Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 368/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2011

predbežne prerokoval návrh J. Z., trvale bytom Ž., prechodne bytom Ž., zastúpeného JUDr.

M. B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/33/10-K z 19. októbra 2010 a takto

rozhodol:

Návrh J. Z. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 28. decembra

2010 doručený návrh J. Z., trvale bytom Ž., prechodne bytom Ž. (ďalej len „navrhovateľ“),

zastúpeného JUDr. M. B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/33/10-K z 19. októbra

2010 podľa a nasl.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Z obsahu návrhu a jeho príloh ústavný súd zistil, že navrhovateľ je členom dozornej

rady S., š. p., B. (ďalej len „dozorná rada“). Dňom vymenovania do dozornej rady sa stal

verejným funkcionárom, na ktorého sa vzťahujú ustanovenia ústavného

Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo

„ústavný zákon“).

Navrhovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«Odporca svojím rozhodnutím pod č. k. /K zo dňa 19. 10. 2010 rozhodol

v konaní o ochrane verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov proti mne

navrhovateľovi, ako členovi dozornej rady S., š. p., so sídlom B., vo veci porušenia ust. § 5

ods. 2. Ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení tak, že skonštatoval, že ja

navrhovateľ, ako verejný funkcionár, ktorý vykonávam funkciu člena dozornej rady

a súčasne vykonávam podnikateľskú činnosť na základe živnostenského listu, porušujem ust.

. ods. 2. Ust. v platnom znení a uložil mi v súlade s

písm. d) cit. zák. pokutu v sume zodpovedajúcej 6-násobku mesačného platu verejného

funkcionára, a to vo výške 4 467 €, ktorú som povinný uhradiť do 30 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia na príjmový účet Kancelárie Národnej rady SR vedený v Štátnej

pokladnici.

Ďalej mi v súlade s čl. 9. ods. 6., 7. cit. zák. uložil povinnosť bezodkladne zanechať

výkon podnikateľskej činnosti na základe živnostenského listu č. Žo 5755/1992 predmet

činnosti: kamenárske práce. ...

Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu napadnutého týmto návrhom je zrejmé, že

odporca mal začať konanie uznesením č. 10 z 5. 8. 2010 vydaným podľa § 9 ods. 2. písm. a)

Úst. zák. a že ma mal požiadať o stanovisko pre účely konania vo veci ochrany verejného

záujmu. V tejto súvislosti chcem poukázať na tú skutočnosť, že adresu trvalého bydliska

mám vyznačenú v Ž., na ul..., avšak od júna 2006 sa na nej nezdržujem, ale zdržujem sa na

adrese Ž. Na adrese môjho trvalého bydliska býva moja manželka V. Z. a moje deti B. Z.

a J. Z. ml. O začatí konania podľa tohto Úst. zák. som nemal žiadnu vedomosť, uznesenie,

ktoré mal vydať odporca o tom, že konania sa začína som neprebral, ale prevzala ho buď

moja manželka alebo niektoré z mojich detí. Nemohol som preto na toto uznesenie reagovať

a odporcovi oznámiť, svoje stanovisko vo veci ochrany verejného záujmu na základe

začatého konania. Následne odporca vydal napadnuté rozhodnutie týmto návrhom, ktorým

mi súčasne uložil aj pokutu uvedenú vo výroku tohto rozhodnutia a uložil mi povinnosť

zanechať výkon podnikateľskej činnosti. Napadnuté rozhodnutie č. k. /K zo dňa

19. 10. 2010 mi bolo doručované na adresu trvalého bydliska a taktiež som toto rozhodnutie

neprevzal ja osobne, ale bolo mi odovzdané mojou manželkou V. Z. dňa 29. 11. 2010.

Pretože Úst. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení neobsahuje osobitné ustanovenia

o doručovaní rozhodnutí, tvrdím, že platia ustanovenia o doručovaní uvedené v zák.

č. o správnom konaní.

Podľa . o správnom konaní „dôležité písomnosti,

najmä rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk adresátovi, alebo osobe, ktorá sa preukáže

jeho splnomocnením na preberanie zásielok.“

Ja, navrhovateľ J. Z. som žiadne osobitné splnomocnenie na preberanie mojich

zásielok mojej manželke, ani niektorému z mojich detí nedal, a preto nedošlo k začatiu

konania v súlade s ust. čl. 9 ods. 2. písm. a) citovaného Ust. zák. Mám za to, že

z doručeniek, ktoré sa vrátili odporcovi je nepochybne zrejmé, že podpis osoby, ktorá

uvedené rozhodnutia prevzala je zrejme iný, ako podpis, ktorý je na plnomocenstve, ktoré

som udelil mojej právnej zástupkyni.

