Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cpr-1-2020.pdf
PDF · 133.82 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cpr/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v spore žalobcu: D. D., F.. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/XX, U., zast. O.. D. D., F. XX, U. proti žalovanému: CARLOG, s.r.o., Hraničná 18, Bratislava, IČO: 36285234, zast. LEGART s.r.o., Nitrianska 3, Bratislava, o zaplatenie ušlej mzdy s príslušenstvom, zaplatenia stravného, zaplatenie adekvátnej časti dovolenky, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal náhrady mzdy, stravného a preplatenia adekvátnej časti dovolenky.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu na prácu vodiča a mechanika nákladného motorového vozidla. Tiež uviedol, že prácu vykonával svedomite, za čo mu žalovaný mesačne vyplácal dojednanú mzdu a iné náležitosti až do dňa 05.10.2011, kedy skončil práceneschopnosť. Prvú práceneschopnosť mu spôsobil pracovný úraz zo dňa XX.XX.XXXX, kedy pri brúsení tzv. flexi brúskou sa zlomil brúsny kotúč a ten mu prerezal šľachy a nervy zápästia pravej ruky s 15 cm tržnou ranou vo firme U. J. J.C. U. X, P., R. T.. Po opätovnom nástupe do práce v Belgicku mal značné bolesti v pravom zápästí s nemožnosťou vykonávať dojednanú prácu mechanika nákladných vozidiel a bol nútený vyhľadať lekársku pomoc na Slovensku, bol opätovne uznaný práceneschopným od XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX. Snažil sa celú vec riešiť so žalovaným tým spôsobom, že ho písomne dňa 29.01.2012 a 18.03.2012 vyzval o pridelenie práce, na čo žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval napriek tomu, že ho upozornil na to, že ak nebude reagovať kladne na jeho žiadosti o pridelenie práce a zaplatenie mu prináležiacej mzdy od 05.10.2011, inak bude nútený sa domáhať svojho práva súdnou cestou. Napriek žiadostiam o pridelenie práce podľa pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2011 a skutočnosti, že žalovaný neprejavil svoju vôľu ukončiť tento pracovný pomer a tiež skutočnosti, že žalovaný mu dodnes nepridelil dojednanú prácu a ani mu neplatí dojednanú mzdu, je jeho sociálne postavenie ohrozené, lebo nemá žiadny príjem a má vyživovaciu povinnosť voči neplnoletému synovi. Zo strany zamestnávateľa nebol žiadnym relevantným spôsobom oboznámený s pracovným poriadkom, v ktorom by bol oboznámený s tým, ako má postupovať v prípade ukončenia práceneschopnosti. Nebol preto povinný dostaviť sa dňa XX.XX.XXXX do sídla zamestnávateľa na E.Z. X R. T. a ani nebol povinný žiadať pridelenie práce po skončení práceneschopnosti.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že existencia pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX nie je sporná. Žalobca sa stal dočasne
práceneschopným odo dňa 25.07.2011. Žalobca však žalovaného v čase ukončenia práceneschopnosti, t. j. ku dňu 04.10.2011 nijako nekontaktoval a neinformoval ho, že počnúc dňom 05.10.2011 je práceschopný a teda bolo jeho povinnosťou nastúpiť do práce. Žalobca neoznámil skončenie práceneschopnosti, čo by žalovanému umožnilo prideľovať mu prácu počnúc dňom 05.10.2011. Žalovaný obdržal potvrdenie o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti až dňa 13.10.2011. Do tohto momentu bol v domnienke, že žalobca je stále práceneschopný. Žalovaný až dňa 13.10.2011 zistil, že žalobca je od 05.10.2011 práceschopný, preto vyhodnotil túto skutočnosť tak, že jeho neprítomnosť v práci považoval za neospravedlnenú absenciu, ktorú vzhľadom na jej dĺžku trvania považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto listom zo dňa 14.10.2011 s ním ukončil pracovný pomer okamžite. Žalobca si zásielku osobne prevzal dňa 24.10.2011. Ku skončeniu pracovného pomeru teda došlo dňom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi, t. j. dňa 24.10.2011. Následne žalovaný dňa 31.10.2011 obdržal lekársku správu žalobcu bez sprievodného listu, bez bližšieho popisu z akého dôvodu ju žalobca žalovanému poslal. K tejto lekárskej správe sa žalovaný vyjadril listom zo dňa 16.11.2011, v ktorom potvrdil skončenie pracovného pomeru. Žalobca skončenie pracovného pomeru nenapadol v zákonom stanovenej lehote žalobou na súde v zmysle § 77 Zákonníka práce, preto sa v danom prípade súd už nemôže zaoberať otázkou platnosti skončenia pracovného pomeru a to ani ako predbežnou otázkou a pracovný pomer žalobcu skončil dňa XX.XX.XXXX, aj keby išlo o neplatné skončenie pracovného pomeru.
4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. XXCpr/X/XXXX - XXX W. C. XX.XX.XXXX tak, že žalobu zamietol.
