Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 285/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť S. A., L., zastúpeného advokátom JUDr. M. F., Advokátska

kancelária, L., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa uzneseniami Okresnej prokuratúry

Lučenec č. k. -84 z 20. apríla 2010 a č. k. -48 z 26. júla 2010

a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. A. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2011

doručená sťažnosť S. A., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. F.,

Advokátska kancelária, L., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa (ďalej len „“)

uzneseniami Okresnej prokuratúry Lučenec (ďalej len „okresná prokuratúra“)

č. k. -84 z 20. apríla 2010 a č. k. -48 z 26. júla 2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením

vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Lučenec, Úradu justičnej

a kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) ČVS: ORP-18/OEK-LC-2008

z 29. januára 2010 (v sťažnosti je uvedený nesprávny dátum – 9. január 2010, pozn.)

vznesené obvinenie pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa ustanovení § 277 ods. 1

a 2 písm. b) v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „Toto bolo potvrdené uznesením krajského

vyšetrovateľa úradu justičnej kriminálnej polície PZ Banská Bystrica pod sp. zn. KRP-

4/OEK-BB-2010, ktorým bolo započaté stíhanie vo veci neodvedenia dane a poistného

/1,2b) spolupáchateľstvom.“.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ podľa svojho vyjadrenia sťažnosť, v ktorej

namietal nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Na tomto mieste sťažovateľ argumentuje:

„O mojej sťažnosti rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec uznesením sp. zn.

-81 a -48 tak, že túto zamietol. V odôvodnení svojho uznesenia sa

prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava obmedzil na konštatovanie, že na podklade

zistených skutočností v predmetnej veci po začatí trestného stíhania je dostatočne

odôvodnený záver, že trestný čin, ktorý sa vyšetruje som spáchal.“

Sťažovateľa uvádza, že uznesením prokurátora okresnej prokuratúry č. k. „1 Pv

1243/08-81 a -48“ bola jeho sťažnosť ako nedôvodná zamietnutá.

Sťažovateľ poukazuje na to, že v podanej sťažnosti uviedol podrobné dôvody

nezákonnosti uznesenia vyšetrovateľa, pričom prokurátor v rámci rozhodovania o sťažnosti

nereagoval na žiaden z ním prezentovaných dôvodov. Sťažovateľ na tomto mieste

argumentuje: „Všetky mnou uvádzané sťažnostné dôvody zhrnul do konštatovania, že som

namietal, že v danej veci ide o bežný obchodný vzťah. Pokiaľ aj uviedol, že by bolo

nelogické predpokladať, že pri vznesení obvinenia musí byť trestný čin jednoznačne

definovaný a aj preukázaný, keďže práve toto je cieľom následného vyšetrovania, ako

i prípadného súdneho rozhodnutia, nie je možné predsa súhlasiť s takou interpretáciou

inštitútu vznesenia obvinenia, žeby bolo možné ho vzniesť voči určitej osobe bez

akýchkoľvek relevantných podkladov a vlastne ho pokladať za „službu“; podozrivému,

pretože po vznesení obvinenia si tento môže, ako to ďalej prokurátor vo svojom rozhodnutí

uvádza, uplatňovať všetky práva a povinnosti obvineného a tiež mu je garantovaná istota,

že sa vyšetrovanie bude viesť a dôkazy získavať len spôsobom stanoveným trestným

poriadkom. Vznesenie obvinenia voči konkrétnej osobe je predsa vážnym zásahom

do osobnej a morálnej integrity každého jednotlivca. Účinné bránenie sa vznesenému

obvineniu a dokazovanie jeho nedôvodnosti, či vlastnej neviny, je častokrát spojené

na strane obvineného s materiálnymi a morálnymi ujmami. Jeho vznesenie preto vždy musí

vychádzať z právne relevantných dôkazov a pokiaľ aj nemusí byť, tak ako to prokurátor

vo svojom rozhodnutí uvádza, trestný čin dokázaný, tak nie je pravdou žeby dokonca

nemusel byť ani definovaný, pretože právo obvineného vedieť z čoho je obvinený je jedným

z jeho základných práv. striktne stanovuje, že uznesenie o vznesení

obvinenia musí okrem iných skutočností obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času,

prípadne iných okolností za ktorých k nemu došlo, tak aby skutok nemohol byť zamenený

s iným skutkom.“

Sťažovateľ ďalej argumentuje, že svoje výhrady voči „uzneseniu prokurátora

Okresnej prokuratúry Lučenec“ uplatnil v písomnej žiadosti o preskúmanie postupu

prokurátora, ktorú podal 23. novembra 2010 Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici (ďalej

len „krajská prokuratúra“). V žiadosti namietal „svojvoľnosť, nepodloženosť

a nepreskúmateľnosť“ rozhodovania prokurátora, ktorý sa podľa jeho názoru sťažovateľa

nevysporiadal „na základe racionálneho zákonného základu“ so žiadnym z dôvodov

uvedených v podanej sťažnosti.