Podľa § 31a cit. zákona, „ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to

nevylučuje, použijú sa na konanie pred Ústavným súdom SR primerane ustanovenia Obč.

súd. por. alebo Trest. por.“

Podľa § 95 ods. 1 Obč. súd. por. „navrhovateľ môže so súhlasom súdu za konania

zmeniť návrh na začatie konania.“

Podľa § 41 ods. 2 Obč. súd. por. „ každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj

keď je úkon nesprávne označený.“

Mojím návrhom na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení sa domáham,

aby na základe môjho návrhu bolo vydané rozhodnutie o preskúmaní rozhodnutia odporcu,

ktorým namietam porušenie môjho základného práva garantovaného v článku 46

SR, teda práva na spravodlivý proces.»

Navrhovateľ preto žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Právo J. Z., trvale bytom Ž., t. č. na adrese Ž. priznané SR na

spravodlivý proces, v konaní vedenom na Výbore Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť

funkcií pod sp. zn. č. k. /K, bolo porušené.

Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie odporcu č. k. /K zo dňa 19. 10. 2010.

Výbor Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií je povinný zaplatiť

prostredníctvom Kancelárie Národnej rady SR náhradu trov konania, trov právneho

zastúpenia J. Z. na účet právnej zástupkyne JUDr. M. B., s. r. o. založený v Č., a. s. pobočka

Ž., č. účtu..., a to v lehote 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

Podaním doručeným ústavnému súdu 31. januára 2011 navrhovateľ doplnil svoje

podanie z 22. decembra 2010 o oznámenie o ukončení svojej podnikateľskej činnosti

na základe živnostenského oprávnenia k 31. decembru 2010.

Ústavný súd zo spisu výboru zistil, že pred prijatím uznesenia č. 10 z 5. augusta 2010

a vydaním rozhodnutia č. k. VP/33/10-K z 19. októbra 2010, výbor požiadal navrhovateľa

žiadosťou z 9. apríla 2010 zaslanou mu na adresu miesta jeho trvalého pobytu v súlade

s čl. 7 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, aby sa v lehote 10 dní odo dňa

doručenia tejto žiadosti vyjadril k skutočnosti, že popri výkone verejnej funkcie člena

dozornej rady vykonával aj podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia.

Na žiadosť výboru navrhovateľ reagoval listom z 22. apríla 2010, v ktorom oznámil, že

podnikateľskú činnosť živnostníka vykonáva na základe živnostenského oprávnenia č. j....

vydaného Obvodným úradom v Ž. ako fyzická osoba – podnikateľ v predmete činnosti

„kamenárske práce“, t. j. reagoval na túto žiadosť zaslanou mu na adresu miesta jeho

trvalého pobytu napriek tomu, že od júna 2006 sa podľa svojho tvrdenia na tejto adrese

nezdržiava.

Výbor sa oboznámil s vyjadrením navrhovateľa a so všetkými okolnosťami prípadu

5. augusta 2010 pri prerokúvaní Správy o došlých oznámeniach funkcií, zamestnaní,

činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov za rok 2009 (k 31. marcu 2010)

a uznesením č. 10 z 5. augusta 2010 začal proti navrhovateľovi konanie podľa čl. 9 ods. 2

písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a požiadal predsedníčku výboru,

aby zabezpečila stanovisko dotknutého verejného funkcionára k návrhu na začatie konania

v súlade s čl. 9 ods. 4 ústavného zákona. Na doručenke o doručení predmetného uznesenia

je vykázané doručenie navrhovateľovi 6. septembra 2010 prevzatím osobou označenou

nečitateľným podpisom; v súvislosti s uvedeným navrhovateľ tvrdí, že on zásielku

neprevzal a doručenku ani nepodpísal (zásielku prevzala podľa jeho vyjadrenia manželka

alebo niektoré z jeho detí, ktoré sa zdržujú/bývajú na adrese, kde je aj navrhovateľ

prihlásený na trvalý pobyt).

