Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 295/2011
PDF · 129 KB
No categories available
III. ÚS 295/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júna 2011 predbežne
prerokoval sťažnosť G. G., P., zastúpenej advokátom JUDr. O. P., Advokátska kancelária,
P., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy
Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a práva podľa čl. 5 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 19. apríla 2011 v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 CoP 15/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť G. G. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. mája 2011
doručená sťažnosť G. G. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
základných práv podľa čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva
podľa čl. 5 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 CoP 15/2011
z 19. apríla 2011.
Sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodnila tým, že „Okresný súd v Pov. Bystrici
rozsudkom zo dňa 19.1.2011 č. k. 10P/52/2010 môj návrh o zvýšenie výživného na mal. deti
a o zmenu spôsobu platenia výživného zamietol. Proti tomuto rozsudku som podala
odvolanie a Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 12.5.2011 č. k. 6CoP/15/2011,
rozsudok súdu I. st. potvrdil.“.
Podľa názoru sťažovateľky „Okresný súd v Pov. Bystrici ako aj Krajský súd
v Trenčíne nesprávne posúdili právny stav prejednávanej veci“.
Sťažovateľka nesúhlasí s rozhodnutiami oboch konajúcich súdov vo veci posúdenia
odôvodnenosti jej návrhu na zmenu spôsobu platenia výživného, pretože boli „splnené
všetky predpoklady pre použitie uvedeného ustanovenia zákona o rodine (§ 64 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pozn.)“. Podľa názoru sťažovateľky tým, že krajský súd napadnutým rozsudkom
potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, ktorým okrem iného zamietol aj návrh maloletých
detí, zastúpených sťažovateľkou ako ich matkou, na zmenu spôsobu platenia výživného,
„boli porušené základné práva a slobody mojich maloletých detí A. G. a M. G. vyplývajúce
z Ústavy Slovenskej republiky a z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd“.
Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil:
„1.Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 19.4.2011, č. k. 6C0P 15/2011, ktorým
potvrdil rozsudok Okresného súdu v Pov. Bystrici zo dňa 19.1.2011, č. k. 10P 52/2010,
ktorým zamietol môj návrh na zvýšenie výživného a zmenu spôsobu platenia výživného,
porušil základné právo sťažovateľky podľa článku 41 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky,
základné právo sťažovateľky podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
článok 6 ods. 1, základné právo sťažovateľky podľa článku 5 Protokolu č. 7 k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.4.20011 6CoP 15/2011 sa zrušuje.
3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 €,
ktoré je povinný zaplatiť Krajský súd v Trenčíne sťažovateľke do jedného mesiaca
od doručenia tohto nálezu.
4. Krajský súd v Trenčíne je povinný zaplatiť sťažovateľke trovy právneho
zastupovania vo výške 261,82 € do 15 dní od doručenia nálezu na účet právneho zástupcu
sťažovateľky JUDr. O. P.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôže
podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd
iných osôb, nie svojich (I. ÚS 56/98).
Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia nenamietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní odmieta ako podané osobami
zjavne neoprávnenými (III. ÚS 41/00, I. ÚS 43/98, II. ÚS 128/95).
O návrhu podanom zjavne neoprávnenou osobou možno hovoriť vtedy, keď
namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov.
Za návrh podaný niekým zjavne neoprávneným preto možno považovať návrh,
pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd z obsahu sťažnosti, ako aj
z obsahu priložených listín nepochybne zistil, že sťažovateľka nemala postavenie účastníka
konania v napadnutom konaní. Sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym
zástupcom, svoju sťažnosť však koncipovala vo vlastnom mene, čo vyplýva z označenia
sťažovateľa v záhlaví jej sťažnosti, ako aj z petitu sťažnosti. Na základe uvedeného ústavný
súd konštatuje, že sťažovateľka nie je oprávnenou osobou na podanie sťažnosti podľa
Keďže porušenie označených práv pred ústavným súdom namietala osoba odlišná
od účastníkov napadnutého súdneho konania a keďže jej sťažnosť nebolo možné posúdiť
ako dôvodnú ani inak, bolo ju potrebné po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (mutatis
mutandis II. ÚS 113/02).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi
sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. júna 2011