Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 368/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť I. H., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. M. P., P.,

vo veci namietaného porušenia a 2 a ,

ako aj čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaniach vedených Okresným súdom Nitra pod sp. zn.

a Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2011

doručená sťažnosť I. H., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia a 2 a (ďalej len „“),

ako aj čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Okresným súdom Nitra

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a Krajským súdom v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu

12. júla 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn.

z 25. februára 2011 bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby. Proti

uzneseniu okresného súdu sťažovateľ hneď po vyhlásení uznesenia do zápisnice podal

sťažnosť s poznámkou, že ju písomne odôvodní. Odôvodnenie sťažnosti zaslal 1. marca

2011. Uznesením krajského súdu sp. zn. z 3. marca 2011 bola sťažnosť

zamietnutá, pričom krajský súd konštatoval, že písomné zdôvodnenie sťažnosti do času

konania neverejného zasadnutia nebolo krajskému súdu doručené. Krajský súd svojím

predčasným postupom zmaril právo sťažovateľa na prípravu obhajoby. V ďalšej žiadosti

o prepustenie z väzby z 27. marca 2011 sťažovateľ zhrnul všetky už uvedené pochybenia,

ku ktorým došlo pri predchádzajúcom rozhodovaní, a žiadal, aby z týchto dôvodov bol

prepustený z väzby. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 29. apríla 2011 bola

žiadosť zamietnutá s odôvodnením, že dôvody väzby trvajú v nezmenenej podobe.

K obsahu žiadosti sťažovateľa okresný súd uviedol, že mu neprináleží posudzovať dôvody

týkajúce sa konania krajského súdu, pričom nie je oprávnený hodnotiť skutočnosť, či došlo

k porušeniu ústavných práv. Sťažovateľ v podanej sťažnosti napadol rozpor medzi výrokom

uznesenia okresného súdu a jeho odôvodnením, keďže ak okresný súd konštatoval

nedostatok kompetencie pri posudzovaní nezákonného stavu následkom konania krajského

súdu, potom výrok uznesenia nemôže byť zákonný. Treba zdôrazniť, že v podaní

z 27. marca 2011 sťažovateľ napadol uznesenie okresného súdu z 25. februára 2011

a rozhodnutie krajského súdu z 3. marca 2011 pre porušenie zákonných ustanovení o väzbe,

ako aj pre porušenie základných práv podľa a práv podľa dohovoru. Cieľom

sťažovateľa bolo preveriť požiadavky zákonnej väzby z pohľadu jeho argumentov, čo však

okresný súd odmietol vykonať s odvolaním sa na nedostatok kompetencií. Krajský súd síce

citoval námietky sťažovateľa, ale nezaujal k nim žiadne právne stanovisko. Krajský súd

nedostatočne skutkovo odôvodnil uznesenie, nevysporiadal sa so sťažnostnými námietkami

a nezaujal k nim žiadny právny názor. Iba konštatovanie, že sťažovateľ je stíhaný aj za iný

trestný čin, vzhľadom na prezumpciu neviny nepostačuje. Krajský súd poškodil práva

sťažovateľa aj v predchádzajúcom konaní, keď konal predčasne a nepočkal na odôvodnenie

sťažnosti.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn.

a krajským súdom pod sp. zn. s tým, aby boli uznesenia

okresného súdu z 29. apríla 2011 a krajského súdu z 12. mája 2011 zrušené a aby bolo

nariadené prepustenie sťažovateľa z väzby. Napokon sa domáha priznania finančného

zadosťučinenia vo výške 5 000 €.

Z uznesenia krajského súdu sp. zn. z 12. mája 2011 vyplýva, že ním

bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 29. apríla 2011. Sťažovateľ v podanej sťažnosti namietal nezákonnosť

uznesenia pre rozpor medzi jeho výrokom a odôvodnením. V podanej žiadosti poukázal na

nezákonnosť jeho väzobného stíhania následkom konania krajského súdu, avšak okresný

súd sa nepovažoval za oprávneného toto posudzovať, a preto ani nemohol vyvodiť

jednoznačný záver o ďalšom trvaní väzby. Okresný súd iba zrekapituloval argumenty, pre

