Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 240/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť R. S. a L. S., obe bytom K., ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 26. júna 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. S. a L. S. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenými osobami.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. mája 2011

doručené podanie R. S. a L. S, obe bytom K. (ďalej len „sťažovateľky“), označené ako

„Žiadosť“. Ústavný súd podľa obsahu kvalifikoval podanie sťažovateliek ako sťažnosť

podľa (ďalej len „“), ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa postupom

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T

24/2009 a jeho rozsudkom z 26. júna 2009 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).

Sťažovateľky v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„Dňa 26. 06. 2009 Okresný súd KE 2. sp. zn. uznal nášho syna a otca,

M. S., t. č. v ÚVV PS-C/12, 04142, KE od 25. 04. 2009, za vinného zo spáchania prečinu

nebezpečného vyhrážania paragraf 360 ods. 2 Tr. Zákona, a to na základe skutočnosti, že

jeho bývala advokátka na neho urobila vyhlásenie o vine paragraf 257 ods. 1, kde Okresný

súd KE 2 mal následne postupovať paragraf 257 ods. 4 .

Na hlavnom pojednávaní sme boli prítomní a to J. S., R. S., L. S., kde za takýchto

okolností je Okresný súd KE 2 povinný, resp. mal postupovať čo mu nariaďuje ustanovenie

zákona, paragraf 257 ods. 5 , čo Okresný súd KE 2 dňa 26. 06. 2009

nevykonal, čím závažne porušil ustanovenie zákona, ktoré nariaďuje SR, nakoľko čo

nie je v súlade z SR je nezákonné.

Vzhľadom k tomuto porušeniu zákona nám ako poškodeným a svedkom bolo

odopreté právo vypovedať, nakoľko v opačnom prípade by bolo nepochybne preukázané, že

náš syn a otec sa v bode 2 obžaloby žalovaného skutku nedopustil. Nakoľko by sme dňa 26.

06. 2009 nepochybne nesúhlasili s vyhlásením nášho syna resp. jeho advokátky, že je vinný,

a nepochybne by sme trvali na dokazovaní resp. na práve vypovedať, na čom aj trváme, že

náš syn a otec je v bode 2 obžaloby nevinný...

Vzhľadom na porušenie ustanovení zákona paragraf 257 ods. 5 dňa

26. 06. 2009 a následne týmto nám odopreté právo vypovedať žiadame, aby ústavný súd SR

zrušil právoplatné rozhodnutie o uznaní viny zo dňa 26. 06. 2009 v bode 2 obžaloby

a nariadil vec vrátiť späť okresnému súdu Košice 2 na nové prejednanie a rozhodnutie.“

Súčasťou sťažnosti je žiadosť sťažovateliek o ustanovenie právnej zástupkyne na

konanie pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je aj preskúmať, či sťažnosť podali na to oprávnené

osoby. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej

sa môže domáhať ochrany základných práv v konaní pred ústavným súdom fyzická osoba

alebo právnická osoba iba v záujme ochrany svojich základných práv (napr. ,

). Podľa sťažnosť ústavnému súdu podľa

ods. 1 môže podať len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že

namietaným právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej moci, jeho opatrením alebo iným

zásahom boli porušené jej základné práva a slobody. Sťažnosť však nemôže podať fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv a slobôd iných osôb,

nie svojich ().

Z vyplýva, že sťažovateľ môže namietať porušenie svojich

základných práv, ku ktorému malo dôjsť v konaní pred všeobecným súdom (resp. iným

orgánom verejnej moci), len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

účastníkom občianskeho súdneho konania, príp. stranou v trestnom konaní, v ktorom

namieta porušenie základných práv (m. m. , ).

Zo sťažnosti ústavný súd vyvodil, že sa ňou sťažovateľky domáhajú vyslovenia

porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa , ku ktorému

malo dôjsť tým, že im v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. ako

svedkyniam „bolo odopreté právo vypovedať“, pričom žiadajú rozsudok okresného súdu

č. k. -90 z 26. júna 2009 zrušiť.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd rozsudkom č. k. -90

z 26. júna 2009 obžalovaného M. S. (ide o otca, resp. syna sťažovateliek, pozn.) uznal za

vinného zo spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 a ods. 3 písm. a)

a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa a

, uložil mu súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 a pol

roka so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, zrušil výroky

o trestoch rozsudkov okresného súdu sp. zn. z 29. februára 2008 a sp. zn.

zo 17. januára 2008 a zároveň uložil obžalovanému povinnosť nahradiť

poškodenému (P., s. r. o., pozn.) spôsobenú majetkovú škodu vo výške 2 788 € a so

zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodeného na občianske súdne konanie.

Podľa je v konaní pred súdom stranou ten, proti

komu sa vedie trestné konanie, poškodený, zúčastnená osoba a prokurátor; rovnaké

postavenie ako strana má aj zástupca občianskeho združenia, dôveryhodná osoba, ako aj iná

osoba, na ktorej návrh alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá podala opravný

prostriedok a v konaní proti mladistvému aj štátny orgán starostlivosti o mládež.

Vzhľadom na skutočnosť, že v namietanom súdnom konaní sťažovateľky nemali

procesné postavenie strany, nemohlo v posudzovanom konaní dôjsť ani k porušeniu ich

základného práva podľa (m. m. ).

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola v tomto prípade podaná sťažovateľkami,

ktoré nedisponujú aktívnou vecnou legitimáciou na jej podanie, a preto ju ústavný súd pri

jej predbežnom prerokovaní podľa odmietol ako

podanú neoprávnenými osobami.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateliek

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011