Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 370/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. A., B., zastúpeného advokátkou JUDr. E. B.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1

ods. 1, a , ako aj

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným

súdom Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. a Krajským súdom v Trenčíne pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. D. A. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2011

doručená sťažnosť Ing. D. A., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

v spojení s , a

(ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Okresným súdom Bánovce nad

Bebravou (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a Krajským súdom v

Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná

na poštovú prepravu 18. júla 2011.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že jednak rozsudkom

Okresného súdu Bratislava I č. k. -384 z 18. januára 2008 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , ako aj uznesením Okresného

súdu Bratislava I č. k. -412 z 30. januára 2008 bola spoločnosť R., s. r. o.

(ďalej len „povinná“), zaviazaná zaplatiť sťažovateľovi istinu s príslušenstvom a trovy

konania. Na základe uvedených exekučných titulov sťažovateľ 19. mája 2010 podal návrh

na začatie exekúcie proti povinnej, pričom ako povinného 2 označil aj spoločnosť G., a. s.

(ďalej len „poisťovňa“), keďže v celom priebehu konania vo veci samej bola poisťovňa,

resp. jej právna predchodkyňa vedľajšou účastníčkou z dôvodu, že povinná mala uzatvorené

zodpovednostné poistenie pre prípad, že svojou činnosťou spôsobí tretej osobe škodu.

Sťažovateľ poukázal na ustanovenie a , podľa ktorých

povinná mala právo na to, aby poisťovňa uhradila za ňu škodu v prípade poistnej udalosti,

pokiaľ je poistený zodpovedný za túto škodu. Upovedomením exekútora sp. zn. Ex 59/10 z

1. júla 2010 bola začatá exekúcia, a to tak proti povinnej, ako aj proti poisťovni. Uznesením

okresného súdu č. k. -47 z 29. októbra 2010 bolo vyhovené námietkam

poisťovne. Uznesením krajského súdu č. k. -65 z 27. apríla 2011, ktoré bolo

doručené 17. mája 2011, bolo potvrdené uznesenie okresného súdu z 29. októbra 2010.

Napokon uznesením okresného súdu č. k. -77 z 23. júna 2011 bola exekúcia

proti poisťovni zastavená. Toto uznesenie bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené

8. júla 2011.

Podľa názoru sťažovateľa postupom okresného súdu a krajského súdu mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom a domáhať sa označených práv podľa

a dohovoru.

Sťažovateľ sa domáhal v súdnom konaní náhrady škody voči povinnej preto, lebo sa

nemohol tejto domáhať priamo voči poisťovni, ktorá bola poistiteľom povinnej. Priamy

nárok podľa totiž poškodený voči poistiteľovi

v zodpovednostom poistení nemá. Práve preto vystupovala poisťovňa v konaní len ako

vedľajšia účastníčka na strane povinnej. Povinná napriek právoplatnosti exekučných titulov

však sťažovateľovi priznané plnenie neposkytla. Preto bolo potrebné podať návrh na začatie

exekučného konania. Poisťovňa odmietla plniť s odôvodnením, že nebola zaviazaná

exekučným titulom nič sťažovateľovi zaplatiť. Pokiaľ v ustanovení § 822 a hlavne § 823

sa poistiteľovi ukladá zaplatiť náhradu poškodenému, potom pri

ústavne konformnom výklade týchto ustanovení musí existovať spôsob, ktorým je možné

domôcť sa splnenia povinností uložených zákonom. Toto právo však bolo všeobecnými

súdmi odňaté. Tieto totiž nerozlíšili právo na náhradu škody, kde voči poisťovateľovi

poškodený nemá priamy nárok, od exekučného titulu, ktorý nastal pri prechode práva

potom, ako o náhrade škody bolo právoplatne rozhodnuté. Práve týmto postupom došlo

k odňatiu práva sťažovateľa na súdnu ochranu.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil

porušenie označených článkov a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. v súvislosti s uzneseniami č. k. -47 z 29. októbra 2010,

ako aj č. k. -77 z 23. júna 2011, ale tiež v konaní vedenom krajským

súdom pod sp. zn. v súvislosti s uznesením č. k. -65

z 27. apríla 2011 s tým, aby uvedené uznesenia boli zrušené a vec vrátená na ďalšie

konanie. Požaduje tiež priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 € a náhradu

trov konania vo výške 314,18 €.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal proti uzneseniu krajského súdu

č. k. -65 z 27. apríla 2011 dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -47 z 29. októbra 2010, nie je daná právomoc ústavného súdu. Ako to

vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu

základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti uzneseniu okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa vo

vzťahu voči okresnému súdu mal krajský súd v odvolacom konaní. Tým je zároveň

vylúčená právomoc ústavného súdu. K tomu treba dodať, že sťažovateľ právo podať

odvolanie aj využil.

Do značnej miery obdobná je situácia aj vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu

č. k. -65 z 27. apríla 2011. Túto časť sťažnosti považuje ústavný súd za

neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Sťažovateľ sám tvrdí, že postupom krajského súdu mu bola odňatá možnosť konať

v exekučnom konaní vo vzťahu voči poisťovni. Tvrdí teda vlastne danosť dovolacieho

dôvodu podľa , ktorý zároveň zakladá

aj prípustnosť dovolania v zmysle .

Vzhľadom na to, že sťažovateľ podľa zistenia ústavného súdu dovolanie nepodal,

nevyčerpal tým mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu na

ochranu označených práv účinne poskytuje a na použitie ktorého bol sťažovateľ oprávnený.

Táto skutočnosť zakladá neprípustnosť sťažnosti.

Sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že dovolanie nepodal

z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto vôbec neprichádzal zo strany ústavného súdu

do úvahy prípadný postup podľa .

Napokon tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-77 z 23. júna 2011, ktorým bola exekúcia proti poisťovni zastavená,

považuje ústavný súd za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Uvedeným uznesením bola exekúcia proti poisťovni zastavená s poukazom na

ustanovenie § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak je rozhodnutie, ktorým sa

námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je

prípustné odvolanie.

Z uvedeného je zrejmé už na prvý pohľad, že po právoplatnom vyhovení námietkam

poisťovne nemohol okresný súd postupovať inak, než postupoval.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011