Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 206/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť desiatnika A. H., M., zastúpeného advokátom JUDr. V. P.,

B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 5

Tov 8/2009 a jeho uznesením z 30. apríla 2009, ako aj postupom Vojenského obvodového

súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť desiatnika A. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára

2011 doručená sťažnosť desiatnika A. H. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 30. apríla

2009, ako aj postupom Vojenského obvodového súdu Prešov (ďalej len „VOS“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že:

a) „... Rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu v Prešove sp. zn.

z 12. 12. 2008... bol uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1

písm. c.) Tr. zák...“ Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, ktoré krajský súd

uznesením č. k. -181 z 30. apríla 2009 „podľa “ zamietol,

„pretože nie je dôvodné“.

b) Sťažovateľ podal okresnému súdu 19. novembra 2009 „V súlade s ustanoveniami

, ... návrh na obnovu konania vedeného na

bývalom Vojenskom obvodovom súde v Prešove pod sp. zn. 2 T/15/20“08-VOS. Vojenský

obvodový súd ma uznal vinným a preto som podal odvolanie proti rozsudku tohto súdu, ale

KS v Trenčíne moje odvolanie zamietol, uznesením sp. zn. zo dňa 30. 04.

2009... Dňa 10. 09. 2010 som podal na OS v Prešove sťažnosť proti uzneseniu OS Prešov

č. a to z dôvodu, že návrhom podaným na OS v Prešove som sa domáhal

povolenia obnovy konania, ktoré sa viedlo na Voj. obvodovom súde v Prešove pod

č. a napriek výpovedi svedkyne M. B. súd na verejnom zasadnutí dňa 10. 09.

2010 zamietol môj návrh odôvodňujúc to poukazom na ust. ..“.

c) Sťažovateľovu sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 10. septembra 2010 krajský súd uznesením č. k. -44 z 10. januára 2011

zamietol „pretože nie je dôvodná“.

3. Podľa sťažovateľovho názoru „Samotným konaním súdu I. stupňa ako aj KS

v Trenčíne bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu, spravodlivý

proces z dôvodu nevyhodnotenia svedeckých výpovedi. Súd I. stupňa sa výslovne opieral iba

o výpoveď svedkyne V. a ani čiastočne nezdôvodnil prečo sa nezaoberal výpoveďami

ďalších dvoch svedkýň.

Súd I. stupňa v Prešove... neakceptoval nové skutočnosti a dôkazy ktoré neboli súdu

známe a ktoré by samy o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Vychádzajúc z prameňa základného práva čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo taktiež porušené právo na

prerokovanie veci v primeranej lehote ako aj SR základné právo na

prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1) Vyslovuje, že základné a ľudské práva A. H. podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

SR v kontexte s ods. 1 európskeho dohovoru a priamo aj toto právo postupom

Vojenského obvodového súdu v Prešove v konaní vedenom u neho a neskôr na OS v Prešove

pod č. k. ako aj KS v Trenčíne sp. zn. z 30. 04. 2009 porušené

bolo.

2) Ústavný súd prikazuje OS v Prešove, ako aj Špeciálnemu súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica, aby konal bez zbytočných prieťahov.

3) Ukladá Špeciálnemu súdu v Pezinku, pracovisko v Banskej Bystrici povinnosť

uhradiť A. H. trovy tohto konania vo výške 350,- Eur za vypracovanie sťažnosti a právne

zastupovanie, ktoré je mu Špeciálny súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica povinný

vyplatiť v hotovosti, alebo šekovou poukážkou do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4) Napadnuté rozhodnutie aby zrušil.“

Súčasne požiadal, aby ústavný súd „odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia

... a napadnuté rozhodnutie zrušil“.