5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. XCoPr/X/XXXX - XXX W. C. XX.XX.XXXX vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
6. Na základe dovolania rozhodoval v spore Najvyšší súd SR, ako súd dovolací, ktorý uznesením č. k. XCdo/XX/XXXX - XXX W. C. XX.XX.XXXX vyššie uvedený rozsudok odvolacieho súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a uviedol, že dovolacia argumentácia žalobcu ohľadne konkludentne uzatvorenej pracovnej zmluvy s miestom výkonu práce v Belgicku predstavovala podstatné tvrdenie uvedené v odvolaní podľa § 387 ods. 3 CSP, na ktoré odvolací súd nedal špecifickú odpoveď. Ničím neodôvodnil prečo je neopodstatnená odvolacia argumentácia týkajúca sa existencie pracovného pomeru založeného konkludentne a z neho žalobcom vyvodzovaných nárokov.
7. Krajský súd, viazaný právnym názorom Najvyššieho Súde SR, tak v spore opätovne rozhodoval o odvolaní žalobcu, kedy uznesením č. k. XXCoPR/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil s tým, že v súvislosti s námietkou porušenia ústavných práv žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie v danej veci bude potrebné, aby okresný súd posúdil podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce ako aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúci sa právneho úkonu dôvodnosť tvrdenia žalobcu ohľadne uzavretia pracovnej zmluvy konkludentne dňa XX.XX.XXXX a posúdiť prejav vôle zmluvných strán ako aj platnosť, prípadne neplatnosť takejto pracovnej zmluvy a následne skúmať dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu z tejto zmluvy. Bude preto potrebné, aby sa touto otázkou, resp. nárokom žalobcu z inej zmluvy uzavretej konkludentne, zaoberal okresný súd a na základe zhodnotenia predložených dôkazov znovu rozhodol o nároku na zaplatenie ušlej mzdy s príslušenstvom, a ďalších nárokov v zmysle podanej žaloby, s prihliadnutím aj na tvrdenie žalobcu, že k zániku takejto konkludentne uzavretej zmluvy, s miestom výkonu práce v Belgicku zatiaľ nedošlo a tento pracovný pomer nebol doteraz nijakým spôsobom ukončený.
8. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX (č. l. 440) mal za to, že okrem pracovného pomeru založeného písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 13.02.2011 s dojednaným miestom výkonu práce v sídle žalovaného E. X, T. došlo medzi stranami dňa XX.XX.XXXX konkludentným spôsobom k uzatvoreniu pracovného pomeru na pozíciu mechanik nákladných motorových vozidiel, zásobovača a vodiča osobného motorového vozidla s miestom výkonu práce v Belgicku v areáli firmy U. Q. F. U. X, XXXX P.. Skutočnosť, že žalobca vykonával práce mechanika nákladných motorových vozidiel v priestoroch uvedenej belgickej firmy potvrdil samotný žalovaný vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach ako aj k nim predložených dôkazoch - mzdových listoch žalobcu, v ktorých sa uvádzajú náhrady spojené s výkonom práce v zahraničí. Ak bol tento pracovný pomer založený konkludentne XX.XX.XXXX a do dnešného dňa sa neskončil, tak tento trvá dodnes a žaloba je dôvodná.
9. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21.04.2021 (č. l. 446 a nasl.) argumentoval, že žalobca ohľadne konkludentného uzatvorenia pracovnej zmluvy neuniesol dôkazné bremeno a existenciu uzatvoreného pracovného pomeru nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Za vyše 7 rokov trvania daného sporu bola v konaní preukázaná existencia jediného pracovného pomeru, resp. skutočnosť z akého pracovného pomeru si žalobca uplatňoval od žalovaného dané nároky nasledovnými skutočnosťami: a) žalobca v žalobnom návrhu vychádza z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, teda z pracovného pomeru, z ktorého si uplatňuje dané nároky, b) do konania za vyše 7 rokov bola predložená iba jedna pracovná zmluva, a to pracovná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, c) v žiadosti o pridelenie práce zo dňa 29.01.2012 ktorú predložil žalobca do konania vychádza, z pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX "Dňa 13. februára som uzavrel s vašou firmou pracovný pomer..." d) opätovná žiadosť o pridelenie práce zo dňa XX.XX.XXXX "som nútený Vás opätovne žiadať o pridelenie práce podľa pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Naopak, za vyše 7 rokov trvania sporu žalobca v konaní nepredložil jediný dôkaz o existencií iného pracovného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca všetku argumentáciu opiera iba o nepodložené tvrdenie. Zo samotného obsahu pracovnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalobca mal u žalovaného vykonávať prácu vodiča a mechanika nákladného motorového vozidla, ktoré budú vyžadovať výkon činnosti aj mimo sídla žalovaného. Bez ohľadu na to, že v danom čase vykonával žalobca iba činnosť automechanika, pracovná zmluva obsahuje práva a povinnosti, ktoré sa viažu aj na prácu vodiča, zmluva teda s výkonom pracovanej činnosti mimo sídla žalovaného počítala a preto by prirodzene ani po začatí výkonu činnosti vodiča nebolo potrebné uzavretie inej pracovnej zmluvy, tak ako mylne uvádza žalobca. Žalobca vopred vedel a bol s tým uzrozumený, že bude potrebné, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2011, pre výkon svojej pracovnej činnosti cestovať aj do zahraničia, čo preukazuje aj výpoveď žalobcu na pojednávaniach.
10. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobca uviedol, že pre žalovaného začal dňa XX.XX.XXXX vykonávať práce mechanika motorových vozidiel, ďalej vodiča osobného vozidla a zásobovača náhradných dielov, ktoré používal pri opravách. Túto pracovnú činnosť začal vykonávať z pokynu konateľky žalovaného, jedná o miesto výkonu práce v areáli firmy U. Q. F. J. J. XX P. U. X. Na tieto práce v Belgicku nemal so žalovaným žiadnu písomnú pracovnú zmluvu. Je pravdou, že mal uzatvorenú pracovnú zmluvu datovanú 13.02.2011, kde miesto výkonu práce mechanika nákladných motorových vozidiel bolo určené v sídle žalovaného tak, ako je to uvedené v čl. 3 pracovnej zmluvy. Uvedenú prácu začal vykonávať na základe tej skutočnosti, že konateľka žalovaného mu oznámila, že tieto práce bude vykonávať a bude sa riadiť pokynmi pána I. U.. Žalobca pred výkonom tejto práce nebol oboznámený ani poučený o bezpečnostných opatreniach, ktoré sú spojené s výkonom tejto práce vrátane práce vo výške nad 1 m. Žalobca následne po týždni utrpel úraz. Žalovaný tým, že vydal príkaz žalobcovi aby od XX.XX.XXXX vykonával práce mechanika nákladných vozidiel, vodiča osobného vozidla a zásobovača týmto svojim konaním a tým, že žalobca plnil tieto príkazy došlo k uzatvoreniu pracovného pomeru konkludentnou cestou. Za túto prácu žalovaný platil žalobcovi mzdu.
11. Žalovaný na uvedenom pojednávaní poukázal na § 79 Zákonníka práce, na základe ktorého môže byť mzda priznaná najviac za 36 mesiacov, pričom žalobca si uplatňuje danú mzdu za obdobie približne 10 rokov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno iného pracovného pomeru ako toho, ktorý vznikol 13.02.2011. Aj zo samotného obsahu pracovnej zmluvy vyplýva, že žalobca mal u žalovaného vykonávať prácu vodiča a mechanika nákladného motorového vozidla, ktoré budú vyžadovať výkon aj mimo sídla žalovaného. Medzi stranami existoval len jeden pracovný pomer založený uvedenou pracovnou zmluvou. Žalobca nepreukázal existenciu akéhokoľvek iného pracovného pomeru. Pokiaľ ide o vyslanie žalobcu do Belgicka, toto bolo vykonané na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2011. Reálne to prebiehalo tak, že žalobca dostal od žalovaného telefonický pokyn. Dodatok k pracovnej zmluve nebol uzatvorený.
12. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX (č. l. 508 a nasl.) uviedol, že v prípade konkludentne uzavretého pracovného pomeru musí byť právny úkon jasný, jednoznačný a zrozumiteľný a musí byť z neho zrejmá vôľa oboch zúčastnených strán uzavrieť pracovný pomer. V konkrétnom prípade absentuje náležitosť vôle (sloboda a vážnosť), kde vôľa je vážna a konajúci (žalovaný) chcel vyvolať právne následky spojené s jeho úkonom. Takáto vôľa zo strany žalovaného nebola a chýbajú aj náležitosti prejavu vôle, ktorými sú zrozumiteľnosť a určitosť. Žalovaný nikdy nemal záujem uzatvoriť iný pracovný pomer so žalobcom a zároveň k vzniku iného pracovného pomeru ani nikdy nevykonával
žiadne úkony. Aj v prípade žalobcu absentovala vôľa uzavrieť iný pracovný pomer. Všetky úkony ktoré vyvíjal žalobca v súvislosti s pracovným pomerom viazal zásadne na pracovný pomer založený pracovnou zmluvou. Žalobca s výkonom práce mimo SR súhlasil a dobrovoľne išiel do Belgicka. Žalovaný mu zadával úlohy a pokyny tak ako to vyplýva z pracovnej zmluvy. Pokyny žalovaného boli zrozumiteľné, jasné a žalobca ich počas existencie pracovného pomeru nikdy nespochybňoval. V zmysle pracovnej zmluvy je uvedené, že žalobca bude vykonávať prácu vodiča nákladného motorového vozidla a mechanika nákladného vozidla. Akú prácu žalobcovi žalovaný prideľoval bolo na jeho uvážení, čo súviselo aj s jeho skúsenosťami.
