Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 285/2011
PDF · 200.79 KB
No categories available
III. ÚS 285/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť S. A., L., zastúpeného advokátom JUDr. M. F., Advokátska
kancelária, L., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uzneseniami Okresnej prokuratúry
Lučenec č. k. 1 Pv 1243/08-84 z 20. apríla 2010 a č. k. 1 PV 694/09-48 z 26. júla 2010
a takto
rozhodol:
Sťažnosť S. A. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2011
doručená sťažnosť S. A., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. F.,
Advokátska kancelária, L., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
uzneseniami Okresnej prokuratúry Lučenec (ďalej len „okresná prokuratúra“)
č. k. 1 Pv 1243/08-84 z 20. apríla 2010 a č. k. 1 PV 694/09-48 z 26. júla 2010.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením
vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Lučenec, Úradu justičnej
a kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) ČVS: ORP-18/OEK-LC-2008
z 29. januára 2010 (v sťažnosti je uvedený nesprávny dátum – 9. január 2010, pozn.)
vznesené obvinenie pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa ustanovení § 277 ods. 1
a 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „Toto bolo potvrdené uznesením krajského
vyšetrovateľa úradu justičnej kriminálnej polície PZ Banská Bystrica pod sp. zn. KRP-
4/OEK-BB-2010, ktorým bolo započaté stíhanie vo veci neodvedenia dane a poistného
§ 277/1,2b) TZ spolupáchateľstvom.“.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ podľa svojho vyjadrenia sťažnosť, v ktorej
namietal nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Na tomto mieste sťažovateľ argumentuje:
„O mojej sťažnosti rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec uznesením sp. zn.
1Pv 1243/08-81 a 1PV 694/09-48 tak, že túto zamietol. V odôvodnení svojho uznesenia sa
prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava obmedzil na konštatovanie, že na podklade
zistených skutočností v predmetnej veci po začatí trestného stíhania je dostatočne
odôvodnený záver, že trestný čin, ktorý sa vyšetruje som spáchal.“
Sťažovateľa uvádza, že uznesením prokurátora okresnej prokuratúry č. k. „1 Pv
1243/08-81 a 1PV 694/09-48“ bola jeho sťažnosť ako nedôvodná zamietnutá.
Sťažovateľ poukazuje na to, že v podanej sťažnosti uviedol podrobné dôvody
nezákonnosti uznesenia vyšetrovateľa, pričom prokurátor v rámci rozhodovania o sťažnosti
nereagoval na žiaden z ním prezentovaných dôvodov. Sťažovateľ na tomto mieste
argumentuje: „Všetky mnou uvádzané sťažnostné dôvody zhrnul do konštatovania, že som
namietal, že v danej veci ide o bežný obchodný vzťah. Pokiaľ aj uviedol, že by bolo
nelogické predpokladať, že pri vznesení obvinenia musí byť trestný čin jednoznačne
definovaný a aj preukázaný, keďže práve toto je cieľom následného vyšetrovania, ako
i prípadného súdneho rozhodnutia, nie je možné predsa súhlasiť s takou interpretáciou
inštitútu vznesenia obvinenia, žeby bolo možné ho vzniesť voči určitej osobe bez
akýchkoľvek relevantných podkladov a vlastne ho pokladať za „službu“; podozrivému,
pretože po vznesení obvinenia si tento môže, ako to ďalej prokurátor vo svojom rozhodnutí
uvádza, uplatňovať všetky práva a povinnosti obvineného a tiež mu je garantovaná istota,
že sa vyšetrovanie bude viesť a dôkazy získavať len spôsobom stanoveným trestným
poriadkom. Vznesenie obvinenia voči konkrétnej osobe je predsa vážnym zásahom
do osobnej a morálnej integrity každého jednotlivca. Účinné bránenie sa vznesenému
obvineniu a dokazovanie jeho nedôvodnosti, či vlastnej neviny, je častokrát spojené
na strane obvineného s materiálnymi a morálnymi ujmami. Jeho vznesenie preto vždy musí
vychádzať z právne relevantných dôkazov a pokiaľ aj nemusí byť, tak ako to prokurátor
vo svojom rozhodnutí uvádza, trestný čin dokázaný, tak nie je pravdou žeby dokonca
nemusel byť ani definovaný, pretože právo obvineného vedieť z čoho je obvinený je jedným
z jeho základných práv. Trestný poriadok striktne stanovuje, že uznesenie o vznesení
obvinenia musí okrem iných skutočností obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času,
prípadne iných okolností za ktorých k nemu došlo, tak aby skutok nemohol byť zamenený
s iným skutkom.“
Sťažovateľ ďalej argumentuje, že svoje výhrady voči „uzneseniu prokurátora
Okresnej prokuratúry Lučenec“ uplatnil v písomnej žiadosti o preskúmanie postupu
prokurátora, ktorú podal 23. novembra 2010 Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici (ďalej
len „krajská prokuratúra“). V žiadosti namietal „svojvoľnosť, nepodloženosť
a nepreskúmateľnosť“ rozhodovania prokurátora, ktorý sa podľa jeho názoru sťažovateľa
nevysporiadal „na základe racionálneho zákonného základu“ so žiadnym z dôvodov
uvedených v podanej sťažnosti.
