Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 332/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. G., K., prechodne bytom K., zastúpeného

advokátkou JUDr. A. K., Advokátska kancelária, K., ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 23. februára 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. G. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2010

doručená sťažnosť M. G. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé prejednanie svojej záležitosti podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 23. februára

2010 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 23. februára 2010 (v celej sťažnosti sa nesprávne uvádza, že ide

o rozsudok z 27. októbra 208, pozn.) potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 27. októbra 2008, ktorým tento rozhodol o zamietnutí návrhu na určenie

nájomného vzťahu.

Sťažovateľ namieta, že „... vec bola rozhodnutá arbitrárne a porušovateľ bez opory

v zákone, v rozpore s vykonaným dokazovaním, ako aj nevykonaním časti navrhovaných

dôkazov, porušil moje práva, a to podľa SR, SR

a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd na

spravodlivé a verejné prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom“.

3. Sťažovateľ okrem základných skutočností z rozhodnutia Okresného súdu Košice II

(ďalej len „okresný súd“) a krajského súdu neuviedol žiadnu ďalšiu argumentáciu, ktorou

odôvodňuje porušenie svojich práv. Od ústavného súdu požaduje, aby vyslovil porušenie

ním označených práv, zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, zakázal mu pokračovať

v porušovaní označených práv, priznal mu finančné zadosťučinenie a nahradil trovy

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

II.

4. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

6. Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 23. februára 2010 potvrdil

rozsudok okresného súdu, ktorým rozhodol o zamietnutí návrhu na určenie nájomného

vzťahu a povinnosti nahradiť trovy konania.

Sťažovateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne a nemajúce

oporu v zákone, bolo vydané v rozpore s vykonaným dokazovaním a opomenuté ostali ním

navrhnuté dôkazy v konaní.

Uvedené argumenty týkajúce sa nevykonania všetkých potrebných dôkazov

a nesprávneho posúdenia existencie nájomného vzťahu k bytu považuje ústavný súd za

zjavne neopodstatnené.

7. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať

a posudzovať skutkové zistenia ani právne názory všeobecného súdu. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

8. Ústavný súd preskúmal odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý

po preskúmaní konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie sťažovateľa

nie je dôvodné.

Ústavný súd vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol

žiadnu obsiahlejšiu argumentáciu pre porušenie jeho práv, skúmal, ako sa so skutočnosťami

uvedenými sťažovateľom v odvolaní proti rozsudku okresného súdu vysporiadal krajský

súd.

K námietkam sťažovateľa, že bol nesprávne zistený skutkový stav a právne závery

súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, krajský súd okrem iného uviedol:

„... Odvolacie námietky žalobcu sú založené predovšetkým na tom, že súd prvého

stupňa riadnym spôsobom nezistil žalobcom tvrdenú skutočnosť, že byt žalobcu nezanikol,

ale došlo len k stavebným úpravám, ktoré je možné spätne napraviť a tým by opäť vznikol

žalobcov byt.

Toto tvrdenie žalobcu, na ktorom je založené jeho odvolanie, nebolo v konaní

preukázané žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Zo žiadnych vykonaných dôkazov

nevyplýva, že pôvodné ubytovacie jednotky zanikli v dôsledku stavebných úprav. To

konštatuje stavebný úrad, ako aj znalec Doc. Ing. K., CSc.

Odvolanie žalobcu je postavené na jeho tvrdení, že bol nájomcom bytu, nie

ubytovacej jednotky. Žalobca však odvolaním nespochybňuje skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa v tom, že bytová jednotka v ktorej žalobca býval, nemala povahu a charakter

bytu ale jednalo sa o obytnú miestnosť v zariadeniach určených na trvalé bývanie. Odvolací

súd poukazuje na podrobné odôvodnenie v rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ ide

o ukončenie nájmu tejto obytnej miestnosti, stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa,

pokiaľ ide o ukončenie nájmu tejto obytnej miestnosti, stotožňuje sa so záverom súdu

prvého stupňa v tom, že žalobcovi bola daná výpoveď z nájmu tejto obytnej miestnosti,

ktorej neplatnosť žalobca v zákonom stanovenej lehote na súde nenapadol. Odvolací súd

teda konštatuje, že nielen neexistencia predmetu nájmu bola dôvodom na zamietnutie

žaloby, ale aj tá skutočnosť, že nájomný vzťah následne zničenej veci bol ukončený

a žalobca sa ukončeniu tohto nájomného vzťahu žiadnym spôsobom nebránil.“

Podľa názoru ústavného súdu nemožno argumentáciu krajského súdu aj

s prihliadnutím na rozsiahle dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa (tak ako to

vyplýva z príslušnej časti odôvodnenia rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 27. októbra 2008) považovať za arbitrárnu ani za zjavne neodôvodnenú. Záver krajského

súdu o tom, že bolo náležite odôvodnené zamietnutie návrhu na určenie nájomného vzťahu,

nemožno považovať za ústavne neakceptovateľný.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou

namietal porušenie svojho práva priznaného a dohovoru

za zjavne neopodstatnenú, a preto ju odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní.

9. Podľa obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť

bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

Ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej

sťažnosti, nevyplýva žiadna možnosť porušenia jeho základného práva podľa označeného

článku , reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,

a navyše, sťažovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o porušení

tohto základného práva. Ústavný súd preto sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

10. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ďalšími procesnými nárokmi sťažovateľa

v uvedenej veci (zrušenie rozhodnutia súdu, priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia a náhrady trov konania) sa už ústavný súd nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011