13. Žalobca podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX (č. l. 557 a nasl.) argumentoval, že Zákonník práce neumožňoval žalovanému, aby ho vyslal na iné miesto výkonu práce iba na základe ústneho pokynu bez toho aby došlo k zmene miesta výkonu práce dodatkom a bez vystavenia cestovných príkazov. Žalobca dodnes nie je držiteľom oprávnenia vodičského preukazu skupiny "C", ktoré by ho oprávňovalo viesť nákladné motorové vozidlo. Vzhľadom na konkludentný vznik pracovného pomeru, je žalobca od XX.XX.XXXX zamestnancom žalovaného na pozícii mechanik nákladných motorových vozidiel, vodič osobného motorového vozidla a zásobovač náhradných dielov s miestom výkonu práce v areáli firmy U. Q. F. XXXX U. X P. R. T.. Žalovaný mu slobodne, bez nátlaku, jasne jednoznačne a zrozumiteľne zadával pokyny aby v areáli belgickej firmy U. Q. F. R. XXX U. X P. R. T. vykonával prácu ako mechanik nákladných motorových vozidiel, vodič osobného motorového vozidla a zásobovač náhradných dielov - teda žalovaný konkludentnými činmi prejavil svoju vôľu uzatvoriť so žalobcom pracovný pomer na výkon práce mechanika nákladných motorových vozidiel, vodiča osobného motorového vozidla a zásobovača náhradných dielov v uvedenom areáli v Belgicku od 14.02.2011. Žalobca slobodne, bez nátlaku, jasne a zrozumiteľne plnil tieto pokyny žalovaného. Zo strany žalobcu bola táto práca vykonávaná kvalitne a žalovaný nemal k nej žiadne výhrady.
14. Žalobca na pojednávaní dňa 10.11.2021 opätovne poukázal na skutočnosť, že nebol držiteľom oprávnenia na vedenie nákladných motorových vozidiel. Z tohto je zrejmé, že nemohol vykonávať práce vodiča nákladného motorového vozidla, načo upozornil žalovaného pri predložení tejto pracovnej zmluvy. Na to mu bolo povedané, že žalovaný inú pracovnú zmluvu nemá. Žalovaný bol povinný preveriť si, či žalobca spĺňa podmienky na prácu, na ktorú uzatvára zmluvu. Pracovná zmluva sa vôbec nevzťahuje na tú prácu, ktorú vykonával v Belgicku a vykonával ju na základe príkazov žalovaného a na základe vzájomnej dohody a tým spôsobom došlo k uzavretiu konkludentného pracovného pomeru dňa 14.02. a tento trvá doposiaľ, keďže ani jeden z nich nedal výpoveď a ani nedošlo k dohode o skončení pracovného pomeru. Táto argumentácia je v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR, ktorý zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu aj súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Ak by nedošlo k uzavretiu druhého pracovného pomeru, Najvyšší súd by dovolanie odmietol.
15. Žalovaný na uvedenom pojednávaní uviedol, že v danom prípade absentuje náležitosť vôle, resp. aj absentovala. Chýbajú aj náležitosti prejavu vôle, ktorými sú zrozumiteľnosť a určitosť, nakoľko žalovaný nikdy nemal záujem uzatvoriť iný pracovný pomer, zároveň na základe konania žalobcu absentovala vôľa uzavrieť iný pracovný pomer, nakoľko všetky úkony, ktoré žalobca vyvíjal v konaní súviseli s pracovným pomerom, ktorý bol riadne skončený. Žalobca na daný pracovný pomer odkazoval, či už v samotnej žalobe, tak isto aj v žiadostiach o pridelenie práce, či už na samotných pojednávaniach. Žalovaný nikdy nespochybňoval, že v danom čase, kedy bola uzavretá pracovná zmluva žalobca nemá oprávnenie na vodiča nákladného motorového vozidla. V článku 2 zmluvy je uvedené, že zamestnanec bude u zamestnávateľa vykonávať aj prácu mechanika, zároveň je v rovnakom článku uvedené, že zamestnanec sa zaväzuje vykonávať aj úkony ako nakladanie a vykladanie prepravovaného materiálu, čistenie a technická údržba motorového vozidla, oprava vozidiel podľa pokynov zamestnávateľa, vybavovanie formalít na hraničných alebo colných kontrolách atď. Absencia vodičského preukazu na vedenie nákladného vozidla v čase uzatvorenia pracovnej zmluvy nespôsobuje iný konkludentný žalobcom tvrdený pracovný pomer.
16. Žalovaný v záverečnej reči doručenej súdu dňa 08.12.2021 (č. l. 571 a nasl.) zhrnul svoju argumentáciu prednesenú počas konania a síce, že na konkludentný vznik pracovného pomeru neboli splnené podmienky, konkrétne slobodná a vážna vôľa tento právny úkon uzavrieť. Žalobca navyše neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniku pracovného pomeru konkludentným spôsobom.
