Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 351/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., Ž., zastúpenej advokátkou JUDr. K.

M. P., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

nezávislým súdom zaručeného v a základného

práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v

Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo 14. marca

2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája 2011

doručená sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci nezávislým súdom

zaručeného v (ďalej len „“) a základného

práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v

uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo

14. marca 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

o žalobe spoločnosti B., s. r. o. (ďalej len „žalobca“), o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Ž. (ďalej len „stavebný úrad“) sp. zn.

2009/01724/KRA z 9. októbra 2009 sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení

vedľajšieho účastníka. Prerokovanie predmetnej veci bolo podľa sťažovateľky pôvodne ako

zákonnej sudkyni pridelené JUDr. E. Č., ktorá však na základe uznesenia Súdnej rady

Slovenskej republiky č. 1132 z 10. februára 2011 bola dočasne pridelená na výkon funkcie

sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na obdobie od 15.

februára 2011 do 31. mája 2011. Vzhľadom na uvedenú situáciu predseda krajského súdu

prijal 22. februára 2011 s účinnosťou od 1. marca 2011 dodatok č. 2 k rozvrhu práce

krajského súdu na rok 2011 (ďalej len „rozvrh práce“), pričom na základe tohto dodatku sa

predsedom senátu „20 S“ stal na obdobie do 30. apríla 2011 sám predseda krajského súdu

JUDr. K. Dňa 14. marca 2011 krajský súd vydal napádané uznesenie č. k. 20 S 17/2010-

147, ktorým odložil vykonateľnosť rozhodnutia stavebného úradu sp. zn. KRA

z 9. októbra 2009, pričom toto uznesenie podpísal ako predseda senátu JUDr. K.

Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta, že vec vedená krajským

súdom pod sp. zn. nebola po odchode pôvodnej zákonnej sudkyne pridelená

transparentným spôsobom, a to náhodným výberom pomocou elektronických prostriedkov,

a teda v tejto veci tak podľa jej názoru rozhodol nezákonný sudca.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Dodatok č. 2 k Rozvrhu práce na rok 2011 pre Krajský súd v Žiline bol prijatý

v rozpore s ust. § 51 ods. 4 a § 51 ods. 2 zákona o súdoch, pretože už pridelená vec

zákonnému sudcovi nebola v čase jeho dlhodobej neprítomnosti pretrvávajúcej šesť týždňov

prerozdelená náhodným výberom. Vo veci začal takto konať ako predseda senátu sám

predseda súdu, ktorý si v podstate sám pridelil vec sťažovateľky administratívnym úkonom a

sám začal vo veci konať a vydal rozhodnutie o odložení vykonateľnosti rozhodnutia

správneho orgánu.“

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po prijatí jej

sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1/ Základné právo R., s. r. o., Ž... na prerokovanie veci nestranným a nezávislým

súdom podľa a základné právo na zákonného sudcu podľa ods. l

Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn

zo 14. 03. 2011 porušené bolo.

2/ Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -147 zo 14. 03. 2011 zrušuje

a prikazuje vec znova prejednať a rozhodnúť.

3/ R., s. r. o., Ž... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,-EUR..., ktoré je

Krajský súd v Žiline povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto

nálezu.

4/ Krajský súd v Žiline je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu

nahradiť trovy konania R., s. r. o. na účet právnej zástupkyne JUDr. K. M. P. tak ako budú

vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva na

prerokovanie veci nezávislým súdom zaručeného v a základného práva

nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v uznesením

krajského súdu sp. zn. zo 14. marca 2011, k porušeniu ktorých malo dôjsť

tým, že v danej veci podľa sťažovateľky nerozhodol zákonný sudca krajského správneho

súdu.

Ústavný súd konštatuje, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn.

konal o žalobe žalobcu podľa V. časti [ďalej len „OSP“

(správne súdnictvo)], na základe ktorej preskúmaval zákonnosť rozhodnutia správneho

orgánu, a to rozhodnutia stavebného úradu. Z uvedeného je teda nepochybné, že v danom

prípade išlo o vec, o ktorej mal konať a rozhodnúť trojčlenný senát krajského súdu, ktorého

všetci traja členovia boli v zmysle ustanovenia o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“) v danej veci zákonnými sudcami.

Podľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu

sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie

a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú

všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.

Podľa pri preskúmavaní rozhodnutí a postupov správnych

orgánov súdy konajú a rozhodujú v senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov, ak nie

je ustanovené inak.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a) zákona o súdoch náhodným výberom pomocou

technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa

podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade

dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec

pridelená.

Ústavný súd v záujme posúdenia prijateľnosti sťažnosti na ďalšie konanie si vyžiadal

od krajského súdu vyjadrenie k otázke posúdenia prerozdelenia veci náhodným výberom

vzhľadom na dlhodobú neprítomnosť pôvodnej zákonnej sudkyne JUDr. Č. a vyjadrenie

k posúdeniu otázky zákonného sudcu v označenom konaní vo vzťahu k rozvrhu práce.

