za takýto prostriedok s účinnosťou od 1. apríla 2005 sťažnosť
adresovanú predsedovi príslušného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje
za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1
ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené
prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného
ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci
prešetriť všetky skutočnosti.“.
Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán
poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu (teda aj s čl. 47 ods. 2), ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd nepovažuje za vyčerpanie tejto možnosti podľa citovaných ustanovení
sťažnosť zaslanú okresnému súdu 7. apríla 2011, po podaní ktorej vzápätí bola podaná
sťažnosť ústavnému súdu (29. apríla 2011).
Sťažnosť sťažovateľa, ktorý ju podal predsedovi okresného súdu iba dvadsaťdva dní
pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, je iba formálnym úkonom, ktorému nemožno
pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu
dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v jeho
veci.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol pre jej
neprípustnosť (obdobne napr. IV. ÚS 278/04, IV. ÚS 306/04).
Ústavný súd nad rámec pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť (obdobne napr. I. ÚS 182/2010).
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bezpredmetné rozhodovať
o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,
ako aj o ďalších jeho nárokoch uvedených v jej petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júna 2011