17. Žalobca záverečnou rečou doručenou súdu dňa 09.12.2021 (č. l. 583 a nasl.) naopak uviedol, že v pracovnej zmluve je dohodnutá pozícia mechanika s miestom výkonu práce v sídle žalovaného na E. K. R. T. a vodiča so súvisiacimi činnosťami pri prevádzkovaní tohto vozidla v rámci vnútroštátnej a medzinárodnej dopravy. Žalobca od XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX na základe ústnych pokynov žalovaného absolvoval tri pracovné šesťtýždenné pracovné turnusy, pričom jeho prepravu do Belgicka a späť zabezpečoval žalovaný svojím motorovým vozidlom-dodávkou a následne na základe ústnych príkazov žalovaného vykonával v areáli firmy U. Q. F. XXXX, U. X R. P. R. T. okrem práce mechanika aj vodiča a zásobovača náhradných dielov. Na rozdiel od pracovnej zmluvy z 13.02.2011 ide naviac o dva druhy pracovnej činnosti, teda je zrejmé, že pracovná zmluva z 13.02.2011 sa nevzťahovala na prácu žalobcu ako mechanika a vodiča a zásobovača náhradných dielov s miestom výkonu práce v areáli firmy v Belgicku. Keďže kvalitný výkon týchto troch druhov činnosti zo strany žalobcu pre žalovaného v Belgicku nebol dojednaný písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 13.02.2011 je zrejmé, že tento výkon práce žalobcom musel a má základ v inom pracovnom pomere uzatvorenom konkludentným spôsobom.
18. Prvoinštančný súd, viazaný názorom odvolacieho súdu, na základe opätovne vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
19. Žalobca so žalovaným uzavrel pracovný pomer na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2011, s dňom nástupu do práce od 13.02.2011. V čl. II zmluvy je druh práce charakterizovaný ako práca vodiča a mechanika nákladného motorového vozidla. Táto práca je zaradená do 2. stupňa náročnosti práce. V rámci tohto druhu práce sa zamestnanec zaväzuje okrem vedenia nákladného motorového vozidla vykonávať všetky s tým súvisiace činnosti, ako napr. nakladanie a vykladanie prepravovaného materiálu, čistenie a technická údržba motorového vozidla, oprava vozidiel podľa potreby zamestnávateľa, vybavovanie formalít na hraničných alebo colných kontrolách a ďalšie práce týkajúce sa dopravy nákladného motorového na základe pokynov zamestnávateľa. Podľa čl. III zmluvy, miesto výkonu práce bolo dohodnuté ako sídlo zamestnávateľa, pričom bude v rámci výkonu práce vykonávať činnosť vodiča nákladného motorového vozidla v rámci vnútroštátnej i medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy podľa pokynov zamestnávateľa. V čl. IX ods. l zmluvy v prípade absencie zamestnanca v práci z dôvodu choroby, alebo úrazu oznámi zamestnanec svoju neprítomnosť zamestnávateľovi do 9.00 hodiny prvého dňa takejto neprítomnosti a uvedie jej dôvod a pravdepodobný termín návratu do práce. Pokiaľ dôjde ku skutočnosti odôvodňujúcej pracovnú neschopnosť zamestnanca počas pracovného turnusu, je zamestnanec povinný okrem informovania zamestnávateľa, o tejto skutočnosti informovať aj dispečing.
20. Žalobca vo výzve zo dňa XX.XX.XXXX, doručenej žalovanému dňa XX.XX.XXXX, žiadal o pridelenie práce a o mimosúdne vyrovnanie ohľadom výplaty mzdy a náhrady primeranej nemajetkovej ujmy. Žalobca vo výzve uviedol, že "po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá trvala od XX.XX.XXXX C. X.XX.XXXX spôsobenej pracovným úrazom pri práci v zamestnávateľom určenej firme v Belgicku, zaslal ukončenie tejto práceneschopnosti ako aj lekársku správu o trvalých následkoch a nemožnosť ďalej vykonávať prácu mechanika nákladného vozidla v dôsledku tohto pracovného úrazu. Ku dňu písania listu neobdržal termín nástupu do práce a ani neobdržal mzdu od 05.10.2011 ku dnešnému dňu, z vašej strany mi nebol určený termín nástupu 6-týždňového turnusu na výkon práce v Belgicku ako to bolo do 24.07.2011 a ani nedošlo zo strany zamestnávateľa k žiadnej reakcii na ním už uvedenú nemožnosť vykonávať prácu mechanika nákladného motorového vozidla."
21. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca opätovne vyzval žalovaného na pridelenie práce a mimosúdne vyrovnanie ohľadom výplaty mzdy a náhradu primeranej nemajetkovej ujmy. Z obsahu listu vyplýva, že je totožný s obsahom listu zo dňa XX.XX.XXXX.
22. Z ukončenia pracovného pomeru zamestnávateľom zo dňa 14.10.2011 vyplýva, že žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobcom z dôvodu, že od 25.07.2011 bol práceneschopný, táto práceneschopnosť trvala do XX.XX.XXXX. Podľa potvrdenia lekára dňom 05.10.2011 bol práceschopný, avšak do práce nenastúpil a ani zamestnávateľa nekontaktoval. Nakoľko svoju práceschopnosť oznámil zamestnávateľovi neskoro, až 13.10.2011 a ani od XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX do práce nenastúpil, eviduje mu zamestnávateľ od dňa 05.10.2011 neospravedlnenú absenciu, takéto správanie považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a preto končí so žalobcom pracovný pomer s okamžitou platnosťou podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobca prevzal výpoveď dňa 24.10.2011.
