Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 266/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. Z., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. , a

takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Z. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. júna 2011

doručené podanie M. Z., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),

označené ako „Sťažnosť“. Ústavný súd podľa obsahu kvalifikoval podanie sťažovateľa ako

sťažnosť podľa (ďalej len „“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi bola rozsudkom okresného súdu sp. zn.

zo 6. apríla 2005 uložená vyživovacia povinnosť k maloletej dcére G. Z., „ktorú

som si poctivo plnil“. Dňa 28. februára 2011 sťažovateľ „dobrovoľne nastúpil výkon trestu

odňatia slobody“. V súvislosti s nástupom výkonu trestu odňatia slobody sťažovateľ podľa

svojho tvrdenia už nie je spôsobilý plniť si okresným súdom uloženú vyživovaciu

povinnosť, a preto sa návrhom zo 17. marca 2011 adresovaným okresnému súdu domáha

„zrušenia (úpravu) vyživovacej povinnosti“. Vec je okresným súdom vedená pod sp. zn. 20

.

Keďže sťažovateľ nemá „dodnes... žiadnu reakciu“ na postup okresného súdu

v predmetnej veci, zastáva názor, že nečinnosťou okresného súdu dochádza k porušovaniu

jeho garantovaných práv, a domáha sa prostredníctvom ústavného súdu „súdnej

ochrany a nápravy poškodeného práva...“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sa namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže

podľa štandardnej judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie týchto práv sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (,

).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , ktorého predmetom je rozhodovanie o jeho návrhu,

ktorým sa domáha zrušenia vyživovacej povinnosti uloženej mu rozsudkom okresného súdu

sp. zn. zo 6. apríla 2005, v súvislosti s tým, že v súčasnosti je vo výkone trestu

odňatia slobody.

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že

namietané konanie začalo 21. marca 2011, keď bol okresnému súdu doručený návrh

sťažovateľa na začatie konania vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti. Okresný súd návrh

sťažovateľa zaevidoval a konanie vedie pod sp. zn. , pričom po vykonaní

nevyhnutých procesných úkonov 8. júna 2011 doručoval Okresnému súdu Piešťany prípis,

ktorým žiada o vypočutie sťažovateľa. Zo zistení ústavného súdu teda vyplýva, že konanie

v predmetnej veci trvalo do dňa doručenia sťažnosti ústavnému súdu necelé tri mesiace, čo

aj pri zohľadnení povahy veci (rozhodovanie vo veciach výživného) nemožno považovať za

dobu, na základe ktorej by ústavný súd mohol po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie dospieť k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v namietanom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, a teda k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

, resp. jeho práva podľa dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená, a preto ju z tohto dôvodu odmietol podľa

.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považoval za potrebné uviesť,

že odmietnutie sťažnosti neznamená, že sťažovateľ sa nemôže v predmetnej veci opätovne

uchádzať o ochranu svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, ak v ďalšom období bude okresný súd v namietanom konaní nečinný, resp.

ak bude jeho činnosť neefektívna. Ústavný súd v tejto súvislosti tiež pripomína, že

predpokladom konania o sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietajú porušenie svojho práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je predchádzajúce podanie sťažnosti proti

porušovaniu tohto práva adresované predsedovi príslušného všeobecného súdu podľa § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2011