Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 316/2011
PDF · 137.86 KB
No categories available
II. ÚS 316/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Mesta K., K., zastúpeného advokátom JUDr. P. E., B.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ccu 26/2003 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mesta K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2011
doručená sťažnosť Mesta K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ccu 26/2003.
Sťažovateľ v podstatnej časti sťažnosti uviedol:
«Dňa 23.04.2010 sa vo veci vedenej pod spisovou značkou 7Ccu /26/2003 konalo na
Okresnom súde v Komárne pojednávanie. Na tomto pojednávaní bol samosudcom
vyhlásený rozsudok.
Nakoľko súd právnemu zástupcovi sťažovateľa, ktorý vystupoval v predmetnom
konaní na strane odporcu, v nasledujúcich takmer 8 mesiacoch, v rozpore s ustanovením
§ 158 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),
nedoručil písomné vyhotovenie vyššie spomenutého rozsudku, podal odporca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 17.12.2010 predsedovi súdu sťažnosť na
prieťahy v konaní.
Túto sťažnosť predseda Okresného súdu Komárno vyhodnotil ako dôvodnú, pričom
treba podotknúť, že písomné vyhotovenie rozsudku bolo sťažovateľovi nakoniec doručené až
po viac ako 9 mesiacoch od jeho vyhlásenia bez uvedenia akéhokoľvek relevantného
dôvodu, ktorý oneskorené vypracovanie a doručenie spôsobil.
Navyše pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, bolo nariadené až s 19
mesačným odstupom, teda po viac ako 1,5 roku od predchádzajúceho pojednávania zo dňa
23.09.2008. Na takýto výrazný časový odstup nebol daný žiadny relevantný dôvod, pretože
súd toto pojednávanie uznesením pôvodne odročil na termín 02.12.2008, z čoho vyplýva, že
ani samotný súd vôbec nepovažoval dlhý časový odstup nového pojednávania za potrebný.
Z dôvodu zmeny petitu a doručenia ďalších dôkazov zo strany navrhovateľa
v predmetnom spore bolo pojednávanie, ktoré bolo pôvodne nariadené na 02.12. 2008
zrušené. Ďalšie pojednávanie však bolo nariadené až na 02.02.2010, teda až o 14 mesiacov
neskôr, pričom termín pojednávania bol ustanovený až dňa 14.11.2009, a to opäť bez
udania akéhokoľvek dôvodu, prečo súd v tak dlhom časovom úseku vôbec nekonal
a nenariadil pojednávanie.
Napriek tomu, že v čase spisovania tejto ústavnej sťažnosti už je sťažovateľovi
rozsudok súdu doručený, čím sa zdanlivo odstránil problém prieťahov, porušenie práva
sťažovateľa na spravodlivý proces garantovaného ústavou bolo nečinnosťou súdu, jednak
pri tak triviálnom úkone, ako je písomné vyhotovenie vyhláseného rozsudku, a pred tým
nariadenie pojednávania, výrazne porušené. Navyše sťažovateľ podal voči rozsudku
odvolanie, z čoho vyplýva, že vec nebola právoplatne skončená. S ohľadom na možné
spôsoby rozhodnutia odvolacieho súdu je možné, že sa vec opätovne vráti na konanie
k porušovateľovi, z čoho vyplýva, že hrozba prieťahov v konaní nie je odstránená. Žiadame
preto ústavný súd, aby nám bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 3.174,27 €.
Výšku požadovaného finančného zadosťučinenia odvíjame z hodnoty žalovanej sumy,
ktorá bola vo výške 219.916,51 €, pričom odporca - sťažovateľ bol úspešný v sume
211.618,04 €, čo predstavuje 96,22 % zo žalovanej sumy. Finančné zadosťučinenie si preto
žiadame vo výške 1,5 %-ného podielu z úspechu odporcu v spore.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností namietame porušenie nášho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom.“
K porušeniu nášho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
dochádzalo vyššie opísaným postupom Okresného súdu Komárno v celom konaní sp. zn.
7Ccu /26/2003...»
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie
nálezom takto rozhodol:
„Postupom Okresného súdu Komárno vo veci spis. zn. 7Ccu /26/2003 bolo základné
právo sťažovateľa na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky porušené.
Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.174,27 €.“
Sťažovateľ mimo petitu sťažnosti požiadal, aby mu ústavný súd priznal aj náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 314,18 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný
súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na
začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku
rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom,
čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý
označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Platí to predovšetkým v situácii,
keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
Vzhľadom na viazanosť ústavného súdu petitom sťažnosti považoval ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní za právne významné, že sťažovateľ v návrhu rozhodnutia, ktorého
sa od ústavného súdu vo svojej sťažnosti domáha, žiada vyslovenie porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ccu 26/2003.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný
súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde
uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01,
I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza
k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov
skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Ústavný súd zistil, že okresný súd 16. marca 2011 postúpil vec vedenú pod sp. zn.
7 Ccu 26/2003 Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti
rozsudku okresného súdu sp. zn. 7 Ccu 26/2003 z 23. apríla 2010.
Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu
(29. apríla 2011) sa vec nenachádzala na okresnom súde. Sťažovateľ namietal prieťahy
v konaní okresného súdu, ktorý vo veci samej v čase podania sťažnosti už nekonal.
Z uvedeného dôvodu okresný súd už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom
ovplyvňovať priebeh namietaného konania ani spôsobovať prieťahy v ňom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci
domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keď
v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, bolo
potrebné sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť pre jej zjavnú
neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby si
svoje práva kvalifikovane uplatnil v prípade, ak by bola vec odvolacím súdom vrátená
na nové konanie.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi
sťažovateľa uplatnenými v jeho sťažnosti už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2011