V nadväznosti na uvedené navrhovateľ tvrdí, že nedoručil výboru žiadne svoje

vyjadrenie, takže výbor rozhodoval na základe ním predloženého vysvetlenia

k vykonávaniu svojej podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia

súbežne s vykonávaním funkcie člena dozornej rady.

Výbor vydal vo veci rozhodnutie č. k. VP/33/10-K z 19. októbra 2010, ktorým

konštatoval, že navrhovateľ ako člen dozornej rady tým, že v období, keď vykonával

funkciu člena dozornej rady, vykonával súčasne živnostenskú činnosť, porušil čl. 5 ods. 2

ústavného zákona, za čo mu výbor uložil v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu pokutu v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu

verejného funkcionára vo výške 4 467 €, ktorú je povinný uhradiť do 30 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia na príjmový účet Kancelárie Národnej rady Slovenskej

republiky, a súčasne v súlade s čl. 9 ods. 6 a 7 ústavného zákona výbor uložil

navrhovateľovi povinnosť bezodkladne zanechať výkon podnikateľskej činnosti na základe

označeného živnostenského oprávnenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil takto: „Výbor dospel

po vykonanom dokazovaní k záveru, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že verejný

funkcionár porušil ustanovenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona. V kontexte s čl. 5 ods. 2

ústavného zákona je potrebné poukázať na definíciu živnosti v

o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia

živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť

za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Z uvedeného je zrejmé, že ide nesporne o podnikateľskú činnosť, keďže tento text je

takmer identický s v znení neskorších predpisov (obchodný

zákonník). Naviac v cit. § 2 v jeho ods. 2 písm. b) je osoba, ktorá podniká na základe

živnostenského oprávnenia podnikateľom podľa .

V tejto súvislosti treba uviesť, že výbor listom zo dňa 9. apríla 2010 upozornil

verejného funkcionára na rozpor záujmu pri výkone živnostenskej činnosti s výkonom

verejnej funkcie, avšak verejný funkcionár toto upozornenie nerešpektoval a pokračoval

vo výkone živnostenskej činnosti. V tomto smere výbor nemá pochybnosti o tom, že

živnostenská činnosť, ktorú verejný funkcionár vykonáva je v rozpore s čl. 5 ú. Z čo vyplýva

i z jeho vyjadrenia v liste zo dňa 22. apríla 2010.“

Na výzvu ústavného súdu sa predsedníčka výboru k návrhu navrhovateľa vyjadrila

takto:

„Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia uvádza

nasledovné dôvody:

1. Verejný funkcionár uvádza, že je zrejmé, že výbor mal začať konanie uznesením

č. 10 z 5. 8. 2010 a že mal požiadať o stanovisko verejného funkcionára. Poukazuje

na skutočnosť, že adresu trvalého bydliska má na ul..., Ž., avšak od júna 2006 sa zdržuje na

adrese Ž. Na adrese trvalého bydliska verejného funkcionára sa zdržuje jeho manželka a

deti. O začatí konania nemal údajne žiadnu vedomosť a uznesenie o začatí konania, ktoré

výbor zaslal verejnému funkcionárovi neprevzal a nemohol sa k nemu vyjadriť Uvádza, že

rozhodnutie o uložení pokuty neprevzal osobne, ale bolo mu odovzdané jeho manželkou.

2. Navrhovateľ uvádza, že pokiaľ ústavný zákon neobsahuje osobitné ustanovenia

o doručovaní rozhodnutí, platia ustanovenia o doručovaní podľa

o správnom konaní. Tým, že verejný funkcionár nedal osobitné splnomocnenie

na preberanie doporučených zásielok manželke ani deťom, nedošlo podľa neho k začatiu

konania v súlade s ústavným zákonom. Má za to, že z doručeniek, ktoré sa výboru vrátili je

zrejmé, že podpis osoby, ktorá rozhodnutie prevzala je iný ako podpis, ktorý je

na plnomocenstve, ktoré udelil právnej zástupkyni.

3. Navrhovateľ ďalej uvádza, že nemá možnosť zistiť, či výbor procesným spôsobom

zisťoval, či sa zdržuje na adrese trvalého pobytu alebo nie. Tvrdí však, že ak mu bola

uložená pokuta bez toho, že by mal vedomosť o tom, že sa začalo konanie podľa ústavného

zákona týmto bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a rozhodnutie.