ktoré bol vzatý do väzby, ale na sťažovateľove námietky nereagoval. Podľa názoru

krajského súdu dôvody útekovej, ako aj preventívnej väzby naďalej trvajú, ako to vyplýva

z konania sťažovateľa a ďalších konkrétnych skutočností, na ktoré okresný súd podrobne

poukázal. S týmito dôvodmi krajský súd súhlasí a odkazuje na ne. Popri dôvodoch

uvádzaných okresným súdom v súvislosti s preventívnou väzbou krajský súd poukazuje aj

na skutočnosť, že proti sťažovateľovi je vedené ďalšie trestné stíhanie za zločin

nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, ďalej krádeže, lúpeže

a obmedzovania osobnej slobody. Pokiaľ ide o sťažnostné námietky, k týmto treba uviesť,

že je iba vecou sťažovateľa, kedy a akým spôsobom podá písomné odôvodnenie zahlásenej

sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu. Súd je povinný konať v každej väzobnej veci

prednostne a urýchlene. V žiadnom prípade nemôže sťažnostné konanie prispôsobovať

hociktorej procesnej strane vrátane tempa a spôsobu obhajoby sťažovateľa. Preto

predchádzajúcim postupom okresného súdu a krajského súdu v žiadnom prípade nedošlo

k porušeniu práv sťažovateľa. Ide výlučne o jeho subjektívny názor.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným

súdom pod sp. zn. , nie je daná právomoc ústavného súdu. Ako to vyplýva

z citovaného , právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu

základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti uzneseniu okresného súdu bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa vo

vzťahu voči okresnému súdu mal krajský súd v opravnom konaní. Tým je zároveň vylúčená

právomoc ústavného súdu. K tomu treba dodať, že sťažovateľ právo podať riadny opravný

prostriedok aj využil.

Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu

vedenému krajským súdom pod sp. zn. . Túto časť sťažnosti treba považovať

za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa presvedčenia sťažovateľa všeobecné súdy nepostupovali v súlade so zákonom,

keď zamietli jeho skoršiu žiadosť o prepustenie z väzby. Pochybiť mal najmä krajský súd,

ktorý nevyčkal na avizované písomné dôvody sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu.

Sťažovateľ podal novú žiadosť o prepustenie z väzby, ktorú založil na tom, že

v predchádzajúcom konaní o prepustenie z väzby sa postupovalo protizákonne a

protiústavne. Rovnaké námietky boli uvedené aj v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu

z 29. apríla 2011. Sťažovateľ teda ani žiadosť o prepustenie z väzby, ale ani sťažnosť proti

uzneseniu okresného súdu nezakladal na argumentácii, ktorou by popieral existenciu

väzobných dôvodov.

Podľa názoru ústavného súdu pokiaľ, sťažovateľ bol presvedčený o tom, že pri

rozhodovaní o jeho skoršej žiadosti o prepustenie z väzby došlo k porušeniu jeho ústavných

práv, mal podať sťažnosť ústavnému súdu, čo sa však nestalo. Ani okresný súd, ale ani

krajský súd nemohli v ďalšom konaní o neskoršej žiadosti o prepustenie z väzby skúmať

zákonnosť a ústavnosť skoršieho právoplatného rozhodnutia bez toho, aby bolo toto skoršie

rozhodnutie v predpísanom konaní (ústavným súdom, príp. Najvyšším súdom Slovenskej

republiky na základe dovolania ministra spravodlivosti Slovenskej republiky) zrušené.

Argumenty, na základe ktorých sa sťažovateľ domáhal prepustenia z väzby, boli preto

irelevantné.

Možno súhlasiť so sťažovateľom v tom, že argument krajského súdu poukazujúci na

iné (právoplatne neskončené) trestné stíhania vedené proti sťažovateľovi, nie je na mieste,

a to vzhľadom na ústavnú zásadu prezumpcie neviny. Treba však uviesť, že krajský súd

považoval za postačujúce odôvodnenie ďalšieho trvania väzby, ktoré formuloval okresný

súd, a argument poukazujúci na ďalšie trestné stíhania uviedol iba navyše. Argumentáciu

okresného súdu týkajúcu sa existencie dôvodov väzby však sťažovateľ v sťažnosti proti

uzneseniu okresného súdu nenapadol.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011