V nadväznosti na uvedené prezentuje sťažovateľ túto argumentáciu: „Dôkazom, že

Okresná prokuratúra v Lučenci svojim uznesením porušila mnou namietané zákonné

postupy je list z Krajskej prokuratúry Banská Bystrica pod zn. -73

z 05.11.2010. V predmetnom liste prokurátor Krajskej prokuratúry JUDR. D. K. otvorene

priznáva porušenie zákona zo strany Okresnej prokuratúry v Lučenci citujem, po

preskúmaní spisového materiálu som zistil, že Váš podnet je dôvodný. Vami napadnuté

uznesenia prokurátorky Okresnej prokuratúry Lučenec neobsahujú odôvodnenie v súlade

s nálezom Ústavného súdu SR č. III ÚS 209 zo 17.03.2009.“

Podľa vyjadrenia sťažovateľa žiadosť adresovaná krajskej prokuratúre 23. novembra

2010 bola posúdená ako podnet podľa ustanovenia

o prokuratúre v znení neskorších predpisov a listom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. -5 z 20. januára 2011 mu

bolo oznámené, že jeho podnet sa bez prijatia opatrení odkladá.

Sťažovateľ je toho názoru, že stanoviskom generálnej prokuratúry a „rozhodnutím

Okresnej prokuratúry Lučenec“ došlo k porušeniu jeho základného práva garantovaného

, pretože rozhodnutie prokurátora okresnej prokuratúry neobsahovalo

relevantné dôvody, ktoré by vyčerpávajúco reagovali na argumenty, ktoré predostrel

vo svojej sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa.

V závere sťažovateľ poukazuje na včasnosť podania sťažnosti citujúc ustanovenie

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a argumentujúc, že od doručenia

stanoviska generálnej prokuratúry (9. februára 2011) do dňa podania sťažnosti ústavnému

súdu ešte neuplynuli dva mesiace.

Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ v závere sťažnosti žiada, aby ústavný súd

v náleze vyslovil:

„1. Základné právo S. A. na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky uznesením Okresnej prokuratúry v Lučenci sp. zn. -84 zo

dňa 20.04.2010 a -48 zo dňa 26.07.2010 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresnej prokuratúry v Lučenci sp. zn. -84 zo dňa

20.04.2010 a -48 zo dňa 26.07.2010 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie

konanie.

3. Okresná prokuratúra v Lučenci je povinná uhradiť S. A. trovy právneho

zastúpenia v sume 314,18 Eur (slovom tristoštrnásť eur, 18/100 centov) na depozitný účet

jeho právneho zástupcu, vedený vo ..., č. ú. ..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa sťažnosť sťažovateľa

prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25

ods. 2 .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Vychádzajúc z obsahu podania sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť

napriek tomu, že je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa

náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené

v a a .

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone, čo osobitne platí

v prípadoch, v ktorých je sťažovateľ uplatňujúci ochranu svojich základných práv a slobôd

zastúpený advokátom.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody a označenie proti komu sťažnosť

smeruje.

Podľa sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Sťažnosť sťažovateľa sa vyznačuje zmätočnosťou svojho obsahu, ktorá vyúsťuje

do nedostatku jednej zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti požadovanej

ustanovením , ktorou je logické, kompaktné

a dostatočne určité odôvodnenie návrhu. Odôvodneniu sťažnosti sťažovateľa takáto kvalita

zjavne chýba.