V nadväznosti na uvedené prezentuje sťažovateľ túto argumentáciu: „Dôkazom, že
Okresná prokuratúra v Lučenci svojim uznesením porušila mnou namietané zákonné
postupy je list z Krajskej prokuratúry Banská Bystrica pod zn. 3KPt 625/09-73
z 05.11.2010. V predmetnom liste prokurátor Krajskej prokuratúry JUDR. D. K. otvorene
priznáva porušenie zákona zo strany Okresnej prokuratúry v Lučenci citujem, po
preskúmaní spisového materiálu som zistil, že Váš podnet je dôvodný. Vami napadnuté
uznesenia prokurátorky Okresnej prokuratúry Lučenec neobsahujú odôvodnenie v súlade
s nálezom Ústavného súdu SR č. III ÚS 209 zo 17.03.2009.“
Podľa vyjadrenia sťažovateľa žiadosť adresovaná krajskej prokuratúre 23. novembra
2010 bola posúdená ako podnet podľa ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov a listom Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/3 GPt 20/11-5 z 20. januára 2011 mu
bolo oznámené, že jeho podnet sa bez prijatia opatrení odkladá.
Sťažovateľ je toho názoru, že stanoviskom generálnej prokuratúry a „rozhodnutím
Okresnej prokuratúry Lučenec“ došlo k porušeniu jeho základného práva garantovaného
čl. 46 ods. 1 ústavy, pretože rozhodnutie prokurátora okresnej prokuratúry neobsahovalo
relevantné dôvody, ktoré by vyčerpávajúco reagovali na argumenty, ktoré predostrel
vo svojej sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa.
V závere sťažovateľ poukazuje na včasnosť podania sťažnosti citujúc ustanovenie
§ 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a argumentujúc, že od doručenia
stanoviska generálnej prokuratúry (9. februára 2011) do dňa podania sťažnosti ústavnému
súdu ešte neuplynuli dva mesiace.
Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ v závere sťažnosti žiada, aby ústavný súd
v náleze vyslovil:
„1. Základné právo S. A. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky uznesením Okresnej prokuratúry v Lučenci sp. zn. 1Pv 1243/08-84 zo
dňa 20.04.2010 a 1PV 694/09-48 zo dňa 26.07.2010 porušené bolo.
2. Uznesenie Okresnej prokuratúry v Lučenci sp. zn. 1Pv 1243/08-84 zo dňa
20.04.2010 a 1PV 694/09-48 zo dňa 26.07.2010 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie
konanie.
3. Okresná prokuratúra v Lučenci je povinná uhradiť S. A. trovy právneho
zastúpenia v sume 314,18 Eur (slovom tristoštrnásť eur, 18/100 centov) na depozitný účet
jeho právneho zástupcu, vedený vo ..., č. ú. ..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa
prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Vychádzajúc z obsahu podania sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť
napriek tomu, že je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa
náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené
v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone, čo osobitne platí
v prípadoch, v ktorých je sťažovateľ uplatňujúci ochranu svojich základných práv a slobôd
zastúpený advokátom.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa
tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody a označenie proti komu sťažnosť
smeruje.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Sťažnosť sťažovateľa sa vyznačuje zmätočnosťou svojho obsahu, ktorá vyúsťuje
do nedostatku jednej zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti požadovanej
ustanovením § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorou je logické, kompaktné
a dostatočne určité odôvodnenie návrhu. Odôvodneniu sťažnosti sťažovateľa takáto kvalita
zjavne chýba.
