Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 196/2011
PDF · 126.3 KB
No categories available
I. ÚS 196/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Dr. A. K., R., zastúpeného advokátom JUDr. P. D., Ž.,
ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Žiline ČVS: KRP-117/OEK-ZA-2009 z 12. januára 2010,
uznesením Okresnej prokuratúry Žilina č. k. 2 Pv 1211/09-18 z 1. februára 2010
a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 233/2010 z 15. decembra
2010, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. Dr. A. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca
2011 doručená sťažnosť Mgr. Dr. A. K. (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline ČVS: KRP-117/OEK-ZA-2009
z 12. januára 2010 (ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa“), uznesením Okresnej prokuratúry
Žilina č. k. 2 Pv 1211/09-18 z 1. februára 2010 (ďalej len „uznesenie okresnej
prokuratúry“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo
233/2010 z 15. decembra 2010 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).
2. Keďže sťažnosť neobsahovala predpísané náležitosti (splnomocnenie na
zastupovanie, kópie namietaných rozhodnutí), listom ústavného súdu z 5. apríla 2011 bol
sťažovateľ vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania s poučením, že ak nebudú
odstránené v určenej lehote, sťažnosť bude bez odôvodnenia odmietnutá. Dňa 2. mája 2011
bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ku ktorému tento pripojil aj
splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a kópie namietaných
rozhodnutí s výnimkou uznesenia najvyššieho súdu, ktorého kópiu napriek predchádzajúcej
výzve ústavného súdu nepriložil.
3. V merite sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie označených práv uznesením
vyšetrovateľa, ktorým mu bola podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku uložená poriadková
pokuta v sume 800 € z dôvodu, že ako advokátsky koncipient zastupujúci obhajcu
obvineného na vyšetrovacom úkone (výsluch svedka), napriek predchádzajúcemu
napomenutiu rušil vyšetrovací úkon. Sťažovateľ v sťažnosti popiera konanie, ktoré by
zakladalo dôvod pre uloženie poriadkovej pokuty. Proti uzneseniu vyšetrovateľa podal
sťažovateľ sťažnosť, ktorá bola uznesením okresnej prokuratúry ako nedôvodná zamietnutá.
4. Dňa 25. februára 2010 sťažovateľ podal na Krajskom súde v Žiline (ďalej len
„krajský súd“) podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu
o preskúmanie zákonnosti uznesenia vyšetrovateľa o uložení poriadkovej pokuty, ktorou sa
domáhal, aby krajský súd preskúmavané uznesenie vyšetrovateľa zrušil. Uznesením
krajského súdu sp. zn. 20 S 18/2010 z 27. júla 2010 bolo konanie zastavené pre nedostatok
právomoci súdu v podstate s odôvodnením, že ide o rozhodnutie orgánu činného v trestnom
konaní, čo vylučuje právomoc súdu v správnom súdnictve. Na odvolanie sťažovateľa
najvyšší súd uznesenie krajského súdu potvrdil.
5. Sťažovateľ je názoru, že konajúce správne súdy mali právomoc preskúmať
uznesenie vyšetrovateľa o poriadkovej pokute a v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd
vyslovil porušenie označených práv uznesením vyšetrovateľa, uznesením okresnej
prokuratúry, ako aj uznesením najvyššieho súdu. Súčasne žiada, aby ústavný súd zrušil
uznesenie vyšetrovateľa a uznesenie najvyššieho súdu a aby vec vrátil najvyššiemu súdu
na ďalšie konanie. Požadoval priznať aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €
[bez uvedenia dôvodov, čo je opäť v rozpore s § 50 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“)] a náhradu trov konania.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. K odmietnutiu sťažnosti v časti namietajúcej porušenie označených práv
uznesením vyšetrovateľa a uznesením okresnej prokuratúry
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Citované ustanovenie zákona o ústavnom súde je
vyjadrením ústavnej zásady subsidiarity konania o ústavných sťažnostiach zakotvenej
v čl. 127 ods. 1 ústavy. Ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť výlučnou
úlohou ústavného súdu, ten v tejto súvislosti predstavuje inštitucionálny mechanizmus,
ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov
verejnej moci.
9. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu nevyčerpal iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu základných
práv alebo slobôd účinne poskytuje, v danom prípade ide o podnet, resp. opakovaný podnet
nadriadenému prokurátorovi (Krajskej prokuratúry v Žiline, resp. Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky). Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných
orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je
oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú
podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 34 ods. 1 zákona
o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho
podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Podľa § 35 ods. 1, 2
a 3 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky
okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne
záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie
konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už
začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa
zákona oprávnený. Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky
skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo. Ak prokurátor zistí, že podnet je
dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Podnet (opakovaný podnet) teda zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného
prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.
10. Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že
vynechanie tohto prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej
republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože
takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen
preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona
o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických
prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05). Podnet na preskúmanie
zákonnosti uznesenia vyšetrovateľa a uznesenia okresnej prokuratúry a postupu, ktorý im
predchádzal, ako aj opakovaný podnet adresované nadriadenému prokurátorovi predstavujú
v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde účinné právne prostriedky na ochranu
označených práv, a ich nevyčerpanie bolo preto dôvodom na odmietnutie sťažnosti v tejto
časti pre jej neprípustnosť (pozri aj IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04,
IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS 112/06).
11. K odmietnutiu sťažnosti v časti namietajúcej porušenie označených práv
uznesením najvyššieho súdu
Keďže ani na základe výzvy ústavného súdu na odstránenie nedostatkov podania
(bod 2 odôvodnenia tohto uznesenia) sťažovateľ nedoručil ústavnému súdu kópiu
právoplatného rozhodnutia – uznesenia najvyššieho súdu, sťažnosť bola v tejto časti
odmietnutá pre nesplnenie predpísaných náležitostí (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a
to bez potreby bližšieho odôvodnenia, keďže sťažovateľ bol na túto možnosť listom
ústavného súdu výslovne upozornený (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona o ústavnom súde).
12. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi
sťažovateľa (zrušenie namietaných rozhodnutí, primerané finančné zadosťučinenie
a náhrada trov konania), ktoré sú viazané na to, že sťažnosti bolo vyhovené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2011