Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 333/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť A. L., Ukrajina, zastúpeného advokátom JUDr. L. M., K.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a v konaní vedenom Okresným súdom Košice I

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. L. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2011

osobne do podateľne doručená sťažnosť A. L., Ukrajina (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) v konaní vedenom Okresným

súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je ukrajinským štátnym občanom, ktorému bol

rozhodnutím z 27. februára 2002 uložený zákaz pobytu na území Slovenskej republiky do

26. februára 2012 s tým, že vycestovať mal najneskôr do 28. marca 2002, k čomu aj došlo.

Odvtedy až do súčasnosti sa na území Slovenskej republiky nezdržuje.

Proti sťažovateľovi v súčasnosti prebieha exekučné konanie vedené súdnym

exekútorom Mgr. J. G. (ďalej len „súdny exekútor“). O tomto exekučnom konaní sa

sťažovateľ dozvedel tak, že súdny exekútor matke sťažovateľa žijúcej v K. vhodil do

poštovej schránky oznámenie o vedení exekúcie pre vymoženie peňažnej sumy 3 332,35 €.

Exekúcia sa vykonáva na základe rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 22. januára 2007. Matka následne sťažovateľovi oznámila, že sa proti nemu vedie

exekučné konanie.

Po nahliadnutí do spisu okresného súdu sp. zn. prostredníctvom

splnomocneného právneho zástupcu dňa 5. mája 2011 sťažovateľ zistil, že okresný súd ho

zaviazal na zaplatenie sumy 35 512 Sk s prísl. na tom základe, že mal so spoločnosťou

Ř., s. r. o., uzatvoriť 5. novembra 2001 zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty.

Sťažovateľovi bola v konaní vedenom okresným súdom uznesením č. k. -35

z 13. júna 2007 ustanovená opatrovníčka, a to zamestnankyňa okresného súdu I. G. (ďalej

len „opatrovníčka“). Na pojednávaní bezprostredne pred vyhlásením rozsudku opatrovníčka

uviedla, že sťažovateľa nepozná a navrhuje, aby okresný súd rozhodol v zmysle zákona.

Podľa sťažovateľa okresný súd tým, že konal v jeho neprítomnosti a ustanovil mu za

opatrovníčku svoju vlastnú zamestnankyňu, porušil jeho označené základné práva.

Je ťažko predstaviteľné, aby pracovník súdu v postavení opatrovníka vo veci riešenej

tým istým súdom akokoľvek namietal proti postupu a rozhodnutiu súdu. Naopak, je tu

veľmi pravdepodobný konflikt medzi záujmom zamestnávateľa opatrovníka (a tým aj jeho

samotného) na čo najrýchlejšom skončení veci a záujmom účastníka konania, ktorého má

zastupovať s plným zachovaním jeho práv a oprávnených záujmov. Ustanovenie takejto

osoby za opatrovníka nemôže znamenať, že budú účinne chránené práva a záujmy

zastúpeného. Preto je takáto prax v zrejmom rozpore s ústavnými zásadami, ktoré by mali

byť ustanovením opatrovníka neprítomnému účastníkovi dosiahnuté. V danom prípade bola

sťažovateľovi opatrovníčka ustanovená len formálne, vo veci bola úplne pasívna

a neprejavila ani náznak snahy o ochranu práv a záujmov ňou zastupovaného sťažovateľa.

Nepodala vyjadrenie k žalobe, odvolanie proti rozsudku, nežiadala, aby okresný súd

zisťoval pobyt blízkych príbuzných sťažovateľa, hoci od cudzineckej polície by sa zistilo,

že matka sťažovateľa žije v K. Netrvala ani na tom, aby sa zisťoval pobyt sťažovateľa

v cudzine, čo by mohlo viesť k doručeniu súdnych písomností sťažovateľovi na Ukrajinu.

Napokon opatrovníčka neuplatnila ani právne námietky týkajúce sa skutočnosti, že zmluvu

o prenájme treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, ktorá však neobsahuje všetky

zákonné náležitosti.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

s tým, aby bol rozsudok z 27. januára 2007 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Napokon žiada náhradu trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 255,28 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd konštatuje, že na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná jeho právomoc.

Ako to vyplýva z už citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Podstatou sťažnosti sú tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorých mu opatrovníčka bola

ustanovená predčasne bez dostatočného zisťovania miesta jeho pobytu (napr.

prostredníctvom cudzineckej polície, keďže sťažovateľ je cudzí štátny príslušník), ďalej

v osobe zamestnankyne toho súdu, ktorý vo veci samej koná (čo spochybňuje jej reálnu

možnosť nezávisle brániť sťažovateľove práva v konaní), a napokon, že opatrovníčka bola

pasívna a v skutočnosti práva sťažovateľa ako zastúpenej osoby nebránila.

Možno konštatovať, že podľa tvrdenia sťažovateľa mu bola opatrovníčka ustanovená

v rozpore so zákonom, pričom ani jej postup pri zastupovaní sťažovateľa nebol

akceptovateľný.

Za uvedených okolností sťažovateľ dosiaľ nevyčerpal všetky právne prostriedky na

obranu jeho práv v konaní pred všeobecnými súdmi. Keďže rozsudok okresného súdu nebol

sťažovateľovi dosiaľ doručený (bol doručený zrejme iba opatrovníčke, ktorej ustanovenie za

opatrovníčku však sťažovateľ považuje za protizákonné), môže sťažovateľ podať odvolanie

proti rozsudku okresného súdu s tým, aby námietky uvedené v sťažnosti preskúmal

v odvolacom konaní príslušný krajský súd a prípadne potom aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky v rámci dovolacieho konania.

Možno urobiť záver, že vo veci je vylúčená v danej fáze právomoc ústavného súdu,

keďže sťažovateľ ešte nevyčerpal všetky právne prostriedky ochrany označených práv pred

všeobecnými súdmi.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júla 2011