Obsah odôvodnenia sťažnosti sťažovateľa sa vyznačuje týmito početnými
nedostatkami:
1. Relevantné rozhodnutie, na ktoré sťažovateľ vo svojom odôvodnení poukazuje, nie
je v sťažnosti náležite špecifikované, a síce pri „uznesení krajského vyšetrovateľa úradu
justičnej kriminálnej polície PZ Banská Bystrica pod sp. zn. KRP-4/OEK-BB-2010“ nie je
uvedený dátum jeho vydania. Rovnako tiež z odôvodnenia sťažnosti nemožno vyvodiť
právne relevantnú súvislosť tohto rozhodnutia s označeným uznesením vyšetrovateľa
okresného riaditeľstva PZ ČVS: ORP-18/OEK-LC-2008 z 29. januára 2010. Sťažovateľ
expressis verbis uvádza, že „Toto bolo potvrdené uznesením krajského vyšetrovateľa úradu
justičnej kriminálnej polície PZ Banská Bystrica pod sp. zn. KRP-4/OEK-BB-2010, ktorým
bolo započaté stíhanie vo veci neodvedenia dane a poistného § 277/1, 2b) TZ
spolupáchateľstvom.“. Podľa ustanovení § 185 a nasledujúcich zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov opravným prostriedkom proti uzneseniu
policajta je sťažnosť, o ktorej rozhoduje, pokiaľ sťažnosti policajt sám nevyhovie,
prokurátor, ktorý vykonáva nad prípravným konaním dozor. Vychádzajúc z uvedenej
právnej úpravy nie je ústavnému súdu zrejmé, čo mal sťažovateľ na mysli, keď sa vyjadril,
že uznesenie vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ z 29. januára 2010 bolo „potvrdené
uznesením krajského vyšetrovateľa“.
2. Zmätočnosťou sa vyznačuje aj špecifikácia porušovateľa namietaného základného
práva. Na strane 2 v druhom odseku odôvodnenia sťažnosti sťažovateľ uvádza, že o jeho
sťažnosti rozhodol „prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec uznesením sp. zn. 1Pv
1243/08-81 a 1PV 694/09-48“, v nasledujúcej vete však už uvádza, že v odôvodnení tohto
uznesenia prokurátor „Krajskej prokuratúry Bratislava...“.
3. Ťažiskom námietok sťažovateľa je ním prezentovaná nedostatočnosť odôvodnenia
rozhodnutia prokurátora vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa o nedostatku dôvodov
na vznesenie trestného obvinenia. Ústavný súd však z obsahu priloženej kópie jedného
z namietaných rozhodnutí, a síce z uznesenia prokurátora okresnej prokuratúry č. k.
1 Pv 1243/08-84 z 20. apríla 2010, zistil, že toto sa týka otázky spojenia trestných vecí
sťažovateľa na spoločné konanie. Sťažovateľ nevysvetlil príčinnú súvislosť tohto
rozhodnutia s obsahom jeho námietok uplatnených v ústavnej sťažnosti a túto
pri akejkoľvek snahe nie je ani možné z obsahu sťažnosti a jej príloh nijako vyvodiť.
4. Sťažovateľ sa v jednom z bodov argumentácie zmieňuje o písomnej žiadosti
o preskúmanie postupu prokurátora podanej krajskej prokuratúre 23. novembra 2010, ktorou
mal uplatniť svoje výhrady voči namietanému uzneseniu prokurátora okresnej prokuratúry.
V nadväznosti na to sa však odvoláva na potvrdenie nezákonnosti postupu okresnej
prokuratúry listom „Krajskej prokuratúry Banská Bystrica pod sp. zn. 3KPt 625/09-73
z 05.11.2010“, ktorý nemôže korešpondovať podanej žiadosti z 23. novembra 2010, keďže
bol spísaný už 5. novembra 2010 (kópiu tohto listu pripojil sťažovateľ ako prílohu
k sťažnosti).
5. Ďalej sa v obsahu odôvodnenia sťažnosti vyskytuje nesúladnosť špecifikácie
námietky vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam, keď v odôvodnení sťažnosti sťažovateľ
uvádza inú spisovú značku namietaného rozhodnutia (č. k. „1Pv 1243/08-8“) v porovnaní
s jej špecifikáciou v petite sťažnosti (č. k. 1 Pv 1243/08-84). Takisto nejednoznačné je
vymedzenie porušovateľa základného práva, keď v odôvodnení sťažnosti prezentuje
sťažovateľ námietku porušenia svojho základného práva aj vo vzťahu k stanovisku
generálnej prokuratúry, no túto už v petite sťažnosti neformuluje.
Napokon v prílohách sťažnosti absentuje kópia jedného z namietaných rozhodnutí,
a síce uznesenia okresnej prokuratúry č. k. 1 PV 694/09-48 z 26. júla 2010, teda zákonná
náležitosť požadovaná ustanovením § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Túto úlohu plní práve inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa vykazuje
takú intenzitu nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, že nie je možné preskúmať
splnenie čo i len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju
z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Ústavný súd na záver dodáva, že podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003
Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je advokát povinný pri výkone
advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva
a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony
právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne
spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú
na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. júna 2011