Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 265/2011
PDF · 133.05 KB
No categories available
II. ÚS 265/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. M., Česká republika, zastúpeného advokátom
Mgr. M. M., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.
4 Cb 1/2008 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 Ndob 14/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. L. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna 2010
doručená sťažnosť Ing. L. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20
ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu
v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 1/2008
a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Ndob 14/2010.
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:
„Porušovatelem namítaného porušení základních lidských práv a svobod je Krajský
soud Košice… a Nejvyšší soud SR…
Stížnost se tyká a směruje proti Usnesení NS SR 1 Ndob 14/2010 7.4.2010, a proti
opatření (zásahu) NS SR , kterým bylo rozhodnuto o věci jejím zastavením bez předvolaní
všech účastníků řízení, kteří měli právo být přítomni, dne 7.4.2010, nezjištěním skutkového
stavu a nevysvětlením proč odvolací soud 99 % tvrzení a důkazů vůbec nevzal v úvahu…
Odvolací soud porušil ústavní práva stěžovatele již tím, že se vůbec nezabýval
podstatou námitek podjatosti dr. K. a porušil také ústavně judikovaný závěr, že důvěra ve
spravedlivé rozhodování věci je natolik zásadním a ústavním požadavkem spraveldivého
řízení, že i jen zdání a pochyby o podjatosti soudkyně vedou k závěru o jejím vyloučení
z řízení. …
Přitom vyřešení výše uvedených otázek bylo dr. K. uloženo již usnesneím NS SR
1Obdo V 21/2008-80 z 6.6.08, protože o nich nerozhodl ani předchozí soudce dr. H. Dokud
nebude splněn pokyn dopvolacího soudu a o odporech žalovaného ( např. O odporu proti
PR z 1.3.07 a proti PR z 10/2008 ( dr. H. totiž protiprávně vystavil PR znovu po 11
letech !!! ) nebude rozhodnuto, nelze odpovědět na otázku zda žalovaný po 11 letech odpory
podal včas či opožděně. Před vyřešením uvedeného závazného pokynu dovolacího soudu
z 6. 6. 08 v těchto stěžejních otázkách je svévole dr. K. začít dne 2. 3. 2010 projednávat
věcný obsah žaloby z roku 1996 po 14 letech, kdy stále existuje pravoplatnost předmětného
PR, je neústavní, extrémně protiprávní, nepředvídatelné a ústavně zcela nekonformní s
prvky svévole a zneužití pravomoci veřejného činitele. …
Postupem, činností, jednáním a nečinností,nejednáním porušovatelů ( KS Košice
a NS SR popsaným v stížností bylo mimo už v stížnosti uvedených základních práv a svobod
porušené i základní právo stěžovatele na soudní ochranu podle čl. 46 ods.1 Ústavy SR
a základní právo stěžovatele, aby se jeho věc projednala bez zbytečných průtahů a v jeho
přítomnosti a aby se mohl vyjádřit je všem prováděným důkazům podle čl. 48 ods.2 Ústavy.
Porušením základních práv stěžovatele stěžovatel utrpěl i nemajetkovou újmu, kterou
požaduje ve výši 2.000 EUR. Výšku nemajetkové újmy zdůvodňuje stěžovatel délkou
a průběhem bezvýsledného nalézacího řízení a to na základě právoplatného platebníhpo
rozkazu 18Rob 1357/96 z 1.7.97 i 17Rob 1361/96 z 27.6.97, který začaly soudy řešit zcela
v rozporu ústavou SR a zákony SR a postupy porušujícími základní lidská práva
stěžovatele.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyhovel jeho sťažnosti, vyslovil porušenie
základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
ústavy, porušenie jeho základného práva, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným
dôkazom, zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, porušenie základného práva sťažovateľa
vlastniť majetok a porušenie jeho základného práva na rovnosť pri ochrane vlastníckeho
práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a porušenie práva sťažovateľa, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 Cb 1/2008 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 1 Ndob 14/2010. Ďalej sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd zrušil uznesenie
najvyššieho súdu sp. zn. 1 Ndob 14/2010 zo 7. apríla 2010, uložil porušovateľom povinnosť
spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi 254,88 € a priznal sťažovateľovi finančné
zadosťučinenie vo výške 2 000 €.
Ďalej navrhol, aby ústavný súd zakázal krajskému súdu pokračovať v porušovaní
jeho základných práv a slobôd tým, že zakáže krajskému súdu jeho neústavné a nezákonné
tvrdenia, že právoplatný platobný rozkaz krajského súdu sp. zn. 8 Rob 1357/97 z 1. júla
1997 neexistuje, keď o totožnej veci už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní Okresného
súdu Vranov nad Topľou vedenom pod sp. zn. 1 T 197/2004 a platobný rozkaz sp. zn.
18 Rob 1357/1997 z 1. júla 1997 bol riadne doručený a je právoplatný. Tiež, aby zakázal
krajskému súdu a najvyššiemu súdu pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd
tým, že zakáže krajskému súdu prerokúvať znovu otázku existencie a právoplatnosti
platobného rozkazu sp. zn. 18 Rob 1357/97 z 1. júla 1997, pretože o tejto otázke už bolo
právoplatne rozhodnuté v konaní Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1 T 197/2004
a uvedený platobný rozkaz bol riadne doručený a je právoplatný.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 15. júna 2010. Ústavný súd
vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa Mgr. L. B. na odstránenie nedostatkov podania. Dňa
13. júla 2010 doručil sťažovateľ plnú moc udelenú Mgr. M. na jeho zastupovanie v konaní
pred ústavným súdom vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 6163/2010. Sťažovateľ ani jeho
právny zástupca však sťažnosť v požadovanom smere nedoplnili a neodstránili nedostatky
podania zo 7. júna 2010, a to ani po výzve ústavného súdu z 2. mája 2011, ktorú právny
zástupca sťažovateľa prevzal 6. mája 2011.
Vzhľadom na to, že sťažovateľ bol upozornený na nedostatky podania, ako aj
na následky ich neodstránenia, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2011