23. Žalovaný oznámením zo dňa 16.11.2011 potvrdil, že od žalobcu dňa 31.10.2011 obdržal potvrdenie, v ktorom ošetrujúci lekár žalobcu potvrdil, že nemôže naďalej vykonávať prácu vodiča - mechanika. Vzhľadom k tomu, že po ošetrení v Belgicku vo februári 2011 odišiel domov a nezaslal zamestnávateľovi práceneschopnosť od lekára, ani neoznámil, či ho lekár uznal práceneschopným v dôsledku poranenia, neuznali jeho poranenia za pracovný úraz. V oznámení je tiež uvedené, že v období od XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX bol žalobca uznaný práceneschopným, avšak od 05.10.2011 zamestnávateľovi nedal na vedomie, že už je práceschopný a nepožiadal ani o zmenu pracovného zaradenia. Od ukončenia práceneschopnosti bola žalobcovi evidovaná absenciu a keďže doklad o zmene pracovnej schopnosti bol zamestnávateľovi doručený až po skončení pracovného pomeru, skončenie pracovného pomeru považuje zamestnávateľ za platné.
24. Z registračného listu FO sociálnej poisťovne vyplýva, že zamestnávateľ Carlog s.r.o. Bratislava, odhlásil žalobcu z poistenia od XX.XX.XXXX, zmena bola nahlásená dňa XX.XX.XXXX.
25. Zo záznamu Inšpektorátu práce Bratislave vyplýva, že inšpektorát dňa XX.XX.XXXX vyhotovil záznam z inšpekcie v kontrolovanom subjekte Carlog s.r.o. Bratislava, zameranej na dodržiavanie pracovnoprávnych a mzdových predpisov pri skončení pracovného pomeru za obdobie február 2011 do júna 2012, pričom pri výkone inšpekcie po predložení požadovaných dokladov týkajúcich sa pracovného pomeru žalobcu a ukončenia jeho pracovného pomeru žiadne nedostatky neboli zistené.
26. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
27. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce účinnom v rozhodnom čase, právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
28. Podľa § 18 Zákonníka práce účinnom v rozhodnom čase, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
29. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce účinnom v rozhodnom čase, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
30. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce účinnom v rozhodnom čase, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
31. Podľa § 77 Zákonníka práce účinnom v rozhodnom čase, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
32. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
33. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
34. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
35. Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
36. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pracovný pomer žalobcu podľa pracovnej zmluvy bol uzavretý od XX.XX.XXXX, miesto výkonu práce mal dohodnuté ako je uvedené v pracovnej zmluve a to sídlo zamestnávateľa a činnosť v rámci vnútroštátnej a medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy podľa pokynov zamestnávateľa. Nikdy nebol prevedený na výkon práce k inému zamestnávateľovi do Belgicka. Žalobca vykonával prácu od vzniku pracovného pomeru výlučne pre žalovaného, pričom keďže ide o výkon práce v medzinárodnej nákladnej doprave, táto sa vykonávala tam, kde sa vozidlá práve nachádzali, najmä v Belgicku, avšak vždy pre žalovaného. Rovnako mal súd za preukázané, že žalobca po ukončení práceneschopnosti dňa XX.XX.XXXX zaslal ukončenie pracovnej neschopnosti zamestnávateľovi poštou, tento ju prevzal dňa XX.XX.XXXX, z čoho vyplýva, že práceschopnosť neoznámil zamestnávateľovi ani dňa XX.XX.XXXX, kedy mu bolo lekárom vydané ukončenie práceneschopnosti, ani XX.XX.XXXX keď už bol práceschopný a mal nastúpiť do práce. Pokiaľ si teda žalobca uplatnil v konaní zaplatenie mzdy za obdobie Z. XX.XX.XXXX s poukazom na citované zákonné ustanovenia, mu nárok na vyplatenie mzdy nevznikol, lebo nevykonával pre zamestnávateľa žiadnu prácu, za ktorú by mu vznikol nárok na jej zaplatenie, rovnako mu nevznikol nárok na stravné a dovolenku.