4. Navrhovateľ na okraj veci podotýka, že pokiaľ ide o jeho živnostenské oprávnenie,

podal návrh na ukončenie činnosti na príslušný živnostenský úrad a dňom 31. 12. 2010

oprávnenie na podnikateľskú činnosť mu končí a teda, pokiaľ mu bude doručené

rozhodnutie z 5. 8. 2010 vydané podľa § 9 ods. 2 ústavného zákona v platnom znení, musel

by výbor konanie zastaviť.

Na základe vyššie uvedeného sa navrhovateľ domáha, aby na základe jeho návrhu

bolo vydané rozhodnutie o preskúmaní rozhodnutia výboru, ktorým namieta porušenie jeho

základného práva garantovaného v - práva

na spravodlivý proces.

Navrhovateľ má za to, že v konaní výboru došlo k procesným pochybeniam, pretože

rozhodnutia prevzali osoby, ktorých sa tieto rozhodnutia netýkali a navrhovateľ o nich

nemal žiadnu vedomosť pričom podotkol, že z oznámenia manželky nevie presne, či ona

alebo niektoré z jeho detí prevzali rozhodnutie výboru 29. 11. 2010 alebo v iný deň, ale má

za to, že návrh na preskúmanie rozhodnutia je podaný v lehote. Zároveň uvádza, že

rozhodnutie výboru je vydané predčasne, pretože mu nebolo procesne nepochybným

spôsobom doručené uznesenie výboru o začatí konania z 5. 8. 2010.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

vydal nález, že právo navrhovateľa priznané

na spravodlivý proces bolo porušené, zrušil rozhodnutie výboru č. /K a priznal

navrhovateľovi náhradu trov konania.

II. S uvedeným názorom ako účastník konania nesúhlasíme a tvrdíme, že Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií v predmetnej veci rozhodol

na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne a to z týchto dôvodov:

1. K námietke verejného funkcionára ohľadom doručovania úkonu výboru uvádzame,

že verejný funkcionár od podania prvého oznámenia pri ujatí sa verejnej funkcie v roku

2007 uvádzal adresu na doručovanie zásielok Ž. Ani v jednom oznámení od r. 2007

neuviedol adresu Ž. Výbor zasielal všetky svoje úkony na adresu, ktorú verejný funkcionár

uvádzal každoročne pri podávaní oznámení k 31. marcu kalendárneho roka.

2. Výbor nemal preto dôvod pochybovať o tom, či sa verejný funkcionár zdržiava

na uvedenej adrese tak, ako je uvedené v bode 1.

3. Výbor pre začatím konania listom zo dňa 9. 4. 2010 upozornil verejného

funkcionára, že vykonáva činnosť, ktorá je v rozpore s čl. 5 ods. 2 ústavného zákona,

a žiadal ho o vysvetlenie. Doporučená zásielka bola zaslaná na adresu Ž., kde bola dňa 14.

4. 2010 prevzatá. Listom zo dňa 22. 4. 2010 verejný funkcionár zaslal vyjadrenie s tým, že

vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského listu. Následne uznesením č. 10

zo dňa 6. 8. 2010 výbor začal konanie voči verejnému funkcionári za výkon podnikateľskej

činnosti podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona.

Prvé doručovanie bolo neúspešné z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote.

Výbor zopakoval doručovanie a 3. 9. 2010 zaslal doporučenú zásielku opätovne. Predmetná

zásielka bola prevzatá 6. 9. 2010. Podotýkame, že tým, že výbor zopakoval doručovanie

prejavil dobrý úmysel, aby dal možnosť verejnému funkcionárovi na vyjadrenie sa

k uzneseniu o začatí konania.

Podľa o správnom konaní sa doručujú dôležité

písomnosti do vlastných rúk, tak ako uvádza verejný funkcionár, avšak podľa § 24 ods. 2

cit. zákona ak nebol adresát písomnosti zastihnutý, hoci sa na mieste doručenia zdržiava,

doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený

deň a hodinu. Ak nový pokus zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte

a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť

do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje sa deň doručenia, aj keď sa

adresát o uložení nedozvedel.

Opakujeme, že výbor nemal dôvod pochybovať o tom, či sa verejný funkcionár

zdržiava na uvedenej adrese, keďže verejný funkcionár uvádzal adresu na doručovanie Ž.

už od roku 2007.

