Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 371/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť A. C., B., zastúpeného JUDr. M. F., ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. júla 2011

doručené podanie A. C., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ splnomocnil v konaní pred ústavným súdom prom. práv. J. C., ktorá však

podľa zistenia ústavného súdu nie je zapísaná v zozname advokátov Slovenskej advokátskej

komory.

Ústavný súd preto 4. augusta 2011 vyzval sťažovateľa na odstránenie tejto náležitosti

sťažnosti, pričom sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 26. augusta 2011

splnomocnil svojím zastupovaním v konaní na ústavnom súde JUDr. M. F.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol, že 8. decembra 1995 podal

krajskému súdu návrh na vyslovenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o predaji podniku,

ktorý bol zaregistrovaný pod sp. zn. .

Sťažovateľ tvrdí, že krajský súd bol v jeho veci v období rokov 1995 – 2001

„absolútne“ nečinný, keď začal konať „až na naliehanie právneho zástupcu navrhovateľa

v r. 2000“, pričom prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 27. novembra 2001. V období

od mája 2003 do novembra 2004 podľa názoru sťažovateľa krajský súd opäť nekonal. Dňa

26. apríla 2007 krajský súd vyhlásil rozsudok vo veci samej, ktorý Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Po odročovaní pojednávaní počas roka 2009 (2. júla 2009, 12. novembra 2009) a v roku

2010 (3. júna 2010) vyhlásil krajský súd 14. októbra 2010 rozsudok vo veci samej, proti

ktorému „9. 11. 2010 bolo podané odvolanie na odvolací súd“.

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že vec sa od 15. decembra 2010 nachádza

na najvyššom súde, ktorý o odvolaní dosiaľ nerozhodol.

Sťažovateľ podal 9. novembra 2010 aj sťažnosť na prieťahy v konaní krajského súdu

predsedníčke tohto súdu. Podpredsedníčka krajského súdu v odpovedi na sťažnosť

sťažovateľa zo 7. decembra 2010 (sp. zn. Spr 2257/2010) uznala jeho sťažnosť za čiastočne

odôvodnenú.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo A. C., bytom: B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu Bratislava, v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. A. C. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €..., ktoré mu je Krajský

súd Bratislava povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu na jeho

číslo účtu vedené v Č., číslo účtu...

3. Krajský súd Bratislava je povinný uhradiť A. C. trovy konania v sume 261,82 € za

2 úkony právnej pomoci (1/ prevzatie a príprava dňa 23. 08. 2011, doplnenie ústavnej

sťažnosti 24. 08. 2010) v zmysle vyhlášky o odmenách a

náhradách advokátov (jeden úkon právnej pomoci á 123,50 € + 7,41 € režijný paušál), na

účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. F., advokát s. r. o., sídlo: B., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú

možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj

z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

(), a preto už k namietanému porušovaniu základného

práva nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte

mohlo trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného

práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (m. m. ). Uvedený právny

názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. marca 2009).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti namieta postup krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom podľa jeho názoru krajský súd

porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Zo samotnej sťažnosti sťažovateľa, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že

proti rozhodnutiu krajského súdu zo 14. októbra 2010 sťažovateľ podal odvolanie

9. novembra 2010 najvyššiemu súdu, pričom súdny spis sa od 15. decembra 2010 nachádza

na najvyššom súde.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že krajský súd

rozhodnutím vo veci ešte pred doručením sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu vykonal

všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty

sťažovateľa, a preto už nemohol v čase po doručení a aj v čase predbežného prerokovania

sťažnosti žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne

prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

postupom krajského súdu v napadnutom konaní sťažnosťou, ktorá bola ústavnému

súdu doručená 13. júla 2011, t. j. v čase, keď krajský súd už vo veci nekonal, a preto

k porušovaniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru už nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia k veci uvádza, že vzhľadom na odmietnutie

sťažnosti sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní sa už ďalšími návrhmi uvedenými

v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2011