Podpredsedníčka krajského súdu JUDr. E. K., poverená zastupovaním predsedu súdu,

listom sp. zn. Spr. 325/2011 z 27. júna 2011 predložila ústavnému súdu rozvrh práce

týkajúci sa pravidiel určovania zákonného sudcu, personálne obsadenie jednotlivých

súdnych oddelení a ich označenie, zaradenie sudcov do kolégií krajského súdu, prílohu č. 4

obsahujúcu menoslov členov senátov súdnych oddelení „20 SW“ a „21 S“ a vyjadrenie

k prerozdeleniu napadnutej veci náhodným výberom pre dlhodobú neprítomnosť zákonnej

sudkyne JUDr. Č.

Z bodu II.3 uvedeného rozvrhu práce krajského súdu vyplýva, že súdne oddelenie

„20 S“ tvoria títo členovia senátu: JUDr. E. Č. (predsedníčka senátu, ktorá riadi a organizuje

činnosť senátu), JUDr. J. M. (členka senátu) a tretím členom tohto súdneho oddelenia bol

vždy iný sudca podľa prílohy č. 4 k predmetnému rozvrhu práce, a to v tejto prílohe

v presne určenom časovom období.

Vzhľadom na skutočnosť, že predsedníčka senátu „20 S“ JUDr. E. Č., riadiaca

činnosť tohto senátu, bola v čase od 15. februára 2011 do 31. mája 2011 dočasne pridelená

na výkon funkcie sudcu najvyššieho súdu, predseda krajského súdu dodatkom č. 2 k rozvrhu

práce s účinnosťou od 1. marca 2011 do 30. apríla 2011 zmenil bod II.3 rozvrhu práce, a to

tak, že namiesto JUDr. E. Č. sa predsedom senátu s riadiacou právomocou k činnosti tohto

senátu stal predseda krajského súdu JUDr. J. K. a členkami senátu boli JUDr. J. M. a JUDr.

E. Š.

Z predmetného vyjadrenia tiež vyplýva, že zákonnými sudcami vo veci vedenej

krajským súdom pod sp. zn. boli všetci členovia tohto senátu (§ 3 ods. 3

zákona o súdoch), pretože tomuto senátu bola vec pridelená. Odchod, resp. dlhodobá

neprítomnosť len jedného člena z tohto trojčlenného senátu ešte nemala automaticky za

následok aj stratu zákonného sudcu v tejto veci, pretože k tej by došlo až v prípade odchodu,

resp. dlhodobej neprítomnosti všetkých troch členov tohto senátu, ktorému bola vec

pridelená, a ktorí boli z tohto titulu všetci v danej veci zákonnými sudcami. Inými slovami,

až v prípade dlhodobej, viac ako šesť týždňov trvajúcej neprítomnosti všetkých troch

sudcov „zákonného“ senátu by prichádzala do úvahy aplikácia § 51 ods. 4 písm. a) zákona

o súdoch, ktorého sa sťažovateľka dovoláva.

Keďže v období od 15. februára 2011 do 31. mája 2011 bol na základe zákonnej

zmeny rozvrhu práce predsedom senátu „20 S“ JUDr. J. K., ktorý súčasne riadil

a organizoval činnosť tohto senátu, a teda ako člen tohto senátu bol v uvedenom období aj

zákonným sudcom vo veci vedenej pod sp. zn. , tak aj sťažovateľkou napádané

uznesenie sp. zn. zo 14. marca 2011 bolo prijaté zákonným sudcom, t. j.

zákonným senátom.

K námietke sťažovateľky, že napadnutá vec nebola po odchode pôvodnej zákonnej

sudkyne pridelená náhodným výberom pomocou elektronických prostriedkov a v tejto veci

mal podľa jej názoru rozhodovať nezákonný sudca, ústavný súd zistil, že nedošlo

k porušeniu ustanovenia § 51 ods. 4 písm. a) zákona o súdoch, keďže vzhľadom na

dlhodobú neprítomnosť JUDr. Č. (od 15. februára 2011 do 31. mája 2011) nebol dôvod

napadnutú vec prerozdeliť náhodným výberom, pretože predmetná vec bola už 21. mája

2010 pridelená ako sudkyni spravodajkyni JUDr. J. M.

Rozhodnutie krajského súdu sp. zn. zo 14. marca 2011 považuje

podpredsedníčka krajského súdu za zákonné, keďže krajský súd rozhodol v senáte, kde

zákonnými sudcami boli všetci sudcovia určení rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie

v senáte a vec referovala sudkyňa spravodajkyňa JUDr. M.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup alebo

rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie

ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr.

, , , ).

Vzhľadom na uvedené sa námietky sťažovateľky javia ako nedôvodné, a preto

ústavný súd jej sťažnosť už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého

rozhodnutia krajského súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia, ako

aj úhrady trov právneho zastúpenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody

sťažovateľky ( prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. augusta 2011