Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 286/2011
PDF · 137.15 KB
No categories available
I. ÚS 286/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., M., M., zastúpenej
advokátom JUDr. A. I., M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 Co 364/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., M., o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2011
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., M., M. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. A. I., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského
súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 364/2008
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupuje v pozícii žalobcu
v konaní vedenom Okresným súdom Trebišov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.
11 C 245/2004. Na základe sťažovateľom podaného odvolania 22. augusta 2008 proti
rozsudku okresného súdu v súčasnosti prebieha na krajskom súde konanie vedené pod
sp. zn. 4 Co 364/2008.
Od podania odvolania proti rozsudku okresného súdu podľa názoru sťažovateľa
krajský súd „pracuje procesne neefektívne. Ide v podstate o stav denegatio iustitiae“, preto
18. apríla 2011 doručil predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá však
„neviedla k žiadnej náprave“.
Sťažovateľ v sťažnosti poukazujúc na ustálenú judikatúru ústavného súdu aplikovanú
pri posudzovaní zbytočných prieťahov v konaní tiež uviedol, že podľa jeho názoru v danom
prípade „nie je badateľný žiadny moment výraznej právnej a faktickej zložitosti veci“ a ani
jeho správanie neprispelo k predĺženiu napadnutého konania. Podľa sťažovateľa jediným
dôvodom zbytočných prieťahov v napadnutom konaní je postup krajského súdu, ktorý
„možno aj zámerne oddiaľuje jeho ukončenie“.
V súvislosti s postupom krajského súdu sťažovateľ tiež poukázal na existenciu
priamej príčinnej súvislosti medzi neefektívnou činnosťou krajského súdu a zbytočnými
prieťahmi v napadnutom konaní na strane jednej a porušovaním základného práva
sťažovateľa na konanie bez prieťahov na strane druhej.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom
vysloví:
„1) Krajský súd v Košiciach v konaní 4Co 364/2008 porušil právo obchodnej
spoločnosti A., spol. s r. o. M., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
2) Krajskému súdu v Košiciach sa v konaní vedenom pod sp. zn. 4Co 364/2008
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3) Sťažovateľovi, obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o. M. sa priznáva primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,00- € (slovom: desaťtisíc eur), ktoré je Krajský súd
v Košiciach povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4) Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi A., spol. s r. o. M. trovy
konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do troch dní od doručenia
tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu JUDr. A. I...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že jej predmetnom je
namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 364/2008.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia
porušenia jeho v sťažnosti označených práv, považuje za prostriedok nápravy postupu
všeobecného súdu, ktorý môže prispieť k urýchleniu konania, resp. odstráneniu nečinnosti
súdu, sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116
ods. 1 písm. b) citovaného zákona].
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva
účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62
ods. 1 a nasl. zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil
protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd
preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil právne
prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 18. apríla 2011 podal predsedovi krajského súdu
sťažnosť na prieťahy v konaní podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch, na ktorú
dosiaľ nedostal odpoveď. Podľa zistenia ústavného súdu predseda krajského súdu
odpovedal na sťažnosť na prieťahy v konaní listom sp. zn. Spr 87/2011 zo 6. mája 2011,
v ktorom uviedol: „Z vyjadrenia vo veci konajúcej zákonnej sudkyne vyplýva, že ide
o náročnú vec, kde na strane žalovaných vystupuje 11 účastníkov s tým, že I. zväzok spisu
má 349 strán a II. zväzok 682 strán. Ukončenie odvolacieho konania, podľa vyjadrenia vo
veci konajúcej zákonnej sudkyne môžete očakávať v priebehu mesiaca septembra 2011. Vec
budeme sledovať do jej skončenia.“
Ústavný súd zastáva názor, že podanie sťažnosti predsedovi krajského súdu 18. apríla
2011 (vybavenej 6. mája 2011) v tak krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
(18. júla 2011) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré
by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda krajského súdu dostal primeranú
(rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m.
IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že
sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by
vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jej práv účinne
poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné
a neprinieslo ním sledovaný cieľ, ani k záveru, že napriek jeho využitiu predseda krajského
súdu primerane nereagoval a nevyužil príležitosť, aby sám urobil nápravu a odstránil
protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou krajského súdu.
Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je
potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde) ako neprípustnú.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. augusta 2011