Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 339/2011
PDF · 105.68 KB
No categories available
I. ÚS 339/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. A. O., P., zastúpeného advokátom JUDr. L. L.,
Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C
94/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. A. O. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2011
doručená sťažnosť JUDr. A. O., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 94/2007.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ podal 1. júna 2007
okresnému súdu návrh na určenie, že jeho odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého
zaobchádzania, a na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Konanie je vedené pod sp. zn.
10 C 94/2007. Okresný súd uznesením z 3. decembra 2009, teda po vyše dvoch rokoch,
vyzval sťažovateľa na odstránenie vady návrhu na začatie konania. Tieto nedostatky
sťažovateľ obratom odstránil podaním z 15. decembra 2009. Sťažovateľ zaslal okresnému
súdu 23. februára 2010 návrh na zámenu účastníka konania na strane odporcu. Okresný súd
výzvou z 25. októbra 2010 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku. Po doručení
výzvy sťažovateľ podaním z 9. novembra 2010 upozornil súd, že ešte nebolo rozhodnuté
o jeho návrhu na zámenu účastníkov konania, ako aj na to, že podľa jeho názoru sú splnené
podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Vo veci ešte nebolo rozhodnuté a ani sa
nekonalo žiadne pojednávanie, hoci konanie trvá už štyri roky. Podľa sťažovateľa preto
postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
3. Sťažovateľ navrhol preto vydať nález, ktorým ústavný súd vysloví porušenie jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a zároveň požiadal o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia v sume 20 000 €, ako aj náhradu trov konania.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
6. Iným právnym prostriedkom, ktorý poskytuje ochranu sťažovateľom označeného
základného práva, je sťažnosť na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“). Sťažovateľ v sťažnosti vôbec neuvádza a ani to nevyplýva z obsahu
príloh k sťažnosti, či sťažovateľ využil túto zákonnú možnosť ochrany svojich základných
práv. Keďže je však sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane zastúpený
právnym zástupcom, ktorý nepochybne disponuje vedomosťami o nutnosti využitia takého
právneho prostriedku, ústavný súd usúdil, že sťažovateľ sťažnosť na prieťahy predsedovi
súdu nepodal.
7. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníkov konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu,
ak sťažovatelia preukážu, že využili označené právne prostriedky, ktoré majú podľa zákona
o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovatelia túto podmienku nesplnili z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Takéto dôvody však
sťažovateľ v danej veci neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil. Ústavný súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na jednu zo základných zásad práva, ktorou je ,,vigilantibus iuris“,
teda bdelým patrí právo, alebo nech si každý stráži svoje práva, vrátane označených
základných práv na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. prejednania veci
v primeranej lehote garantovaných ústavou a dohovorom.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti
uzatvára, že sťažnosť je neprípustná podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pretože
sťažovateľ nevyčerpal účinný prostriedok nápravy, ktorý mu umožňuje už spomínaný zákon
o súdoch.
8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd
sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto sťažovateľovi nebráni,
aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom priebehu konania nepostupoval efektívne
a plynulo, podal v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. septembra 2011