Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 351/2011
PDF · 170.18 KB
No categories available
II. ÚS 351/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. augusta 2011
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., Ž., zastúpenej advokátkou JUDr. K.
M. P., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
nezávislým súdom zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného
práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20 S 17/2010 zo 14. marca
2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája 2011
doručená sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci nezávislým súdom
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného
práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy
uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 20 S 17/2010 zo
14. marca 2011.
Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.
20 S 17/2010 o žalobe spoločnosti B., s. r. o. (ďalej len „žalobca“), o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Ž. (ďalej len „stavebný úrad“) sp. zn.
2009/01724/KRA z 9. októbra 2009 sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka. Prerokovanie predmetnej veci bolo podľa sťažovateľky pôvodne ako
zákonnej sudkyni pridelené JUDr. E. Č., ktorá však na základe uznesenia Súdnej rady
Slovenskej republiky č. 1132 z 10. februára 2011 bola dočasne pridelená na výkon funkcie
sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na obdobie od 15.
februára 2011 do 31. mája 2011. Vzhľadom na uvedenú situáciu predseda krajského súdu
prijal 22. februára 2011 s účinnosťou od 1. marca 2011 dodatok č. 2 k rozvrhu práce
krajského súdu na rok 2011 (ďalej len „rozvrh práce“), pričom na základe tohto dodatku sa
predsedom senátu „20 S“ stal na obdobie do 30. apríla 2011 sám predseda krajského súdu
JUDr. K. Dňa 14. marca 2011 krajský súd vydal napádané uznesenie č. k. 20 S 17/2010-
147, ktorým odložil vykonateľnosť rozhodnutia stavebného úradu sp. zn. 2009/01724/KRA
z 9. októbra 2009, pričom toto uznesenie podpísal ako predseda senátu JUDr. K.
Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta, že vec vedená krajským
súdom pod sp. zn. 20 S 17/2010 nebola po odchode pôvodnej zákonnej sudkyne pridelená
transparentným spôsobom, a to náhodným výberom pomocou elektronických prostriedkov,
a teda v tejto veci tak podľa jej názoru rozhodol nezákonný sudca.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:
„Dodatok č. 2 k Rozvrhu práce na rok 2011 pre Krajský súd v Žiline bol prijatý
v rozpore s ust. § 51 ods. 4 a § 51 ods. 2 zákona o súdoch, pretože už pridelená vec
zákonnému sudcovi nebola v čase jeho dlhodobej neprítomnosti pretrvávajúcej šesť týždňov
prerozdelená náhodným výberom. Vo veci začal takto konať ako predseda senátu sám
predseda súdu, ktorý si v podstate sám pridelil vec sťažovateľky administratívnym úkonom a
sám začal vo veci konať a vydal rozhodnutie o odložení vykonateľnosti rozhodnutia
správneho orgánu.“
Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po prijatí jej
sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:
„1/ Základné právo R., s. r. o., Ž... na prerokovanie veci nestranným a nezávislým
súdom podľa čl. 46 ods. 1 a základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. l Ústavy
Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn 20 S/17/2010
zo 14. 03. 2011 porušené bolo.
2/ Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20 S/17/2010-147 zo 14. 03. 2011 zrušuje
a prikazuje vec znova prejednať a rozhodnúť.
3/ R., s. r. o., Ž... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,-EUR..., ktoré je
Krajský súd v Žiline povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto
nálezu.
4/ Krajský súd v Žiline je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu
nahradiť trovy konania R., s. r. o. na účet právnej zástupkyne JUDr. K. M. P. tak ako budú
vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva na
prerokovanie veci nezávislým súdom zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva
nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy uznesením
krajského súdu sp. zn. 20 S 17/2010 zo 14. marca 2011, k porušeniu ktorých malo dôjsť
tým, že v danej veci podľa sťažovateľky nerozhodol zákonný sudca krajského správneho
súdu.
Ústavný súd konštatuje, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 20 S 17/2010
konal o žalobe žalobcu podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku [ďalej len „OSP“
(správne súdnictvo)], na základe ktorej preskúmaval zákonnosť rozhodnutia správneho
orgánu, a to rozhodnutia stavebného úradu. Z uvedeného je teda nepochybné, že v danom
prípade išlo o vec, o ktorej mal konať a rozhodnúť trojčlenný senát krajského súdu, ktorého
všetci traja členovia boli v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“) v danej veci zákonnými sudcami.
Podľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu
sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie
a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú
všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.
Podľa § 246b ods. 1 OSP pri preskúmavaní rozhodnutí a postupov správnych
orgánov súdy konajú a rozhodujú v senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov, ak nie
je ustanovené inak.
Podľa § 51 ods. 4 písm. a) zákona o súdoch náhodným výberom pomocou
technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa
podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade
dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec
pridelená.
Ústavný súd v záujme posúdenia prijateľnosti sťažnosti na ďalšie konanie si vyžiadal
od krajského súdu vyjadrenie k otázke posúdenia prerozdelenia veci náhodným výberom
vzhľadom na dlhodobú neprítomnosť pôvodnej zákonnej sudkyne JUDr. Č. a vyjadrenie
k posúdeniu otázky zákonného sudcu v označenom konaní vo vzťahu k rozvrhu práce.