37. Súd tiež poukazuje na to, že v súvislosti s riadnym oznámením ukončenia práceneschopnosti je právne relevantný dátum, od ktorého je zamestnanec práceschopný. Od toho dňa je zamestnanec povinný buď nastúpiť riadne do práce, alebo v prípade iných okolností, resp. prekážok, ktoré sa vyskytnú na jeho strane, je povinný ich oznámiť zamestnávateľovi v ten istý deň. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že si túto svoju oznamovaciu povinnosť voči zamestnávateľovi splnil. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. P. je evidentné, že žalobca bol práce schopný od XX.XX.XXXX, túto skutočnosť zamestnávateľovi neoznámil, nenastúpil do práce, neoznámil žalovanému ani dôvod nenastúpenia a podľa vlastného vyjadrenia konal vo veci tak, že žalovanému zaslal ukončenie práceneschopnosti, z ktorej sa dozvedel o ukončení práceneschopnosti až dňa XX.XX.XXXX. Následne mu doručil lekársku správu o tom, že nemôže vykonávať prácu mechanika zamestnávateľovi zo dňa XX.XX.XXXX I. C. XX.XX.XXXX, keď už bol zo strany žalovaného okamžite skončený so žalobcom pracovný pomer, preto nebol dôvod riešiť jeho iné pracovné zaradenie, naviac uvedenú skutočnosť v prípade trvania pracovného pomeru by zamestnávateľ mohol riešiť nie na základe lekárskej správy ale na podklade vydaného lekárskeho posudku, čo v danom prípade žalobca neurobil. Pokiaľ žalobca spochybňuje doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 24.10.2011 a tvrdí, že si zásielku neprečítal, lebo ako odosielateľ na obálke nebola pečiatka spoločnosti Carlog, súd má za to, že uvedené nemá žiaden relevantný dopad na skutočnosť, že žalobca si zásielku osobne prevzal dňa 24.10.2011 a týmto dňom aj nastali účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru, lebo uvedená písomnosť bola na obálke riadne označená. Podľa platnej judikatúry S. XX/XXXX, "...za závažné porušenie pracovnej disciplíny považujú súdy neospravedlnenú absenciu zamestnancov...".
38. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že po skončení jeho práceneschopnosti oznámil túto skutočnosť bezodkladne zamestnávateľovi, ani nenastúpil riadne do práce, neoznámil dôvod nenastúpenia do práce, a teda reálne nevykonával prácu, ktorú by mu zamestnávateľ pridelil. Pre posúdenie dôvodnosti nároku v spore o zaplatenie mzdy je rozhodujúce, či boli splnené predpoklady pre vznik nároku na mzdu. Z pracovnoprávneho hľadiska platí zásada, že mzda sa poskytuje až vtedy, keď je práca zo strany zamestnanca už vykonaná. Žalobca reálne nevykonával v danom rozhodnom čase prácu pre zamestnávateľa, neospravedlnil včas svoju absenciu v práci, žalovaný s ním platne rozviazal pracovný pomer ku dňu XX.XX.XXXX a preto mu nevznikol nárok na náhradu mzdy a mzdové nároky za nevyčerpanú dovolenku a stravné tak, ako si ich uplatnil v žalobe.
39. Pokiaľ ide o dovolacím a odvolacím súdom vytknuté (a žalobcom v dovolaní namietnuté) nepreskúmanie možnosti konkludentného vzniku ďalšieho pracovného pomeru medzi stranami súd uvádza, že pracovnú zmluvu možno uzavrieť aj ústne, aj konkludentne, alebo aj faktickým pristúpením k vykonávaniu práce, t. j. spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli účastníci dojednať (S. X/XXXX). Keďže v zmysle § 17 ods. 2 Zákonníka práce nie je s absenciou písomnej formy pracovnej zmluvy spojená jej neplatnosť, je nepochybné, že pre vznik pracovného pomeru postačuje aj ústna dohoda účastníkov pracovnej zmluvy o podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy.
Nepoužitie písomnej formy je síce porušením Zákonníka práce, ale nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Z tohto hľadiska je teda platná aj ústna pracovná zmluva. Zákonník práce však ukladá povinnosť vyhotoviť pracovnú zmluvu, resp. písomný dokument ako potvrdenie o dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom o podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy. Zamestnanec má voči zamestnávateľovi nárok na jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy. Zákonník práce pre platnosť pracovnej zmluvy vyžaduje iba dohodu o jej obsahu. Pre účely posúdenia platnosti pracovnej zmluvy je potrebné prejavy vôle posudzovať podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce, ako aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa právneho úkonu - teda spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť. V tom prípade musí ísť o prejav vôle urobený nielen ústne, ale aj konkludentnými činmi a tento prejav vyjadruje ich vôľu takým spôsobom, že so zreteľom na všetky okolnosti prípadu niet pochybností o tom, že ide o prejav vôle smerujúci k vzniku pracovného pomeru.
40. Za konkludentné právne úkony sa považujú všetky prejavy vôle, ktoré sa uskutočnili inak než výslovným spôsobom. Nemajú znaky slovného prejavu, avšak vôľa konajúceho je vyjadrená takým spôsobom, že nevznikajú žiadne pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle a aký je jeho obsah. Obsah konkludentného právneho úkonu treba vykladať pomocou týchto kritérií: a) obvyklého chápania spôsobu ich vyjadrenia, b) vôle toho, kto právny úkon urobil, a c) dobromyseľnosti adresáta právneho úkonu, ktorého ochrana sa preferuje so zreteľom na spôsob vyjadrenia právneho úkonu. Tieto kritériá však treba použiť vo vzájomnej súvislosti a ani jedno nemožno nadradiť druhému alebo niektoré z nich opomenúť. Iba tak možno spoľahlivo zistiť, čo mienil ten, kto právny úkon urobil.
