Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 345/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. O. F., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní o nariadenie predbežného opatrenia vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. O. F. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2011

doručená sťažnosť Mgr. O. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), ako aj práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“) v konaní o nariadenie predbežného opatrenia vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti okrem iného vyplýva, že „Sťažovateľ svojím žalobným návrhom

v konaní na Okresnom súde Bratislava IV 11. 10. 2005 žaloval Slobodu zvierat o. z. a spol.

na vydanie psov. Ako zo skutočností uvedeného stavu v konaní vyplýva, súdy konanie

neúmerne predlžovali takto:

Okresný súd Bratislava IV postúpil vec bez vydania predbežného opatrenia

Okresnému súdu Bratislava II 23. 2. 2009.

Dňa 16. 3. 2011 Okresný súd Bratislava II rozhodol o zastavení konania

sťažovateľovi v časti vydania jeho 33 psov, lebo údajne na Okresnom súde Bratislava I

prebieha konanie o tej istej veci, ktoré v danom čase nebolo právoplatné ukončené.

O zamietnutí nariadenia predbežného opatrenia súd rozhodol následne až dňa

31. 5. 2011 uznesením, ktoré bolo doručené sťažovateľovi 30. 6. 2011.

Vo vyjadrení Okresného súdu Bratislava II predseda súdu potvrdil skutočnosť, že

vo veci rozhodnutia o návrhu na predbežné opatrenie č. k. došlo k prieťahom

konania, avšak jeho ospravedlnenie nie je postačujúce.“.

Ďalej sťažovateľ uviedol, že „... preto žiada Okresný súd Bratislava IV a II zaplatiť

nemajetkovú ujmu z dôvodu prieťahov v konaní o predbežnom opatrení, ku ktorým sa súd

prostredníctvom svojho predsedu v konaní č. k. priznal, a tým je

zodpovednosť oboch súdov za škodu, ktorou sa rozumie aj nemajetková ujma, objektívna

a nemôžu sa jej zbaviť. V dôsledku absencie predbežného opatrenia a prieťahov konania

vo veci asanačný podnik S., o. z., ktorého predmetom podnikania nie je láska k zvieratám,

sťažovateľove psy utýral, keď ich pozbavil práva na domov a neskôr na život ich utratením,

aby tým dokonal účasť na trestnom čine, ktorým bolo spochybnené vlastníctvo sťažovateľa

na majetok, a ktoré ukradol z bytu sťažovateľa na... a zo záhrady na S., kam vnikol

odstránením prekážky.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že

okresný súd v konaní o nariadenie predbežného opatrenia vedenom pod sp. zn.

porušil jeho základné právo podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru, aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 3 000 000 €, aby mu

ustanovil právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a napokon aby mu priznal

úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide predovšetkým vtedy, ak namietaným

postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už o sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať

(m. m. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti

tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním

o jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn.

malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zo sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd o návrhu

sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol uznesením sp. zn.

z 31. mája 2011 tak, že ho zamietol. Uvedené uznesenie prevzal sťažovateľ, ako sa uvádza

v sťažnosti, 30. júna 2011. Po podaní odvolania proti predmetnému uzneseniu (8. júla 2011)

okresný súd spis s opravným prostriedkom predložil 20. júla 2011 Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie.

Ústavný súd dospel k názoru, že aj keď postup okresného súdu pri rozhodovaní

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebol náležitý, je zrejmé, že okresný súd

o uvedenom návrhu rozhodol ešte pred doručením sťažnosti ústavnému súdu a v čase

doručenia sťažnosti, resp. už v čase jej podania na poštovú prepravu (22. júla 2011) sa už

spis nachádzal na krajskom súde, ktorý rozhodol o odvolaní sťažovateľa uznesením sp. zn.

z 29. júla 2011. Okresný súd preto nemohol v čase uplatnenia sťažnosti

na ústavnom súde už ani porušovať sťažovateľom v sťažnosti označené práva.

Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

sťažnosťou podanou na poštovú prepravu 22. júla 2011 a doručenou ústavnému súdu

26. júla 2011, t. j. v čase, keď okresný súd už o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

nekonal, a teda k porušovaniu označených práv už nemohlo dochádzať, ústavný súd

sťažnosť v súlade s odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej

uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011