Obsah odôvodnenia sťažnosti sťažovateľa sa vyznačuje týmito početnými

nedostatkami:

1. Relevantné rozhodnutie, na ktoré sťažovateľ vo svojom odôvodnení poukazuje, nie

je v sťažnosti náležite špecifikované, a síce pri „uznesení krajského vyšetrovateľa úradu

justičnej kriminálnej polície PZ Banská Bystrica pod sp. zn. KRP-4/OEK-BB-2010“ nie je

uvedený dátum jeho vydania. Rovnako tiež z odôvodnenia sťažnosti nemožno vyvodiť

právne relevantnú súvislosť tohto rozhodnutia s označeným uznesením vyšetrovateľa

okresného riaditeľstva PZ ČVS: ORP-18/OEK-LC-2008 z 29. januára 2010. Sťažovateľ

expressis verbis uvádza, že „Toto bolo potvrdené uznesením krajského vyšetrovateľa úradu

justičnej kriminálnej polície PZ Banská Bystrica pod sp. zn. KRP-4/OEK-BB-2010, ktorým

bolo započaté stíhanie vo veci neodvedenia dane a poistného /1, 2b)

spolupáchateľstvom.“. Podľa ustanovení a nasledujúcich

v znení neskorších predpisov opravným prostriedkom proti uzneseniu

policajta je sťažnosť, o ktorej rozhoduje, pokiaľ sťažnosti policajt sám nevyhovie,

prokurátor, ktorý vykonáva nad prípravným konaním dozor. Vychádzajúc z uvedenej

právnej úpravy nie je ústavnému súdu zrejmé, čo mal sťažovateľ na mysli, keď sa vyjadril,

že uznesenie vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ z 29. januára 2010 bolo „potvrdené

uznesením krajského vyšetrovateľa“.

2. Zmätočnosťou sa vyznačuje aj špecifikácia porušovateľa namietaného základného

práva. Na strane 2 v druhom odseku odôvodnenia sťažnosti sťažovateľ uvádza, že o jeho

sťažnosti rozhodol „prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec uznesením sp. zn. 1Pv

1243/08-81 a -48“, v nasledujúcej vete však už uvádza, že v odôvodnení tohto

uznesenia prokurátor „Krajskej prokuratúry Bratislava...“.

3. Ťažiskom námietok sťažovateľa je ním prezentovaná nedostatočnosť odôvodnenia

rozhodnutia prokurátora vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa o nedostatku dôvodov

na vznesenie trestného obvinenia. Ústavný súd však z obsahu priloženej kópie jedného

z namietaných rozhodnutí, a síce z uznesenia prokurátora okresnej prokuratúry č. k.

-84 z 20. apríla 2010, zistil, že toto sa týka otázky spojenia trestných vecí

sťažovateľa na spoločné konanie. Sťažovateľ nevysvetlil príčinnú súvislosť tohto

rozhodnutia s obsahom jeho námietok uplatnených v ústavnej sťažnosti a túto

pri akejkoľvek snahe nie je ani možné z obsahu sťažnosti a jej príloh nijako vyvodiť.

4. Sťažovateľ sa v jednom z bodov argumentácie zmieňuje o písomnej žiadosti

o preskúmanie postupu prokurátora podanej krajskej prokuratúre 23. novembra 2010, ktorou

mal uplatniť svoje výhrady voči namietanému uzneseniu prokurátora okresnej prokuratúry.

V nadväznosti na to sa však odvoláva na potvrdenie nezákonnosti postupu okresnej

prokuratúry listom „Krajskej prokuratúry Banská Bystrica pod sp. zn. -73

z 05.11.2010“, ktorý nemôže korešpondovať podanej žiadosti z 23. novembra 2010, keďže

bol spísaný už 5. novembra 2010 (kópiu tohto listu pripojil sťažovateľ ako prílohu

k sťažnosti).

5. Ďalej sa v obsahu odôvodnenia sťažnosti vyskytuje nesúladnosť špecifikácie

námietky vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam, keď v odôvodnení sťažnosti sťažovateľ

uvádza inú spisovú značku namietaného rozhodnutia (č. k. „1Pv 1243/08-8“) v porovnaní

s jej špecifikáciou v petite sťažnosti (č. k. -84). Takisto nejednoznačné je

vymedzenie porušovateľa základného práva, keď v odôvodnení sťažnosti prezentuje

sťažovateľ námietku porušenia svojho základného práva aj vo vzťahu k stanovisku

generálnej prokuratúry, no túto už v petite sťažnosti neformuluje.

Napokon v prílohách sťažnosti absentuje kópia jedného z namietaných rozhodnutí,

a síce uznesenia okresnej prokuratúry č. k. -48 z 26. júla 2010, teda zákonná

náležitosť požadovaná ustanovením .

Ústavný súd zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Túto úlohu plní práve inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

().

Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa vykazuje

takú intenzitu nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, že nie je možné preskúmať

splnenie čo i len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju

z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Ústavný súd na záver dodáva, že podľa ustanovenia

Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je advokát povinný pri výkone

advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva

a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony

právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

().

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2011