Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 346/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť G. G., t. č. vo väzbe, zastúpeného Advokátskou firmou T.,

v. o. s., vo veci namietaného porušenia a Slovenskej

republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v konaní vedenom Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť G. G. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2011

doručená sťažnosť G. G., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia a (ďalej len „“), ako

aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) pod

sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 4. júla 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je stíhaný ako obvinený za pokračujúci obzvlášť

závažný zločin krádeže a iné trestné činy pre podozrenie, že odcudzil spolu s inými osobami

osobné motorové vozidlá. Dňa 8. septembra 2009 bol vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71

písm. a) a c) . Uznesením krajského súdu bol 21. februára 2011

prepustený z väzby potom, ako bola konštatovaná nečinnosť vyšetrovateľa. Bol mu zároveň

uložený probačný dohľad, v rámci ktorého mu boli, okrem iného, stanovené obmedzenia

vo forme zákazu vycestovať do zahraničia, vzďaľovať sa z miesta bydliska okrem

vymedzených výnimiek, navštevovať mediačného úradníka a preukazovať mu zdroje

príjmov, ako aj zákaz styku a kontaktov so spoluobvinenými, ako aj so svedkom.

Sťažovateľ tieto obmedzenia dodržiaval, až 10. apríla 2011 asi o 00.30 h pri odchode

z pracoviska (dedinského baru), keď naštartoval auto, zablokovala ho hliadka polície, ktorá

ho identifikovala, a toho istého dňa o 13.36 h bol zadržaný a na základe návrhu prokurátora

zo zadržania predvedený pred sudkyňu Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“),

ktorá ho 13. apríla 2011 vzala do väzby z dôvodu uvedeného v ustanovení § 71 ods. 2

písm. a) , lebo nerešpektoval príkazy súdu. Proti uzneseniu okresného

súdu podal sťažnosť, kde poukázal na rozpory v tvrdeniach polície, podľa ktorej ho mali

zablokovať až po jednej hodine v noci, hoci iný člen hliadky vypovedal, že to bolo asi 30

minút po polnoci, pričom ku kontrole došlo za okolností, že bývalému probačnému

úradníkovi sťažovateľa údajne o 00.30 h telefonoval anonym, že sa sťažovateľ nezdržuje

v mieste bydliska, ktorý to vzápätí zatelefonoval polícii, a tá vyslala hliadku na kontrolu

sťažovateľa, lebo po skončení práce mal o 00.30 h odísť okamžite domov. Podľa výpovede

jedného člena hliadky bola hliadka vyslaná na kontrolu sťažovateľa už o 00.15 h. Krajský

súd napriek žiadosti sťažovateľa neumožnil mu vypovedať. V odôvodnení uznesenia

uviedol, že nie je dôležité, za akých okolností bolo zistené, že sa sťažovateľ nezdržiaval

doma, ale či je táto okolnosť preukázaná. Sťažovateľ poukazuje na to, že dôkazy

preukazujúce jeho údajné porušenie príkazov súdu boli vyrábané až po jeho zadržaní. Ešte

pri rozhodovaní okresného súdu o väzbe predložil prokurátor úradný záznam

nadstrážmajstra P., datovaný po zadržaní sťažovateľa, podľa ktorého bol týždeň pred

zadržaním videný týmto policajtom zhovárať sa so spoluobvineným V. Pretože sťažovateľ

namietal, že okrem policajtov a ich pomocníka ho nikto neusvedčuje (najmä neboli vypočutí

svedkovia z radov občanov nachádzajúcich sa v bare), začala polícia vypočúvať ďalších

svedkov a vo výsluchoch týkajúcich sa údajného porušenia zákazov probačného dohľadu

pokračovala počas celej doby, keď vec bola rozhodovaná krajským súdom, ba ešte aj

potom. Z týchto výsluchov vyplýva, že verziu polície nikto nepotvrdil. Podmienkou

zadržania v danom prípade bolo, aby mediačný úradník oznámil, že dohľad neplní svoj účel.

To sa však nestalo, lebo mediačná úradníčka Mgr. S. z vlastnej iniciatívy nepodnikla nič

a až 5 hodín po zadržaní sťažovateľa bola zavolaná na políciu, kde uviedla, že pokiaľ

sťažovateľ nebol v stanovenom čase v mieste bydliska, potom porušil podmienky.

