Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 183/2011
PDF · 138.36 KB
No categories available
I. ÚS 183/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť A. B., T., zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., B., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 8/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. B. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája 2011
doručená sťažnosť A. B., T. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. Š.,
B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 8/2009.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu
20. januára 2009 návrh na začatie konania o určenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu vydržaním, ktorým sa domáhala, aby okresný súd určil existenciu vecného
bremena spočívajúceho v práve bezodplatného umiestnenia stavby – rodinného domu súp.
č..., nachádzajúcej sa v katastrálnom území T.. Okresný súd uvedený návrh sťažovateľky
zaevidoval pod sp. zn. 14 C 8/2009 a výzvou doručenou sťažovateľke 7. mája 2009 ju
vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý uhradila 14. mája 2009.
Od zaplatenia súdneho poplatku bol okresný súd podľa názoru sťažovateľky nečinný,
preto 31. marca 2011 doručila predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.
Predsedníčka okresného súdu podanú sťažnosť vybavila listom z 21. apríla 2011, v ktorom
podľa sťažovateľky neuviedla, či v napadnutom konaní došlo alebo nedošlo k zbytočným
prieťahom. Po podaní sťažnosti okresný súd 20. apríla 2011 nariadil pojednávanie vo veci
na 3. jún 2011.
Sťažovateľka v sťažnosti poukazujúc na ustálenú judikatúru ústavného súdu
aplikovanú pri posudzovaní zbytočných prieťahov v konaní uviedla, že podľa jej názoru
v danom prípade zložitosť veci ani správanie účastníkov konania neodôvodňujú viac ako
dvojročnú nečinnosť okresného súdu. Podľa sťažovateľky jediným dôvodom zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní je postup okresného súdu, ktorý dosiaľ „žiadal len
o pripojenie súvisiaceho spisu č. 31C/74/2006 vedeného pred porušovateľom, a to dňa
24. 06. 2009. Nakoľko pripojenie uvedeného spisu nebolo možné, uložil porušovateľ
pripojenie spisu dňa 31. 08. 2009 na dvojmesačnú lehotu. Po uplynutí tejto lehoty
opakovane vo veci nekonal takmer rok, keď až 13. 07. 2010 opätovne požiadal o pripojenie
uvedeného spisu. Zároveň porušovateľ dňa 05. 03. 2010 žiadal o pripojenie dedičského
spisu 11D/1693/1997. Uvedený dedičský spis by mal byť podľa obalu spisu 14C/8/2009 od
11. 03. 2010 pripojený, avšak pri nahliadnutí do spisu dňa 06. 05. 2011 sťažovateľka zistila,
že uvedený dedičský spis pripojený nie je.“. V súvislosti s postupom okresného súdu
sťažovateľka tiež poukázala na skutočnosť, že okresný súd poslal odporcom žalobu na
vyjadrenie až 20. apríla 2011 spolu s predvolaním na prvé pojednávanie.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom
vysloví:
„Právo A. B... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd Okresným súdom Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.: 14C/8/2009 porušené bolo.
Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.: 14C/8/2009 prikazuje konať
bez zbytočných prieťahov.
Okresný súd Trnava je povinný zaplatiť A. B... trovy právneho zastúpenia v sume
314,18 €... na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. Š... do 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že jej predmetnom je
namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľka domáha vyslovenia
porušenia jej v sťažnosti označených práv, považuje za prostriedok nápravy postupu
všeobecného súdu, ktorý môže prispieť k urýchleniu konania, resp. odstráneniu nečinnosti
súdu, sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva
účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62
ods. 1 a nasl. zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil
protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd
preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil právne
prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 31. marca 2011 podala predsedníčke okresného
súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch.
V odpovedi sp. zn. Spr. 2423/11 z 21. apríla 2011 predsedníčka okresného súdu
konštatovala, že „vo veci boli vykonávané úkony potrebné k prejednaniu a rozhodnutiu
veci, avšak v dlhších časových intervaloch, čo bolo spôsobené nadmernou zaťaženosťou
senátu 14C“, a súčasne uviedla, že napadnuté konanie bude sledovať až do jeho skončenia.
Z uvedeného záveru vyplýva, že sťažnosť sťažovateľky bola predsedníčkou okresného súdu
vyhodnotená ako dôvodná.
Ústavný súd zastáva názor, že podanie sťažnosti predsedníčke okresného súdu
31. marca 2011 (vybavenej 21. apríla 2011) v tak krátkom čase pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu (20. mája 2011) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno
pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu
dostala primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci
samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05). V tejto súvislosti ústavný súd
konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť
k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej
práv účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov, bolo
bezúspešné a neprinieslo ňou sledovaný cieľ, ani k záveru, že napriek jeho využitiu
predsedníčka okresného súdu primerane nereagovala a nevyužila príležitosť, aby sama
urobila nápravu a odstránila protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu.
Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je
potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde) ako neprípustnú.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2011