Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 284/2011
PDF · 123.88 KB
No categories available
IV. ÚS 284/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. S., B., ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom mestskej časti B. v
konaní o priestupku vedenom pod sp. zn. SU-2010/7297-4001/pk/VL, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. J. S. o d m i e t a z dôvodu nedostatku právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2011
doručená sťažnosť Mgr. J. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestskej časti B. (ďalej len „porušovateľ“) v konaní
o priestupku vedenom pod sp. zn. SU-2010/7297-4001/pk/VL (ďalej len „namietané
konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi bola 19. februára 2011 doručená zásielka
porušovateľa označená ako „Výzva na zaplatenie dlhu“, ktorej súčasťou bolo aj rozhodnutie
porušovateľa sp. zn. SU-2010/7297-4001/pk/VL z 19. novembra 2010. Sťažovateľ podal
proti označenému rozhodnutiu odvolanie, ktoré doručil porušovateľovi ako stavebnému
úradu prvého stupňa 28. februára 2010. Súčasne podal proti označenému rozhodnutiu návrh
na obnovu konania.
Dňa 19. apríla 2011 bol sťažovateľovi doručený prípis, ktorým mu porušovateľ
oznámil, že odvolanie podal oneskorene, a tiež to, že bolo začaté konanie o obnove na
základe jeho podnetu z 28. februára 2011. Sťažovateľ podaním z 29. apríla 2011 požiadal
porušovateľa o odstránenie prieťahov v konaní a doručenie mu upovedomenia podľa § 57
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov, „keď som súčasne oznámil, že mi nebolo doručené upovedomenie o predložení
odvolania orgánu podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku“.
Sťažovateľ tvrdí, že porušovateľ „bol povinný v lehote 30 dní zaslať odvolanie na
odvolací orgán“, čo „nie je náročným úkonom“, pričom porušovateľ „bol vyzvaný na
odstránenie prieťahov v konaní a napriek uvedenému tak nevykonal do dňa 08. 06. 2011.
Mám teda za to, že počnúc dňom 31. 03. 2011 do 08. 06. 2011 vznikli prieťahy v konaní...
Dôsledkom tohto nekonania je bránenie sťažovateľovi na rozhodnutie o odvolaní...“.
Na tomto základe sťažovateľ zastáva názor, že boli porušené jeho ústavou
garantované práva, a preto žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol a vyslovil, že
postupom porušovateľa v namietanom konaní bolo porušené jeho základné právo podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal porušovateľovi,
aby v namietanom konaní konal bez zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné
zadosťučinenie v sume 250 €.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,
že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím
jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí
takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a svojho
práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom porušovateľa v namietanom konaní. Porušovateľ v namietanom konaní koná ako
stavebný úrad prvého stupňa, t. j. ako orgán verejnej správy (správny orgán).
V zmysle § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy preskúmavajú v správnom súdnictve súdy
na základe žalôb alebo opravných prostriedkov.
Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj
orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ
im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb
v oblasti verejnej správy.
V zmysle § 244 ods. 3 druhej vety OSP postupom správneho orgánu (orgánu verejnej
správy) sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť
orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ
nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že rozhodovanie
o nečinnosti orgánov verejnej správy, a teda aj o ochrane základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je zverené všeobecným súdom v rámci
správneho súdnictva. V danom prípade sa teda sťažovateľ môže domáhať ochrany svojich
práv podaním žaloby proti nečinnosti porušovateľa v namietanom konaní podľa § 250t
ods. 1 OSP. O tejto žalobe je oprávnený a povinný rozhodnúť miestne príslušný všeobecný
súd, čo vzhľadom na princíp subsidiarity vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodnúť
o sťažnosti sťažovateľa.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
sťažovateľa rozhodol o jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu
nedostatku svojej právomoci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2011