4. Tvrdenie navrhovateľa o ukončení podnikateľskej činnosti považujeme

za zavádzajúce v snahe vyhnúť sa uloženiu sankcie. Výbor nemal inú možnosť ako

rozhodnúť o uložení sankcie, keďže verejný funkcionár ukončil živnosť až 31. 12. 2010, teda

takmer tri mesiace po tom, ako výbor rozhodol o porušení ústavného zákona a táto

skutočnosť nemôže mať vplyv na posúdení jeho konania v rozpore s ústavným zákonom.

5. Naviac vznášame pochybnosť o zrejmosti a správnosti jeho opravného

prostriedku, keď je síce označený ako návrh na postup podľa čl. 10 ods. 2 ústavného

zákona, avšak v petite sa domáha rozhodnutia v intenciách Slovenskej

republiky.

III. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

napadnuté rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií č. VP/22/09-K z 9. decembra 2009 s poukazom na

v znení neskorších predpisov potvrdil a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania.“

II.

Podľa (ďalej len „“) štátne orgány

môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Podľa sa konanie o preskúmaní rozhodnutia

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh

verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný

funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata

mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,

ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu

na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto

návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia

pred ústavným súdom upravujú ustanovenia . Rozhodnutie

ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu.

Navrhovateľ žiada preskúmať napadnuté rozhodnutie výboru v rámci konania

o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenie rozporu

záujmov podľa a nasl. , pričom výsledkom tohto konania má

byť aj rozhodnutie o porušení jeho základného práva podľa . Tento návrh

odôvodňuje tým, že uznesenie výboru č. 10 z 5. augusta 2010 mu nebolo nikdy doručené,

a preto sa nemohol k začatiu konania podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona

a k porušeniu povinnosti podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona vyjadriť; išlo pritom

o zásielku, ktorá mu mala byť doručená podľa jeho názoru do vlastných rúk, čo

nespochybnil ani samotný výbor. Argumentuje tým, že od júna 2006 sa nezdržuje na adrese

miesta svojho trvalého pobytu a zásielky doručované na túto adresu preberá jeho manželka

alebo deti. Ústavný súd konštatuje, že napriek tomu sa na výzvu výboru z 9. apríla 2010

zaslanú mu na adresu miesta jeho trvalého pobytu vyjadril v určenej lehote vo svojom

podaní z 22. apríla 2010 k vykonávaniu svojej podnikateľskej činnosti.

Ústavný súd v súvislosti s návrhom navrhovateľa na rozhodnutie o porušení jeho

základného práva podľa „na spravodlivý proces“ v rámci konania

o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov uvádza, že výsledkom tohto konania môže byť len potvrdenie napadnutého

rozhodnutia výboru alebo jeho zrušenie. V tomto konaní ústavný súd nerozhoduje

o porušení základných práv; to je predmetom konania podľa .

K uvedenému ústavný súd uvádza, že podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone

advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom (napr. , , IV. ÚS

213/2010).

Vzhľadom na to, že predmetom konania podľa a nasl.

je rozhodovanie o tom, či konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom

o ochrane verejného záujmu, t. j. o tom, či verejný funkcionár splnil povinnosti uložené mu

týmto ústavným zákonom, teda či rešpektuje aj zákaz podľa čl. 5 ods. 2, ústavný súd

považoval za kľúčovú otázku posúdenie rešpektovania zákazu o nezlučiteľnosti funkcií

podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu navrhovateľom.

Z citovaných ustanovení totiž vyplýva, že v konaní

o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov musí navrhovateľ preukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára nebolo

v rozpore s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, teda

že povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z uvedeného ústavného zákona neporušil.

Z podaného návrhu a pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že navrhovateľ

nespochybňuje porušenie svojej povinnosti vyplývajúcej mu z čl. 5 ods. 2 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu a nepopiera, že vykonával podnikateľskú činnosť aj potom, ako

sa ujal funkcie člena dozornej rady, a vykonával ju napokon aj po výzve výboru z apríla

2010 až do 31. decembra 2010.

