Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 206/2011
PDF · 168.32 KB
No categories available
I. ÚS 206/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť desiatnika A. H., M., zastúpeného advokátom JUDr. V. P.,
B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 5
Tov 8/2009 a jeho uznesením z 30. apríla 2009, ako aj postupom Vojenského obvodového
súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 15/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť desiatnika A. H. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára
2011 doručená sťažnosť desiatnika A. H. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tov 8/2009 a jeho uznesením z 30. apríla
2009, ako aj postupom Vojenského obvodového súdu Prešov (ďalej len „VOS“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 T 15/2008.
2. Zo sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že:
a) „... Rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu v Prešove sp. zn.
2T/15/2008 z 12. 12. 2008... bol uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. c.) Tr. zák...“ Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, ktoré krajský súd
uznesením č. k. 5 Tov 8/2009-181 z 30. apríla 2009 „podľa § 319 Tr. por.“ zamietol,
„pretože nie je dôvodné“.
b) Sťažovateľ podal okresnému súdu 19. novembra 2009 „V súlade s ustanoveniami
§ 393 ods. 1, § 396 ods. 1 ods. 3 Tr. poriadku... návrh na obnovu konania vedeného na
bývalom Vojenskom obvodovom súde v Prešove pod sp. zn. 2 T/15/20“08-VOS. Vojenský
obvodový súd ma uznal vinným a preto som podal odvolanie proti rozsudku tohto súdu, ale
KS v Trenčíne moje odvolanie zamietol, uznesením sp. zn. 5 Tor 8/2009 zo dňa 30. 04.
2009... Dňa 10. 09. 2010 som podal na OS v Prešove sťažnosť proti uzneseniu OS Prešov
č. 4 Nt 20/2009 a to z dôvodu, že návrhom podaným na OS v Prešove som sa domáhal
povolenia obnovy konania, ktoré sa viedlo na Voj. obvodovom súde v Prešove pod
č. 2 T/15/2008 a napriek výpovedi svedkyne M. B. súd na verejnom zasadnutí dňa 10. 09.
2010 zamietol môj návrh odôvodňujúc to poukazom na ust. § 399 Tr. por...“.
c) Sťažovateľovu sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 4 Nt 20/2009
z 10. septembra 2010 krajský súd uznesením č. k. 23 Tos 95/2010-44 z 10. januára 2011
zamietol „pretože nie je dôvodná“.
3. Podľa sťažovateľovho názoru „Samotným konaním súdu I. stupňa ako aj KS
v Trenčíne bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu, spravodlivý
proces z dôvodu nevyhodnotenia svedeckých výpovedi. Súd I. stupňa sa výslovne opieral iba
o výpoveď svedkyne V. a ani čiastočne nezdôvodnil prečo sa nezaoberal výpoveďami
ďalších dvoch svedkýň.
Súd I. stupňa v Prešove... neakceptoval nové skutočnosti a dôkazy ktoré neboli súdu
známe a ktoré by samy o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Vychádzajúc z prameňa základného práva čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo taktiež porušené právo na
prerokovanie veci v primeranej lehote ako aj čl. 48 ods. 2 Ústavy SR základné právo na
prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov“.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1) Vyslovuje, že základné a ľudské práva A. H. podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy SR v kontexte s ods. 1 čl. 6 európskeho dohovoru a priamo aj toto právo postupom
Vojenského obvodového súdu v Prešove v konaní vedenom u neho a neskôr na OS v Prešove
pod č. k. 2 T/15/2008 ako aj KS v Trenčíne sp. zn. 5 Tor 8/2009 z 30. 04. 2009 porušené
bolo.
2) Ústavný súd prikazuje OS v Prešove, ako aj Špeciálnemu súdu v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica, aby konal bez zbytočných prieťahov.
3) Ukladá Špeciálnemu súdu v Pezinku, pracovisko v Banskej Bystrici povinnosť
uhradiť A. H. trovy tohto konania vo výške 350,- Eur za vypracovanie sťažnosti a právne
zastupovanie, ktoré je mu Špeciálny súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica povinný
vyplatiť v hotovosti, alebo šekovou poukážkou do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
4) Napadnuté rozhodnutie aby zrušil.“
Súčasne požiadal, aby ústavný súd „odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia
2 T 15/200... a napadnuté rozhodnutie zrušil“.
5. Medzi písomnosťami pripojenými k sťažnosti bolo aj dovolanie zo 16. decembra
2008 „proti uzneseniu Krajského súdu... zn. 5 To 8/009 zo dňa 30. 4. 2009 a proti uzneseniu
Vojenského obvodového súdu Prešov zn. 2 T 15/2008 zo dňa 12. 12. 2008“, ktoré však
sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti vôbec neuviedol. Z tohto dôvodu (pozri tiež bod 6,
najmä citovanú odpoveď okresného súdu z 30. marca 2011) sa ústavný súd skúmaním
pôvodu a eventuálnych dôsledkov (následkov) plynúcich z tejto skutočnosti v rámci
posudzovania sťažovateľovej ústavnej sťažnosti nezaoberal.
6. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že
uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 Tov 8/2009 z 30. apríla 2009 bolo doručené právnemu
zástupcovi sťažovateľa (advokátovi JUDr. V. L., N. 28. augusta 2009. Na dopyt ústavného
súdu právny zástupca sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom uviedol, že „nemal
o predmetnom dovolacom konaní žiadnu informáciu“. Na dopyt ústavného súdu okresný
súd listom sp. zn. 1 Spr 288/2011 z 30. marca 2011 oznámil:
„Po preskúmaní obsahu spisu bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov, sp. zn.
2 T/15/2008 Vám oznamujeme, že v tomto spise sa uvedené dovolanie nenachádza.
Poslednou písomnosťou zadokumentovanou v spisovom prehľade je uznesenie Krajského
súdu Trenčín zo dňa 10. 1. 2011, sp. zn. 23 Tos/95/2010, ktorým bola zamietnutá sťažnosť
ods. A. H. proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 10. 9. 2010, sp. zn. 4 Nt/20/2009.
Týmto uznesením tunajší súd zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vo
veci bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov, sp. zn. 2 T/15/2008.“
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý
má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho
prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno
vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo... a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
9. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
10. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127
ods. 1 ústavy nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého rozsudku VOS, pretože na
základe podaného odvolania patrilo do právomoci krajského súdu. Z obsahu sťažnosti
vyplýva, že sťažovateľ proti (v sťažnosti) namietanému prvostupňového rozsudku č. k.
2 T 15/2008-165 z 12. decembra 2008 podal riadny opravný prostriedok – odvolanie,
o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 5 Tov 8/2009 z 30. apríla 2009. Ústavný
súd preto nemá právomoc na konanie o tej časti sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie
práv sťažovateľa predmetným rozsudkom VOS.
11. Sťažovateľ sa tiež domáhal vyslovenia porušenia ním označených základných
práv zaručených ústavou a práv zaručených dohovorom postupom a uznesením krajského
súdu sp. zn. 5 Tov 8/2009 z 30. apríla 2009, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie ako
nedôvodné („Podľa § 319 Tr. por.“).
12. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným
dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
13. Sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo doručené právnemu
zástupcovi sťažovateľa 28. augusta 2009 (pozri bod 6). Sťažovateľova sťažnosť bola
doručená ústavnému súdu 22. februára 2011, teda dávno po uplynutí uvedenej dvojmesačnej
zákonom ustanovenej lehoty (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd preto po
predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol ako oneskorene podanú. [Keďže sa sťažovateľ domáhal povolenia obnovy
konania vo veci sp. zn. 2 T 15/2008 ním podpísaným návrhom doručeným okresnému súdu
19. novembra 2009 – teda najneskôr v termíne (čase) podpísania návrhu mal vedomosť
o obsahu druhostupňového rozhodnutia – nepovažoval ústavný súd už za dôvodné osobitne
skúmať termín doručenia odvolacieho rozhodnutia aj samotnému sťažovateľovi pre účely
zisťovania dodržania lehoty ustanovenej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde].
14. Ústavný súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že podľa § 20 ods. 3 zákona
o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v tomto prípade
zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Preto v danej veci ústavný súd rozhodoval
o porušení tých práv, vyslovenia porušenia ktorých sa sťažovateľ domáhal v návrhu na
rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti (bod 4). Podľa stabilizovanej rozhodovacej činnosti
ústavného súdu (napr. IV. ÚS 155/07) v sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí.
Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie
konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku
rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho
sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil
za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Z uvedených dôvodov úvahy o možnom
porušení označených ustanovení ústavy a aj dohovoru postupom a rozhodnutiami
menovaných súdov v konaní o obnovu konania [body 2 b) a 3], ktoré sťažovateľ naznačuje
v texte sťažnosti mimo jej petitu, je potrebné v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného
súdu považovať iba za súčasť argumentácie sťažovateľa (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07,
15. Z už uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2011