Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 242/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. Č., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry

Bratislava I č. k. -5 zo 17. mája 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. D. Č. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2011

doručená sťažnosť Ing. D. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnej

prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -5 zo 17. mája

2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti vyplýva, že okresná prokuratúra

napadnutým uznesením zamietla sťažovateľom podanú sťažnosť proti uzneseniu

vyšetrovateľa Policajného zboru oddelenia všeobecnej kriminality, odboru kriminálnej

polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. (ďalej aj „vyšetrovateľ Policajného

zboru“) sp. zn. ČVS: ORP-505/1-OVK-B1-2001 z 27. apríla 2011 (ďalej aj „rozhodnutie

vyšetrovateľa“). Týmto rozhodnutím vyšetrovateľ Policajného zboru podľa § 197 ods. 1

písm. d) v znení neskorších predpisov odmietol

trestné oznámenie sťažovateľa pre podozrenie z trestných činov krivého obvinenia podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“), krivej výpovede a krivej prísahy podľa

a poškodzovania cudzích práv podľa . Sťažovateľ v sťažnosti

podanej ústavnému súdu namietal skutkové a právne závery napadnutého rozhodnutia

okresnej prokuratúry, keď tvrdil, že „... porušovateľ OP BA I v napadnutom rozhodnutí

neodôvodnil vecné argumenty zásadného významu, ktoré som deklaroval v sťažnosti...

konkrétne k jednotlivým skutkovým podstatám trestných činov. Odôvodnenie napadnutého

uznesenia je len jednoduchou formálnou proklamáciou riadneho odôvodnenia...“.

Sťažovateľ svoju argumentáciu následne podporil aj podrobným rozborom skutkových

okolností jeho právnej veci podľa jednotlivých trestných činov, pre podozrenie ktorých

trestné oznámenie podal, a to v konfrontácii s platnou právnou úpravou, na ktorú poukázal:

„Rozhodnutie OP BA I bolo predčasné. Pre procesné pochybenia je rozhodnutie

nezrozumiteľné, nejasné a je nepreskúmateľné. Apelujem na ustanovenia § 180 spolu

s , v spojení s , a - pre nedostatok dôvodov je

nezrozumiteľné – je vágne. Každé iné konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore

so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu.“

3. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa podľa ) ... podľa

Dohovoru... boli uznesením OP BA I -5 zo dňa 17. 5. 2011 porušené.

2. Ústavný súd SR... zrušuje uznesenie OP BA I sp. zn.: -5 zo dňa 17. 5.

2011 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. OP BA I je povinná zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania v... sume

314,18 € ...“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

6. Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať ústavným prieskumom

namietaných skutočností, je vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho

vyplýva, že iba v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne

náležitosti a zároveň neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, sa ňou môže zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo

základných pojmových znakov sťažnosti podľa , resp. podľa

ako prostriedku ochrany (alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je zásada subsidiarity.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci

nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 ().

7. To znamená, že sťažnosť možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy,

ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho práv poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná. Súčasťou

doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity

právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto

namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany

a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci,

ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu ().

8. Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že sťažovateľ podal na odbore kriminálnej

polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. trestné oznámenie pre podozrenie

z trestných činov krivého obvinenia podľa , krivej výpovede

a krivej prísahy podľa a poškodzovania cudzích práv podľa

. Trestné oznámenie sťažovateľa bolo rozhodnutím vyšetrovateľa

Policajného zboru odmietnuté a následne ním napadnuté sťažnosťou podľa § 185 a nasl.

. Okresná prokuratúra napadnutým rozhodnutím sťažovateľovu sťažnosť

podľa zamietla ako nedôvodnú.

9. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho v sťažnosti označených práv (bod 2 a 3)

došlo tým, že okresná prokuratúra napadnutým rozhodnutím zamietla ním podanú sťažnosť

proti rozhodnutiu vyšetrovateľa Policajného zboru, pričom v odôvodnení jej rozhodnutia,

ktoré bolo podľa jeho názoru „... jednoduchou formálnou proklamáciou riadneho

odôvodnenia...“, sťažovateľovi chýbalo posúdenie svojich vecných argumentov zásadného

významu, ktoré nastolil a ktoré mali ostať bez relevantného právneho zdôvodnenia ich

odmietnutia okresnou prokuratúrou v napadnutom rozhodnutí, ktoré je dôsledkom toho

„... predčasné... nezrozumiteľné, nejasné a je nepreskúmateľné... je vágne“. Týmto

postupom sa okresná prokuratúra mala dopustiť konania, ktoré bolo v rozpore so zákonom,

a zároveň tak porušila sťažovateľom označené základné práva. „Každé konanie súdu alebo

iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na

súdnu alebo inú právnu ochranu.“

10. Ústavný súd konštatuje, že právna vec sťažovateľa sa nachádzala v štádiu

predprípravného konania, ktoré bolo ukončené napadnutým rozhodnutím okresnej

prokuratúry. Proti rozhodnutiu vyšetrovateľa sťažovateľ využil riadny opravný prostriedok,

ktorým je/bola podľa a nasl. sťažnosť. V okolnostiach danej veci

ústavný súd konštatuje, že aj proti napadnutému rozhodnutiu okresnej prokuratúry v štádiu

predprípravného konania sťažovateľ disponuje účinným právnym prostriedkom nápravy,

ktorý podľa zistení ústavného súdu nevyužil, k použitiu ktorého mal zákonom danú

možnosť a ktorého použitie/vyčerpanie determinuje konanie pred ústavným súdom.

11. Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podnetom sa podľa ustanovenia § 31

ods. 2 citovaného zákona rozumie žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo

právnickej osoby, ktoré smeruje napr. aj k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia

v rozsahu svojej pôsobnosti zamerané aj na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený. Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podmet

do dvoch mesiacov od jeho podania. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ

podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným

podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Ústavný

súd uznáva aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre ako účinný prostriedok

ochrany základných práv vrátane tých práv, ktoré uplatnil sťažovateľ (m. m. ,

).

12. Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných

právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov,

je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

13. Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor,

že nevyužitie podnetu (ale tiež opakovaného podnetu) podľa zákona o prokuratúre nemožno

nahrádzať podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa , pretože takto by

sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť

skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré

by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu

príslušného orgánu činného v prípravnom konaní, resp. aj pred začatím trestného stíhania

(m. m. , ).

14. Vzhľadom na to ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať

všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov

(napr. ).

15. Keďže v danom prípade sťažovateľ predtým, ako sa obrátil na ústavný súd

so sťažnosťou, nepostupoval v zmysle a nepreukázal

ani netvrdil, že by tak neurobil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), dospel ústavný súd k záveru, že jeho sťažnosť nie je pre nevyčerpanie

dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany jeho základných práv prípustná,

a preto o nej rozhodol ( v spojení s ) tak, ako

to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou

v nej uvedených námietok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2011