Na základe preskúmania návrhu navrhovateľa, spisu výboru sp. zn. VP/33/10-K,

namietaného uznesenia výboru z 19. októbra 2010 a tiež aj s prihliadnutím na ďalšie s vecou

súvisiace skutočnosti ústavný súd zistil, že navrhovateľove argumenty vo svojej podstate

nie sú takého charakteru, aby sa im dala pripísať ústavnoprávna relevancia, teda že by ich

bolo možné skúmať v rámci konania podľa . Podľa názoru

ústavného súdu sú ťažiskom navrhovateľových námietok proti napadnutému uzneseniu

výboru len námietky týkajúce sa nedostatkov v doručovaní mu písomností zo strany výboru.

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje značnú účelovosť argumentácie

navrhovateľa (na základe ktorej navrhovateľ dospel k záveru o porušení svojho základného

práva podľa a k návrhu na zrušenie rozhodnutia výboru), ktorá vyplýva

zo skutočnosti, že navrhovateľ o nezlučiteľnosti funkcií podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu musel vedieť, keďže oznámenie o nezlučiteľnosti funkcií

predkladal od roku 2007 (a napokon aj s prihliadnutím na jeden zo základných princípov

práva „ignorantia legis non exusat“, t. j. neznalosť zákona neospravedlňuje). Ústavný súd

tiež nemohol prehliadnuť, že navrhovateľ napriek tomu, že tvrdí, že sa na adrese trvalého

pobytu od júna 2006 nezdržiava, neoznámil výboru od roku 2006 aktuálnu adresu

na doručovanie mu písomností, dokonca ani potom, ako v apríli 2010 reagoval na výzvu

výboru doručenú mu na adresu jeho trvalého pobytu, ktorú si aj prevzal. Napriek tomu, že

už samotná výzva výboru musela navrhovateľovi signalizovať porušenie zákazu

nezlučiteľnosti funkcie, až k 31. decembru 2010 ukončil svoju podnikateľskú činnosť

vykonávanú na základe živnostenského oprávnenia.

Pochybenia, ktoré navrhovateľ vytýkal výboru v súvislosti s doručovaním mu

písomností, mali byť podľa názoru ústavného súdu ospravedlnením jeho vlastného konania

a podľa názoru ústavného súdu neobstoja, navyše majú znaky účelovosti, čo viedlo ústavný

súd k záveru o zjavnej neopodstatnenosti návrhu, a z toho dôvodu ho ústavný súd v súlade

s odmietol pre jeho zjavnú neopodstatnenosť.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd poznamenáva, že v konaní

o preskúmanie rozhodnutia výboru vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným

záujmom rozhoduje ústavný súd v súlade s vo veci

samej buď uznesením, ktorým potvrdí napadnuté rozhodnutie výboru, alebo nálezom,

ktorým napadnuté rozhodnutie výboru zruší. Pretože osobitná úprava konania

o preskúmanie rozhodnutia výboru vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným

záujmom obsiahnutá v ustanoveniach a 73b neustanovuje,

pokiaľ ide o povinnosť predbežného prerokovania každého návrhu na neverejnom

zasadnutí, inak ( ), je podľa názoru ústavného súdu aj

v týchto konaniach potrebné uplatniť postup podľa a .

Z uvedeného vyplýva, že senát ústavného súdu môže odmietnuť návrh už po jeho

predbežnom prerokovaní, a to v prípade, ak zistí existenciu niektorého z dôvodov

uvedených v . Takýmto dôvodom je aj zistenie, že

podaný návrh je celkom nedôvodný a evidentne bez nutnosti ďalšieho skúmania ho možno

kvalifikovať ako návrh zjavne neopodstatnený. V takomto prípade ústavný súd nepovažuje

za nevyhnutné ani za účelné rozhodovať najskôr o prijatí návrhu na ďalšie konanie

a následne v konaní vo veci samej napadnuté uznesenie výboru uznesením potvrdiť.

V nadväznosti na to však ústavný súd opakovane poznamenáva, že označené

nedostatky v rozhodovaní výboru, v dôsledku ktorých by sa navrhovateľ cítil poškodený

na svojom základnom práve priznanom mu v , vyslovenia porušenia

ktorého sa dožaduje, by mohlo byť predmetom skúmania ústavným súdom v konaní

o sťažnosti podľa . Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že

sťažnosť podľa možno podať v lehote ustanovenej v zákona

o ústavnom súde.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou tohto uznesenia ústavného

súdu rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2011