5. Medzi písomnosťami pripojenými k sťažnosti bolo aj dovolanie zo 16. decembra

2008 „proti uzneseniu Krajského súdu... zn. zo dňa 30. 4. 2009 a proti uzneseniu

Vojenského obvodového súdu Prešov zn. zo dňa 12. 12. 2008“, ktoré však

sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti vôbec neuviedol. Z tohto dôvodu (pozri tiež bod 6,

najmä citovanú odpoveď okresného súdu z 30. marca 2011) sa ústavný súd skúmaním

pôvodu a eventuálnych dôsledkov (následkov) plynúcich z tejto skutočnosti v rámci

posudzovania sťažovateľovej ústavnej sťažnosti nezaoberal.

6. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že

uznesenie krajského súdu sp. zn. z 30. apríla 2009 bolo doručené právnemu

zástupcovi sťažovateľa (advokátovi JUDr. V. L., N. 28. augusta 2009. Na dopyt ústavného

súdu právny zástupca sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom uviedol, že „nemal

o predmetnom dovolacom konaní žiadnu informáciu“. Na dopyt ústavného súdu okresný

súd listom sp. zn. z 30. marca 2011 oznámil:

„Po preskúmaní obsahu spisu bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov, sp. zn.

Vám oznamujeme, že v tomto spise sa uvedené dovolanie nenachádza.

Poslednou písomnosťou zadokumentovanou v spisovom prehľade je uznesenie Krajského

súdu Trenčín zo dňa 10. 1. 2011, sp. zn. , ktorým bola zamietnutá sťažnosť

ods. A. H. proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 10. 9. 2010, sp. zn. .

Týmto uznesením tunajší súd zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vo

veci bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov, sp. zn. .“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa každý

má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho

prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno

vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo... a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

9. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého rozsudku VOS, pretože na

základe podaného odvolania patrilo do právomoci krajského súdu. Z obsahu sťažnosti

vyplýva, že sťažovateľ proti (v sťažnosti) namietanému prvostupňového rozsudku č. k.

-165 z 12. decembra 2008 podal riadny opravný prostriedok – odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 30. apríla 2009. Ústavný

súd preto nemá právomoc na konanie o tej časti sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie

práv sťažovateľa predmetným rozsudkom VOS.

11. Sťažovateľ sa tiež domáhal vyslovenia porušenia ním označených základných

práv zaručených a práv zaručených dohovorom postupom a uznesením krajského

súdu sp. zn. z 30. apríla 2009, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie ako

nedôvodné („Podľa “).

12. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

13. Sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo doručené právnemu

zástupcovi sťažovateľa 28. augusta 2009 (pozri bod 6). Sťažovateľova sťažnosť bola

doručená ústavnému súdu 22. februára 2011, teda dávno po uplynutí uvedenej dvojmesačnej

zákonom ustanovenej lehoty ( ). Ústavný súd preto po

predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako oneskorene podanú. [Keďže sa sťažovateľ domáhal povolenia obnovy

konania vo veci sp. zn. ním podpísaným návrhom doručeným okresnému súdu

19. novembra 2009 – teda najneskôr v termíne (čase) podpísania návrhu mal vedomosť

o obsahu druhostupňového rozhodnutia – nepovažoval ústavný súd už za dôvodné osobitne

skúmať termín doručenia odvolacieho rozhodnutia aj samotnému sťažovateľovi pre účely

zisťovania dodržania lehoty ustanovenej ].

14. Ústavný súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že podľa § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v tomto prípade

zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Preto v danej veci ústavný súd rozhodoval

o porušení tých práv, vyslovenia porušenia ktorých sa sťažovateľ domáhal v návrhu na

rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti (bod 4). Podľa stabilizovanej rozhodovacej činnosti

ústavného súdu (napr. ) v sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí.

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom na začatie

konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho

sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil

za porušovateľa svojich práv ( ). Z uvedených dôvodov úvahy o možnom

porušení označených ustanovení a aj dohovoru postupom a rozhodnutiami

menovaných súdov v konaní o obnovu konania [body 2 b) a 3], ktoré sťažovateľ naznačuje

v texte sťažnosti mimo jej petitu, je potrebné v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného

súdu považovať iba za súčasť argumentácie sťažovateľa (, ,

).

15. Z už uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011