Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 326/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., P., vo veci namietaného porušenia základného práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. z 9. júna 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2011

doručená sťažnosť J. B., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 9. júna 2009.

Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ vyjadruje svoju nespokojnosť

s rozhodnutím okresného súdu sp. zn. z 9. júna 2009, ktorým ho okresný súd

zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 116,18 € a tiež trovy konania z titulu zaplatenia pokuty

za cestovanie v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy bez cestovného lístka.

Sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta, že okresný súd nezohľadnil, že

ako osoba so stratou zraku, t. j. ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, má právo na

bezplatné cestovanie prostriedkami mestskej hromadnej prepravy, a preto namieta

arbitrárnosť rozhodnutia okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho

sťažnosti na ďalšie konanie vyslovil, že rozhodnutím okresného súdu bolo porušené jeho

základné právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v , aby zrušil toto

rozhodnutie okresného súdu a aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume

300 €.

Súčasne sa sťažovateľ domáhal, aby mu ústavný súd z dôvodu jeho nepriaznivej

finančnej situácie ustanovil v konaní pred ústavným súdom právneho zástupcu z radov

advokátov.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie

základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 9. júna 2009.

V súvislosti s napádaným rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 9. júna

2009 ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na princíp subsidiarity („ak...

nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného , môže ústavný súd

poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba

vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom

inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených práv alebo slobôd

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania

napádaného rozsudku okresného súdu sp. zn. z 9. júna 2009 a to podaním

riadneho opravného prostriedku (odvolania), čo napokon sťažovateľ, ako to vyplýva

z príloh sťažnosti, aj účinne využil. Pričom na základe sťažovateľom podaného odvolania sa

Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) ako súd odvolací musel (v odvolacom

konaní vedenom pod sp. zn. ) v podstate vysporiadať s identickými námietkami

proti rozhodnutiu okresného súdu, aké sťažovateľ proti tomuto rozhodnutiu uvádza aj

v konaní pred ústavným súdom, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie

( ).

Okrem toho ústavný súd podotýka, že keby sťažnosť sťažovateľa smerovala aj proti

rozhodnutiu odvolacieho krajského súdu sp. zn. z 8. februára 2010, ktorým

krajský súd vo veci samej potvrdil rozhodnutie okresného súdu sp. zn. z 9. júna

2009, bolo by ju potrebné odmietnuť podľa ako

oneskorene podanú.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3

to nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Podľa zistenia ústavného súdu rozhodnutie krajského súdu sp. zn.

z 8. februára 2010 nadobudlo právoplatnosť 12. marca 2010, pričom od 12. marca 2010,

keď toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, do 30. júna 2011, keď bola sťažnosť

sťažovateľa doručená ústavnému súdu, nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa

.

Obdobne ako oneskorene podanú by bolo potrebné odmietnuť sťažnosť sťažovateľa,

aj keby smerovala proti rozhodnutiu o trovách konania. V tejto časti krajský súd

rozhodnutím sp. zn. z 8. februára 2010 vrátil vec na ďalšie konanie okresnému

súdu a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1. februára 2011. Totiž aj v tomto prípade

od 1. februára 2011 do 30. júna 2011, keď bola sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému

súdu, nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa .

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého

rozhodnutia okresného súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia je

viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta

), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti nezaoberal.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu

rozhodovať o žiadosti sťažovateľa ustanoviť mu v konaní pred ústavným súdom advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júla 2011