Podpredsedníčka krajského súdu JUDr. E. K., poverená zastupovaním predsedu súdu,
listom sp. zn. Spr. 325/2011 z 27. júna 2011 predložila ústavnému súdu rozvrh práce
týkajúci sa pravidiel určovania zákonného sudcu, personálne obsadenie jednotlivých
súdnych oddelení a ich označenie, zaradenie sudcov do kolégií krajského súdu, prílohu č. 4
obsahujúcu menoslov členov senátov súdnych oddelení „20 SW“ a „21 S“ a vyjadrenie
k prerozdeleniu napadnutej veci náhodným výberom pre dlhodobú neprítomnosť zákonnej
sudkyne JUDr. Č.
Z bodu II.3 uvedeného rozvrhu práce krajského súdu vyplýva, že súdne oddelenie
„20 S“ tvoria títo členovia senátu: JUDr. E. Č. (predsedníčka senátu, ktorá riadi a organizuje
činnosť senátu), JUDr. J. M. (členka senátu) a tretím členom tohto súdneho oddelenia bol
vždy iný sudca podľa prílohy č. 4 k predmetnému rozvrhu práce, a to v tejto prílohe
v presne určenom časovom období.
Vzhľadom na skutočnosť, že predsedníčka senátu „20 S“ JUDr. E. Č., riadiaca
činnosť tohto senátu, bola v čase od 15. februára 2011 do 31. mája 2011 dočasne pridelená
na výkon funkcie sudcu najvyššieho súdu, predseda krajského súdu dodatkom č. 2 k rozvrhu
práce s účinnosťou od 1. marca 2011 do 30. apríla 2011 zmenil bod II.3 rozvrhu práce, a to
tak, že namiesto JUDr. E. Č. sa predsedom senátu s riadiacou právomocou k činnosti tohto
senátu stal predseda krajského súdu JUDr. J. K. a členkami senátu boli JUDr. J. M. a JUDr.
E. Š.
Z predmetného vyjadrenia tiež vyplýva, že zákonnými sudcami vo veci vedenej
krajským súdom pod sp. zn. 20 S 17/2010 boli všetci členovia tohto senátu (§ 3 ods. 3
zákona o súdoch), pretože tomuto senátu bola vec pridelená. Odchod, resp. dlhodobá
neprítomnosť len jedného člena z tohto trojčlenného senátu ešte nemala automaticky za
následok aj stratu zákonného sudcu v tejto veci, pretože k tej by došlo až v prípade odchodu,
resp. dlhodobej neprítomnosti všetkých troch členov tohto senátu, ktorému bola vec
pridelená, a ktorí boli z tohto titulu všetci v danej veci zákonnými sudcami. Inými slovami,
až v prípade dlhodobej, viac ako šesť týždňov trvajúcej neprítomnosti všetkých troch
sudcov „zákonného“ senátu by prichádzala do úvahy aplikácia § 51 ods. 4 písm. a) zákona
o súdoch, ktorého sa sťažovateľka dovoláva.
Keďže v období od 15. februára 2011 do 31. mája 2011 bol na základe zákonnej
zmeny rozvrhu práce predsedom senátu „20 S“ JUDr. J. K., ktorý súčasne riadil
a organizoval činnosť tohto senátu, a teda ako člen tohto senátu bol v uvedenom období aj
zákonným sudcom vo veci vedenej pod sp. zn. 20 S 17/2010, tak aj sťažovateľkou napádané
uznesenie sp. zn. 20 S 17/2010 zo 14. marca 2011 bolo prijaté zákonným sudcom, t. j.
zákonným senátom.
K námietke sťažovateľky, že napadnutá vec nebola po odchode pôvodnej zákonnej
sudkyne pridelená náhodným výberom pomocou elektronických prostriedkov a v tejto veci
mal podľa jej názoru rozhodovať nezákonný sudca, ústavný súd zistil, že nedošlo
k porušeniu ustanovenia § 51 ods. 4 písm. a) zákona o súdoch, keďže vzhľadom na
dlhodobú neprítomnosť JUDr. Č. (od 15. februára 2011 do 31. mája 2011) nebol dôvod
napadnutú vec prerozdeliť náhodným výberom, pretože predmetná vec bola už 21. mája
2010 pridelená ako sudkyni spravodajkyni JUDr. J. M.
Rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 20 S 17/2010 zo 14. marca 2011 považuje
podpredsedníčka krajského súdu za zákonné, keďže krajský súd rozhodol v senáte, kde
zákonnými sudcami boli všetci sudcovia určení rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie
v senáte a vec referovala sudkyňa spravodajkyňa JUDr. M.
Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup alebo
rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie
ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná
situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné
právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr.
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).
Vzhľadom na uvedené sa námietky sťažovateľky javia ako nedôvodné, a preto
ústavný súd jej sťažnosť už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého
rozhodnutia krajského súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia, ako
aj úhrady trov právneho zastúpenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody
sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. augusta 2011