Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 332/2011
PDF · 149.85 KB
No categories available
I. ÚS 332/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. G., K., prechodne bytom K., zastúpeného
advokátkou JUDr. A. K., Advokátska kancelária, K., ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 21 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Co/114/2009 z 23. februára 2010, a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. G. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2010
doručená sťažnosť M. G. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé prejednanie svojej záležitosti podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co/114/2009 z 23. februára
2010 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že krajský súd rozsudkom sp. zn.
3 Co/114/2009 z 23. februára 2010 (v celej sťažnosti sa nesprávne uvádza, že ide
o rozsudok z 27. októbra 208, pozn.) potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn.
24 C/14/2007 z 27. októbra 2008, ktorým tento rozhodol o zamietnutí návrhu na určenie
nájomného vzťahu.
Sťažovateľ namieta, že „... vec bola rozhodnutá arbitrárne a porušovateľ bez opory
v zákone, v rozpore s vykonaným dokazovaním, ako aj nevykonaním časti navrhovaných
dôkazov, porušil moje práva, a to podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd na
spravodlivé a verejné prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom“.
3. Sťažovateľ okrem základných skutočností z rozhodnutia Okresného súdu Košice II
(ďalej len „okresný súd“) a krajského súdu neuviedol žiadnu ďalšiu argumentáciu, ktorou
odôvodňuje porušenie svojich práv. Od ústavného súdu požaduje, aby vyslovil porušenie
ním označených práv, zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, zakázal mu pokračovať
v porušovaní označených práv, priznal mu finančné zadosťučinenie a nahradil trovy
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.
II.
4. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
5. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania.
6. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 3 Co/114/2009 z 23. februára 2010 potvrdil
rozsudok okresného súdu, ktorým rozhodol o zamietnutí návrhu na určenie nájomného
vzťahu a povinnosti nahradiť trovy konania.
Sťažovateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne a nemajúce
oporu v zákone, bolo vydané v rozpore s vykonaným dokazovaním a opomenuté ostali ním
navrhnuté dôkazy v konaní.
Uvedené argumenty týkajúce sa nevykonania všetkých potrebných dôkazov
a nesprávneho posúdenia existencie nájomného vzťahu k bytu považuje ústavný súd za
zjavne neopodstatnené.
7. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri
uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať
a posudzovať skutkové zistenia ani právne názory všeobecného súdu. Úlohou ústavného
súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia
a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov
takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže
stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa
všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.
8. Ústavný súd preskúmal odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý
po preskúmaní konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie sťažovateľa
nie je dôvodné.
Ústavný súd vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol
žiadnu obsiahlejšiu argumentáciu pre porušenie jeho práv, skúmal, ako sa so skutočnosťami
uvedenými sťažovateľom v odvolaní proti rozsudku okresného súdu vysporiadal krajský
súd.
K námietkam sťažovateľa, že bol nesprávne zistený skutkový stav a právne závery
súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, krajský súd okrem iného uviedol:
„... Odvolacie námietky žalobcu sú založené predovšetkým na tom, že súd prvého
stupňa riadnym spôsobom nezistil žalobcom tvrdenú skutočnosť, že byt žalobcu nezanikol,
ale došlo len k stavebným úpravám, ktoré je možné spätne napraviť a tým by opäť vznikol
žalobcov byt.
Toto tvrdenie žalobcu, na ktorom je založené jeho odvolanie, nebolo v konaní
preukázané žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Zo žiadnych vykonaných dôkazov
nevyplýva, že pôvodné ubytovacie jednotky zanikli v dôsledku stavebných úprav. To
konštatuje stavebný úrad, ako aj znalec Doc. Ing. K., CSc.
Odvolanie žalobcu je postavené na jeho tvrdení, že bol nájomcom bytu, nie
ubytovacej jednotky. Žalobca však odvolaním nespochybňuje skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa v tom, že bytová jednotka v ktorej žalobca býval, nemala povahu a charakter
bytu ale jednalo sa o obytnú miestnosť v zariadeniach určených na trvalé bývanie. Odvolací
súd poukazuje na podrobné odôvodnenie v rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ ide
o ukončenie nájmu tejto obytnej miestnosti, stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa,
pokiaľ ide o ukončenie nájmu tejto obytnej miestnosti, stotožňuje sa so záverom súdu
prvého stupňa v tom, že žalobcovi bola daná výpoveď z nájmu tejto obytnej miestnosti,
ktorej neplatnosť žalobca v zákonom stanovenej lehote na súde nenapadol. Odvolací súd
teda konštatuje, že nielen neexistencia predmetu nájmu bola dôvodom na zamietnutie
žaloby, ale aj tá skutočnosť, že nájomný vzťah následne zničenej veci bol ukončený
a žalobca sa ukončeniu tohto nájomného vzťahu žiadnym spôsobom nebránil.“
Podľa názoru ústavného súdu nemožno argumentáciu krajského súdu aj
s prihliadnutím na rozsiahle dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa (tak ako to
vyplýva z príslušnej časti odôvodnenia rozsudku okresného súdu sp. zn. 24 C/14/2007
z 27. októbra 2008) považovať za arbitrárnu ani za zjavne neodôvodnenú. Záver krajského
súdu o tom, že bolo náležite odôvodnené zamietnutie návrhu na určenie nájomného vzťahu,
nemožno považovať za ústavne neakceptovateľný.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou
namietal porušenie svojho práva priznaného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru
za zjavne neopodstatnenú, a preto ju odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní.
9. Podľa čl. 21 ods. 1 ústavy obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť
bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
Ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej
sťažnosti, nevyplýva žiadna možnosť porušenia jeho základného práva podľa označeného
článku ústavy, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,
a navyše, sťažovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o porušení
tohto základného práva. Ústavný súd preto sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
10. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ďalšími procesnými nárokmi sťažovateľa
v uvedenej veci (zrušenie rozhodnutia súdu, priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia a náhrady trov konania) sa už ústavný súd nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. septembra 2011