41. S prihliadnutím na vyššie uvedený výklad má súd za to, že medzi stranami nedošlo k vzniku ďalšieho pracovného pomeru konkludentným spôsobom. V konaní neboli identifikované také skutočnosti, ktoré by preukázali a odôvodnili konkludentný vznik ďalšieho pracovného pomeru medzi stranami s miestom výkonu v Belgicku. Žalobca týmto smerom nevyprodukoval žiadne relevantné dôkazy; jeho tvrdenia ohľadne vôle uzavrieť takýto pracovný pomer v kontexte vykonaných dôkazov neboli preukázané.
42. Druh práce žalobcu je špecifikovaný v čl. II pracovnej zmluvy - ide o pozíciu vodiča a mechanika nákladného motorového vozidla. V rámci tohto druhu práce sa zamestnanec zaväzuje okrem vedenia nákladného motorového vozidla vykonávať všetky s tým súvisiace činnosti, ako napr. nakladanie a vykladanie prepravovaného materiálu, čistenie a technická údržba motorového vozidla, oprava vozidiel podľa potreby zamestnávateľa, vybavovanie formalít na hraničných alebo colných kontrolách a ďalšie práce týkajúce sa dopravy nákladného motorového vozidla na základe pokynov zamestnávateľa. Je tak zrejmé, že práca žalobcu nezahŕňala iba pozíciu vodiča a mechanika, ale široký rozsah na to naviazaných činností, navyše podľa potreby a pokynov žalovaného ako zamestnávateľa. S tým súvisí aj čl. III pracovnej zmluvy označený ako miesto výkonu práce. Podľa tejto časti zmluvy "je miesto výkonu práce sídlo zamestnávateľa. Zamestnanec bude v rámci výkonu práce vykonávať činnosť vodiča nákladného motorového vozidla v rámci vnútroštátnej i medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy podľa pokynov zamestnávateľa". Ak sa teda jedná o prácu vodiča/mechanika a s tým spojené ďalšie pracovné aktivity podľa potrieb a pokynov zamestnávateľa, je zrejmé, že miesto výkonu práce nemožno vykladať doslovne a formalisticky spôsobom, že práca žalobcu je výslovne naviazaná na sídlo žalovaného. Prihliadnuc na dohodnutý druh práce (podstatu tejto práce) takýto výklad ani nie je možný - vnútroštátna i medzinárodná nákladná cestná doprava predsa nemôže byť vykonávaná na jednom mieste v Bratislave. Sám žalobca počas konania niekoľkokrát uviedol, že "sa chodilo na turnusy". Iba na doplnenie súd uvádza, že ak by ku konkludentnému vzniku pracovného pomeru v skutočnosti došlo, Zákonník práce v takom prípade ukladá povinnosť vyhotoviť pracovnú zmluvu, resp. písomný dokument ako potvrdenie o dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom o podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy. Táto skutočnosť však v konaní nebola preukázaná.
43. Z vykonaného dokazovania nevyplýva vôľa strán uzatvoriť ďalšiu pracovnú zmluvu s miestom výkonu práce v Belgicku. Túto vôľu počas konania tvrdil iba žalobca, avšak objektívnym pohľadom sa táto vôľa nijakým spôsobom nepreukázala. Možno tak uzavrieť, že pôvodná písomná pracovná zmluva nepredstavuje právny základ, z ktorého by žalobca mohol vyťažiť svoj nárok (pracovný pomer bol ukončený okamžitým skončením podľa § 68 Zákonníka práce). Taktiež žalobcom tvrdená ďalšia
pracovná zmluva s miestom výkonu práce v Belgicku, ktorá mala vzniknúť konkludentným spôsobom, nebola v konaní zistená, a teda je nárok žalobcu po všetkých stránkach nepreukázaný a nedôvodný.
44. K tvrdeniu žalobcu na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého, "ak by nedošlo k uzavretiu druhého pracovného pomeru, Najvyšší súd by dovolanie odmietol", súd uvádza, že dovolací súd iba vytkol odvolaciemu súdu, že sa s takouto námietkou (vzniku ďalšieho pracovného pomeru konkludentne) nijakým spôsobom nevysporiadal. Dovolací súd neuviedol, že takýto vzťah medzi stranami skutočne vznikol; išlo o podstatné tvrdenie v odvolaní, na ktoré mal odvolací súd podľa § 387 ods. 3, posledná veta, CSP zareagovať.
45. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že sa nezaoberal ďalšou argumentáciou žalobcu týkajúcu sa napr. cestovných príkazov a pod., nakoľko ide o argumentáciu nespôsobilú ovplyvniť podstatu sporu. Súd sa zaoberal všetkými námietkami strán, pre vec dôležitými. Ústavný súd SR (napr. O.. Ú. XXX/XX, O.. Ú., O.. Ú. XXX/XX, O.. Ú.J. XXX/XX, O.. Ú. XXX/XX), pravidelne vo svojich rozhodnutiach pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Preto odôvodnenie všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že je realizované právo strany na spravodlivé konanie. Aj Európsky súd pre ľudské práva uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, avšak článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, napríklad G. S. proti Š. W. C. XX.XX.XXXX alebo R. C. U. proti U. W. C. XX.XX.XXXX.
46. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
47. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.