Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 266/2011
PDF · 117 KB
No categories available
IV. ÚS 266/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť M. Z., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 20 P 80/2011, a
takto
rozhodol:
Sťažnosť M. Z. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. júna 2011
doručené podanie M. Z., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),
označené ako „Sťažnosť“. Ústavný súd podľa obsahu kvalifikoval podanie sťažovateľa ako
sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 20 P 80/2011 (ďalej aj „namietané konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi bola rozsudkom okresného súdu sp. zn.
12 C 52/03 zo 6. apríla 2005 uložená vyživovacia povinnosť k maloletej dcére G. Z., „ktorú
som si poctivo plnil“. Dňa 28. februára 2011 sťažovateľ „dobrovoľne nastúpil výkon trestu
odňatia slobody“. V súvislosti s nástupom výkonu trestu odňatia slobody sťažovateľ podľa
svojho tvrdenia už nie je spôsobilý plniť si okresným súdom uloženú vyživovaciu
povinnosť, a preto sa návrhom zo 17. marca 2011 adresovaným okresnému súdu domáha
„zrušenia (úpravu) vyživovacej povinnosti“. Vec je okresným súdom vedená pod sp. zn. 20
Keďže sťažovateľ nemá „dodnes... žiadnu reakciu“ na postup okresného súdu
v predmetnej veci, zastáva názor, že nečinnosťou okresného súdu dochádza k porušovaniu
jeho ústavou garantovaných práv, a domáha sa prostredníctvom ústavného súdu „súdnej
ochrany a nápravy poškodeného práva...“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sa namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže
podľa štandardnej judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie týchto práv sa
namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy
netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 434/08,
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 20 P 80/2011, ktorého predmetom je rozhodovanie o jeho návrhu,
ktorým sa domáha zrušenia vyživovacej povinnosti uloženej mu rozsudkom okresného súdu
sp. zn. 12 C 52/03 zo 6. apríla 2005, v súvislosti s tým, že v súčasnosti je vo výkone trestu
odňatia slobody.
Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že
namietané konanie začalo 21. marca 2011, keď bol okresnému súdu doručený návrh
sťažovateľa na začatie konania vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti. Okresný súd návrh
sťažovateľa zaevidoval a konanie vedie pod sp. zn. 20 P 80/2011, pričom po vykonaní
nevyhnutých procesných úkonov 8. júna 2011 doručoval Okresnému súdu Piešťany prípis,
ktorým žiada o vypočutie sťažovateľa. Zo zistení ústavného súdu teda vyplýva, že konanie
v predmetnej veci trvalo do dňa doručenia sťažnosti ústavnému súdu necelé tri mesiace, čo
aj pri zohľadnení povahy veci (rozhodovanie vo veciach výživného) nemožno považovať za
dobu, na základe ktorej by ústavný súd mohol po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie
konanie dospieť k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v namietanom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, a teda k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že
sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená, a preto ju z tohto dôvodu odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považoval za potrebné uviesť,
že odmietnutie sťažnosti neznamená, že sťažovateľ sa nemôže v predmetnej veci opätovne
uchádzať o ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, ak v ďalšom období bude okresný súd v namietanom konaní nečinný, resp.
ak bude jeho činnosť neefektívna. Ústavný súd v tejto súvislosti tiež pripomína, že
predpokladom konania o sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietajú porušenie svojho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je predchádzajúce podanie sťažnosti proti
porušovaniu tohto práva adresované predsedovi príslušného všeobecného súdu podľa § 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2011