Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-323-2015.pdf
PDF · 77.28 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/323/2015
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v spore žalobcu: MiR. X., N.. XX.XX.XXXX, A. F.. W.K. XXX/XXA, C., v zastúpení: JUDr. Marián Macko, advokát so sídlom Koceľova 2, Nitra, proti žalovanému: Deutsche Inkasso Dienst, so sídlom Steindamm 71, 20099 Hamburg, Nemecká spolková republika, o určenie vlastníckeho práva a vydanie osobného motorového vozidla, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc.
II. Súd konanie zastavuje.
III. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2015, sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom motorového vozidla Volkswagen Golf, evidenčné číslo F.-R., M.: G., čiernej farby ako aj vydania vozidla. Súčasne sa žalobca domáhal náhrady trov konania.
2. Žalovaným v prebiehajúcom konaní je právnická osoba so sídlom v Nemeckej spolkovej republike.
3. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 4. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/? uri=uriserv:OJ.L_.2012.351.01.0001.01.SLK&toc=OJ:L:2012:351:FULL> (ďalej len „nariadenie“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
7. Podľa čl. 5 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
8. Podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní,
ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
9. Podľa čl. 27, ak má súd členského štátu konať vo veci, v ktorej majú výlučnú právomoc súdy iného členského štátu na základe článku 24, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
10. Podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
11. Podľa čl. 28 ods. 3 nariadenia, článok 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností)(15) sa uplatní namiesto odseku 2 tohto článku, ak sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť musela doručovať z jedného členského štátu do iného členského štátu podľa uvedeného nariadenia.
12. Podľa čl. 28 ods. 4 nariadenia, ak nemožno uplatniť nariadenie (ES) č. 1393/2007, uplatní sa článok 15 haagskeho Dohovoru z 15. novembra 1965 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach, ak sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť musela doručovať do cudziny podľa tohto dohovoru.
13. Jednou z podmienok súdneho konania je právomoc. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Právomoc súdu je jednou z procesných podmienok, ktoré musia byť splnené pre to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť a jej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania. Ustanovenie § 9 CSP explicitne uvádza, že ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastaví. Keďže súd na splnenie podmienok konania prihliada kedykoľvek počas konania, je irelevantné, v ktorom štádiu konania súd nedostatok svojej právomoci zistí. Ak súd indikuje iný orgán ochrany práva, do právomoci ktorého prejednanie a rozhodnutie takejto veci patrí, je povinný mu po zastavení konania vec postúpiť.
14. Súd posudzoval právomoc tunajšieho súdu, vychádzajúc z ustanovenia čl. 4 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, podľa ktorého ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
15. V predmetnom spore je žalovaný právnickou osobou so sídlom v Nemeckej spolkovej republike. V zmysle vyššie citovaných ustanovení nariadenia je preto v tomto spore daná všeobecná právomoc súdu v Nemecku, a to podľa sídla žalovaného (čl. 4 ods. 1 nariadenia), nakoľko z nariadenia nevyplýva iná možnosť určenia právomoci, t. j. osobitná alebo výlučná. Avšak nakoľko sa nejedná o výlučnú právomoc, tunajší súd nemohol bez návrhu vyhlásiť, že nemá právomoc (čl. 27 nariadenia) vo veci konať. Súd preto postupoval v súlade s ustanovením čl. 28 nariadenia, v zmysle ktorého súd môže bez návrhu vyhlásiť, že nemá vo veci právomoc až po tom, čo sa žalovaný nezúčastní konania a súčasne je splnená aj podmienka, že tunajší súd si nemôže založiť právomoc v zmysle ustanovení nariadenia.
16. Postupujúc v zmysle vyššie uvedeného súd dňa 06.05.2021 zaslal žalovanému prostredníctvom dožiadaného orgánu v Nemecku do nemčiny preloženú žalobu s prílohami, výzvu na vyjadrenie k žalobe, poučenie v zmysle CSP ako aj poučenie v zmysle čl. 28 nariadenia. Predmetné písomnosti boli doručené žalovanému v zmysle právneho poriadku prijímajúceho štátu dňa 07.06.2021.
17. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril a zostal v konaní nečinný.
18. Na základe vyššie uvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení a právneho aktu Európskej únie súd dospel k záveru, že tunajší súd nemá právomoc v danej veci konať. V danej veci nebolo možné, aby si tunajší súd založil právomoc na iných ustanoveniach nariadenia. Konkrétne si súd nemohol túto právomoc založiť ani podľa čl. 26 ods. 1 daného nariadenia, pretože žalovaný sa nezúčastnil konania, keďže na doručenú žalobu žiadnym spôsobom nereagoval, napriek skutočnosti, že
mu žaloba bola riadne doručená. Nedostatok právomoci súdu Slovenskej republiky konať predstavuje v danom prípade neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a má za následok zastavenie konania. V opačnom prípade, ak by tunajší súd konal a s konečnou platnosťou by vo veci rozhodol, hoci by nemal na konanie právomoc, malo by to pre žalobcu za následok nevykonateľnosť takého rozhodnutia.
19. Súd preto vyhlásil, že nemá právomoc, pričom rozhodol o zastavení konania s poukazom na čl. 28 ods. 1 v spojení s ustanovením § 9 CSP, podľa ktorého, ak spor, alebo vec nepatrí súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
22. Podaním žaloby zaťaženej nedostatkom právomoci súdu spor prejednať a rozhodnúť, žalobca procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, preto právo na náhradu trov konania by mal žalovaný. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. a) a písm. m) CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.