Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 341/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. I. J., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. P. D., Ž.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. I. J. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2011

doručená sťažnosť Mgr. I. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „... podal dňa 15. 1. 2010 návrh

na začatie konania o zaplatenie 4 020,- €, z titulu zmluvnej pokuty.

Po úhrade súdneho poplatku, upresnení petitu v súlade s výzvami súdu, okresný súd

vydal vo veci dňa 16. 6. 2010 platobný rozkaz 8 -31, ktorým návrhu

navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

Platobný rozkaz vydaný vo veci pod č. -31 zo dňa 17. 8. 2010 sa

nepodarilo odporcovi doručiť na adresu sídla spoločnosti, a preto uznesením zo dňa

17. 8. 2010 platobný rozkaz zrušil.

Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručil súd sťažovateľovi 6. 9. 2010

a odvtedy súd vo veci nevykonal žiadne úkony.

Sťažovateľ tvrdí, že k prieťahom v konaní došlo predovšetkým v dôsledku nekonania

súdu vo veci, nakoľko od vynesenia uznesenia o zrušení platobného rozkazu t. j.

od 17. 8. 2010 do podania tejto sťažnosti nedošlo vo veci k žiadnym produktívnym úkonom,

na základe ktorých by mohlo byť veci rozhodnuté – vytýčenie termínu pojednávania a pod. –

a to ani napriek urgenciám vytýčenia termínu pojednávania z dôvodu, že sťažovateľ

na základe osobných zistení má podozrenie, že odporca sa zbavuje majetku spoločnosti,

na čo súd upozornil.

Na Okresnom súde v Žiline je v súčasnej dobe predmetný spor vedený pod spis. zn.

.

Z priebehu konania jednoznačne vyplýva, že v dôsledku prieťahov v konaní dochádza

postupom Okresného súdu v Žiline, ktorý vec prejednáva a v súčasnej dobe hrozí situácia,

že môže dôjsť k nevymožiteľnosti uplatneného práva.

Sťažovateľ tvrdí, že k prieťahom v konaní dochádza hlavne zavinením súdu. Aj keby

pripustil, že k prieťahom dochádza z dôvodu zložitosti sporu, nemožno tým ospravedlniť

častú pasivitu, resp. neproduktívne konanie súdu. Vlastným konaním, či pasivitou

sťažovateľ k prieťahom neprispel.

Sťažovateľ tvrdí, že uvedeným postupom Okresného súdu v Žiline bolo porušené jeho

právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z

Slovenskej republiky.

Výšku požadovaného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje neúmernou

dĺžkou prieťahov a psychickou ujmou, ktorá mu v dôsledku toho vzniká. Túto výšku

považuje za primeranú i z hľadiska existujúcej judikatúry Ústavného súdu SR.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že okresný súd

v namietanom konaní porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a listiny, aby okresnému súdu prikázal

konať vo veci bez zbytočných prieťahov, a ďalej žiadal, aby mu bolo priznané finančné

zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj úhrada trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa

postupom okresného súdu ústavný súd poukazuje na to, že špecifickosť sťažnosti podľa

spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť

až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti

nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou

všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje

až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Predmetom konania pred ústavným súdom, ako už bolo uvedené, je okrem iného

rozhodovanie o návrhu sťažovateľa smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorým boli

podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy v konaní ním vedenom pod sp. zn. ,

čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a listiny.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3

ods. 7 a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav

zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto

o sťažnosti, predmetom ktorej je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o súdoch ( ), avšak ich

využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.

Ústavný súd zásadne považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3

ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona].

Z prílohy pripojenej k sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ prostredníctvom

svojho právneho zástupcu uplatnil sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi

okresného súdu podaním zo 14. júla 2011 doručeným osobne do podateľne okresného súdu

18. júla 2011, pričom sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní bola ústavnému súdu

doručená už 26. júla 2011 bez toho, aby sťažovateľ vyčkal na odpoveď predsedu okresného

súdu.

Za týchto okolností považuje ústavný predmetnú sťažnosť na prieťahy v konaní iba

ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla

mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti

sťažovateľom namietanému postupu okresného súdu v označenom občianskoprávnom

konaní.

Ústavný súd v súvislosti s namietaným postupom okresného súdu, ktorým malo dôjsť

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a listiny,

poukazuje na to, že sťažnosť bola ústavnému súdu podaná predčasne, a to v čase, keď ešte

nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon účinne

poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd, bolo bezúspešné

a neprinieslo ním sledovaný cieľ.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde v spojení s odmietol pre jej neprípustnosť.

Ústavný súd napokon dodáva, že nič nebráni tomu, aby v prípade, ak okresný súd

v ďalšom priebehu konania nebude postupovať efektívne a plynulo, sťažovateľ

v nadväznosti na to zvážil možnosť podania novej sťažnosti podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. augusta 2011