V danej veci krajský súd evidentne nemal záujem vypočuť si argumenty sťažovateľa,

lebo jeho žiadosť byť vypočutý pri rozhodovaní ignoroval s tým, že to nie je potrebné,

a evidentne dal najavo, že rozhoduje podľa toho, čo povie polícia. Pritom polícia zrejme

nepostupovala podľa zákona, lebo sťažovateľa zadržala bez toho, aby k tomu mala príslušný

pokyn probačného úradníka alebo súdu. Nebolo vôbec zisťované, z akého telefónu volal

anonym oznamujúci, že sťažovateľ nie je doma, a odkiaľ volajúci poznal súkromné

telefónne číslo probačného úradníka. Neboli odstránené rozpory medzi tvrdením príslušníka

policajnej hliadky, ktorý vypovedal, že dostali rádiom pokyn kontrolovať sťažovateľa už

štvrťhodiny predtým, než mal anonym volať, a tvrdeniami ostatných členov hliadky za

situácie, keď iné dôkazy neboli zisťované.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

s tým, aby bolo zrušené uznesenie z 5. mája 2011 a prikázané obnoviť

právny stav pred zadržaním sťažovateľa 10. apríla 2011.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -47 z 5. mája 2011 vyplýva, že

sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 34/2011

z 13. apríla 2011 bola zamietnutá podľa ako

nedôvodná. Podľa názoru krajského súdu okresný súd správne postupoval, keď o návrhu

prokurátora na „opätovné“ vzatie sťažovateľa do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 2 písm. a)

rozhodoval na osobitnom procesnom úkone–výsluchu sťažovateľa ako

obvineného. Na tomto procesnom úkone sa okrem sťažovateľa a prokurátora zúčastnil aj

obhajca sťažovateľa. Obaja mali možnosť sa tu k návrhu vyjadriť. Sťažovateľ sa odvolal na

svoju výpoveď pred vyšetrovateľom z 11. apríla 2011, kde priznal „spanikárenie a útek“

pred policajtmi, avšak časy pobytu mimo domov uvádzal v súlade s príkazmi probačného

a mediačného úradníka. Od rozhodnutia o prepustení sťažovateľa z väzby nedošlo k takej

zmene okolnosti prípadu, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho názoru

krajského súdu o tom, že pôvodné dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného

poriadku naďalej trvajú. Sťažovateľ nerešpektoval príkazy súdu tak, ako to má na mysli

. Hneď v dvoch smeroch porušil príkazy

a obmedzenia spojené s jeho pobytom na slobode, čo u osoby obvinenej zo spáchania

obzvlášť závažných zločinov je neprijateľné. Pritom nie je rozhodujúce, za akých okolností

bolo zistené, že sťažovateľ sa v stanovenú dobu nezdržuje doma, ale to, či je táto okolnosť

preukázaná. Nevyplynulo to len z vyjadrení a výpovedí policajtov, ale aj svedka D., ktorý

jednoznačne vypovedal o tom, že hliadka bola vyslaná 10. apríla 2011 o 00.45 h

a sťažovateľ sa nachádzal mimo domova ešte aj o 1.10 h, keď dokonca v priebehu

služobného úkonu policajtom aj ušiel. Taktiež porušenie zákazu stýkať sa s určitými

osobami bolo preukázané, pričom nie je rozhodujúce, v ktorom štádiu trestného konania

bola táto okolnosť dôkazmi preukazovaná. Z hľadiska námietok sťažovateľa k postupu

policajtov treba uviesť, že styk sťažovateľa 3. apríla 2011 vo večerných hodinách s M. V.

vyplynul tiež z výpovedí svedkov, ktorí nie sú policajtmi. Pritom nešlo o náhodný styk, ale

o rozhovor trvajúci približne 10 minút. Na základe takejto dôkaznej situácie nepovažoval

krajský súd za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie týkajúce sa porušovania uložených

zákazov zo strany sťažovateľa, a to ani jeho ďalším výsluchom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Úvahy krajského súdu, ktorými zdôvodňuje preukázanie dôvodov na opätovné vzatie

sťažovateľa do väzby, sa v danom štádiu konania javia ako dostatočné a presvedčivé.

V okolnostiach daného prípadu nie je úlohou ústavného súdu, ktorý nemožno považovať za

„skutkový súd“, vykonávať dôkazy na ďalšie preverenie tvrdenia sťažovateľa, podľa

ktorého dôvody na vzatie do väzby v skutočnosti neexistovali a boli iba políciou

vykonštruované.

V súvislosti s námietkou sťažovateľa, podľa ktorej k porušeniu jeho práv došlo aj

tým, že krajský súd ho napriek jeho požiadavke odmietol vypočuť, treba uviesť, že krajský

súd v danej situácii neprekročil svoju právomoc zvážiť, či ďalší výsluch sťažovateľa je pre

rozhodnutie vo veci potrebný. Sťažovateľ bol pred rozhodnutím vo veci okresným súdom za

prítomnosti svojho obhajcu vypočutý. Prípadná potreba ďalšieho výsluchu sťažovateľa

v opravnom konaní bola vecou zváženia krajského súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. augusta 2011