Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 337/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť R. O., K., zastúpeného advokátom JUDr. L. K.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku v konaní sp. zn. PK – 1 na hlavnom pojednávaní konanom

28. februára 2011 nekonaním o námietke zaujatosti a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. O. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2011

doručená sťažnosť R. O., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len

„špecializovaný súd“) v konaní sp. zn. PK – 1 na hlavnom pojednávaní konanom

28. februára 2011 nekonaním o námietke zaujatosti sťažovateľa.

2. Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ je v procesnom postavení obžalovaného

stranou trestného konania vedeného na špecializovanom súde pod sp. zn. PK – 1 .

Sťažovateľ uviedol, že «„... 14. februára 2011 sa sťažovateľ dozvedel a oboznámil s

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ferrantelli a Santangelo v.

Taliansko z 07.08.1996 a Rojas Morales v. Taliansko z 16.11.2000. Na základe uvedených

rozsudkov sťažovateľ dospel k názoru, že predseda senátu JUDr. I. K. v sťažovateľovej

trestnej veci by mal byť vylúčený z tohto konania, lebo je dôvodná pochybnosť o jeho

nezaujatosti k prejednávanej veci. V ten istý deň, 14. februára 2011, sťažovateľ bezodkladne

zaslal písomne ŠTS (Špecializovanému trestnému súdu, pozn.) námietku zaujatosti... Dňa

15. marca 2011 sťažovateľ prevzal „vyrozumenie k námietke zaujatosti" zo dňa 28.

februára 2011 kde bol oboznámený predsedom senátu JUDr. I. K., že „... podľa § 32 ods. 6

súd o Vašej námietke zaujatosti rozhodovať nebude, lebo námietka

nebola vznesená bezodkladne podľa “». Špecializovaný súd

dospel k tomuto záveru týkajúcemu sa námietky zaujatosti podanej sťažovateľom po

porade senátu konanej počas hlavného pojednávania 28. februára 2011. Vyrozumenie o

námietke zaujatosti bolo sťažovateľovi doručené v písomnej forme, pretože sa hlavného

pojednávania 28. februára 2011 nezúčastnil.

Sťažovateľ poukázal na to, že o dôvodoch vylúčenia predsedu senátu sa dozvedel

14. februára 2011 a v ten istý deň zaslal špecializovanému súdu listom námietku zaujatosti.

Preto podľa jeho názoru tak urobil bez meškania, ako to vyžaduje § 31 ods. 4 Trestného

poriadku. Podľa sťažovateľa «„... vyrozumenie k námietke zaujatosti (dôkaz č. 2) (je)

arbitrárne a v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ako aj a .

Sťažovateľ je toho názoru, že splnil zákonnú podmienku — bezodkladnosť - a teda ŠTS sa

jeho námietkou mal zaoberať. Z „vyrozumenie k námietke zaujatosti“ (dôkaz č. 2) nie je

zrejmé, kedy nastáva moment bezodkladnosti, kedy mal teda sťažovateľ podávať námietku

zaujatosti, keď ďalšia zákonná podmienka — len čo sa dozvedel - bola splnená?

STŠ svojím rozhodnutím, resp. nerozhodnutím (dôkaz č.2) uplatnil pri aplikácii § 32

ods. 6 svojvôľu a zásadným spôsobom poprel účel a význam

“».

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti takýmto nálezom:

„1. Špecializovaný trestný súd v Pezinku nekonaním o sťažovateľovej námietke

zaujatosti zo dňa 14. februára 2011 porušil jeho základné práva a slobody zaručené

v SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Špecializovaný trestný súd

v Pezinku v konaní vedenom pod spisovou značkou rozhodol o

sťažovateľovej námietke zaujatosti zo dňa 14. februára 2011.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov

konania na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní od doručenia tohto nálezu.“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na svojom neverejnom zasadnutí, pričom

zisťoval, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona. Podľa

uvedeného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

). Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (, , ).

6. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je

vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt,

probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého

možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,

ktorých úkon sa priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo

pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa zaujatosti je strana povinná vzniesť bez

meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. ....

Podľa o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená

na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá

nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný

postup súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných

dôvodoch ako dôvodoch podľa ().

7. Sťažovateľ vidí porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v tom, že špecializovaný súd nerozhodoval o námietke

zaujatosti vznesenej sťažovateľom voči predsedovi senátu JUDr. I. K. Špecializovaný súd

tak postupoval z dôvodu, že námietka nebola vznesená bezodkladne, ako to vyžaduje § 31

ods. 4 . Sťažovateľ vyjadril svoj názor, že podmienka bezodkladnosti

( ) bola splnená, pretože 14. februára 2011 sa dozvedel

o dôvodoch vylúčenia predsedu senátu a v ten istý deň, teda 14. februára 2011, vzniesol

námietku zaujatosti. Ako vyplýva zo sťažnosti a jej príloh, zaujatosť predsedu senátu

sťažovateľ odôvodnil judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (rozhodnutie vo veci

Ferrantelli a Santangelo v. Taliansko zo 7. augusta 1996 a Rojas Morales v. Taliansko zo

16. novembra 2000), ako aj článkom JUDr. Bohumila Repíka, CSc. uverejneným v bulletine

Českej advokátskej komory č. 3/2003 a publikáciami Evropská úmluva o lidských právech

a trestní právo, vydavateľstvo Orac, r. 2002 a Ľudské práva v súdnom konaní,

vydavateľstvo MANZ, r. 1999.

Ústavný súd sa preto zaoberal otázkou, či sťažovateľom požadované vyslovenie

porušenia jeho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru je v príčinnej súvislosti s postupom špecializovaného súdu na hlavnom

pojednávaní 28. februára 2011 spočívajúcom v nekonaní o námietke zaujatosti sťažovateľa

z dôvodu, že nebola vznesená bezodkladne.

Ústavný súd dospel k názoru, že postup špecializovaného súdu o námietke zaujatosti

podanej sťažovateľom nevyvoláva žiadne pochybnosti, ktoré by mohli odôvodniť

vyslovenie porušenia sťažovateľom označených práv. Sťažovateľ v podanej námietke

zaujatosti argumentoval judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, konkrétne dvoma

rozsudkami z roku 1996 a 2000, ako aj odborným článkom a publikáciami z rokov 1999 až

2003. Takto odôvodnená námietka zaujatosti proti predsedovi senátu podaná sťažovateľom

14. februára 2011, keď trestné konanie prebieha už štyri roky pred súdom, nemohla byť

v žiadnom prípade považovaná za vznesenú bezodkladne. Argumentácia, ktorou sťažovateľ

námietku zaujatosti odôvodnil, bola uverejnená v odbornej literatúre či článku, ktoré sú však

všeobecne verejnosti (nie len odbornej) prístupné. Pokiaľ sťažovateľ nemal takéto odborné

vedomosti, bolo úlohou jeho kvalifikovaného právneho zástupcu v konaní pred

špecializovaným súdom, oboznámiť ho bez meškania o týchto skutočnostiach. Preto

špecializovaný súd nemohol akceptovať námietku zaujatosti podanú 14. februára 2011 ako

vznesenú bez meškania, ako to vyžaduje . Keďže

špecializovaný súd vyhodnotil námietku zaujatosti sťažovateľa ako takú, ktorá nebola

podaná bezodkladne, v súlade s o nej ani nerozhodol.

Ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť v postupe špecializovaného súdu na

hlavnom pojednávaní 28. februára 2011 a namietaným porušením základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný súd

preto dospel k záveru, že sťažnosť je v celom rozsahu zjavne neopodstatnená, čo

odôvodňuje jej odmietnutie podľa .

8. Keďže sťažnosť bola v celom rozsahu odmietnutá, ústavný súd nemohol

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v podanej sťažnosti, ktoré sú

viazané na skutočnosť, že sťažnosti bude vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011