Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 393/2011
PDF · 177.27 KB
No categories available
IV. ÚS 393/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť S. S., Ukrajinská republika, zastúpeného advokátom JUDr.
J. K., M., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp.
zn. 0 T 30/2011 a jeho rozsudkom z 30. júna 2011 a postupom Krajského súdu v Košiciach
v konaní vedenom pod sp. zn. Nto 53/2011 a jeho uznesením z 29. júna 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť S. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta
2011 doručená sťažnosť S. S., Ukrajinská republika (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 0 T 30/2011 a jeho
rozsudkom z 30. júna 2011 (ďalej aj „namietaný rozsudok okresného súdu“) a postupom
Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Nto
53/2011 a jeho uznesením z 29. júna 2011 (ďalej aj „namietané uznesenie krajského súdu“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry
Michalovce podal 29. júna 2011 návrh na vzatie sťažovateľa do väzby pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na
označenie tovaru podľa § 279 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona.
Vec bola pridelená podľa rozvrhu práce okresného súdu sudcovi JUDr. S. S., pričom
v zmysle rozvrhu práce v prípade vylúčenia JUDr. S. S. mal byť zastupujúcim sudcom
JUDr. A. Ch. Následne „Sudcovia JUDr. S. S. a ďalší sudcovia pracujúci na trestnom
úseku JUDr. A. Ch. a JUDr. M. S. vzniesli námietku predpojatosti z dôvodu negatívneho
vzťahu k obhajcovi JUDr. J. K., ktorý v predmetnej veci obhajuje obvineného“ (sťažovateľa,
pozn.).
Uznesením krajského súdu sp. zn. Nto 53/2011 z 29. júna 2011 boli sudcovia
JUDr. S. S., JUDr. A. Ch. a JUDr. M. S. vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania
v trestnej veci sťažovateľa vedenej okresným súdom pod sp. zn. 0 T 30/2011. Označené
uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené na hlavnom pojednávaní konanom
30. júna 2011.
V dôsledku vylúčenia uvedených sudcov rozhodoval v trestnej veci sťažovateľa
v zmysle rozvrhu práce sudca JUDr. S. H. Sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu sp.
zn. 0 T 30/2011 z 30. júna 2011 uznaný za vinného zo spáchania prečinu porušenia
predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1 a 2
písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej
republiky na dobu päť rokov. Označený rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť
30. júna 2011.
Sťažovateľ tvrdí, že v jeho trestnej veci nerozhodoval zákonný sudca, keďže neboli
dané dôvody na vylúčenie sudcov JUDr. S. S., JUDr. A. Ch. a JUDr. M. S. a zákonným
sudcom v jeho trestnej veci bol teda JUDr. S. S. Sťažovateľ sa domnieva, že negatívny
postoj uvedených sudcov k jeho obhajcovi nemôže zakladať dôvod na ich vylúčenie z
vykonávania úkonov trestného konania. Z tohto dôvodu považuje za neústavné tak
namietané uznesenie krajského súdu, ako aj namietaný rozsudok okresného súdu.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd
o nej rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jeho základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným
uznesením krajského súdu a tiež namietaným rozsudkom okresného súdu, zruší tieto
rozhodnutia, a vráti vec na ďalšie konanie tak okresnému súdu, ako aj krajskému súdu.
Sťažovateľ sa tiež domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
1 500 € a úhrady trov konania v sume 311,12 €.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 0 T 30/2011 a jeho rozsudkom z 30. júna 2011 a tiež postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Nto 53/2011 a jeho uznesením z 29. júna
2011
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
1. K namietanému porušeniu označených základných práv podľa ústavy a práva
podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 0 T 30/2011
a jeho rozsudkom z 30. júna 2011
Vo vzťahu k namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv
podľa ústavy a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 0 T 30/2011 a jeho rozsudkom z 30. júna 2011 ústavný súd považoval za podstatné
poukázať na skutočnosť, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1
ústavy je založená na princípe subsidiarity. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže
domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným
(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na
jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Ústavný súd zistil, že namietaný rozsudok nadobudol právoplatnosť 30. júna 2011,
pričom z jeho obsahu vyplýva, že neobsahuje odôvodnenie s poukazom na ustanovenie
§ 172 ods. 2 Trestného poriadku, v zmysle ktorého „Ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor
aj obvinený vzdali odvolania alebo taký prejav urobili v lehote troch pracovných dní od
vyhlásenia rozsudku, môže sa vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje
odôvodnenie. Ak ide o mladistvého obvineného, takéto vyhlásenie treba vyžiadať aj od
zákonného zástupcu a zástupcu štátneho orgánu starostlivosti o mládež.“.
Sťažovateľ nepochybne mal právo podať proti namietanému rozsudku okresného
súdu odvolanie založené na tvrdení, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca. O tomto
odvolaní bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, čo vylučuje právomoc
ústavného súdu.
V súvislosti s kľúčovou námietkou sťažovateľa založenej na tvrdení, že v jeho
trestnej veci rozhodoval nezákonný sudca, ústavný súd navyše poukazuje na § 371 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku, podľa ktorého dovolanie možno podať, ak súd rozhodol
v nezákonnom zložení. Z toho vyplýva, že ak by sťažovateľ nebol úspešný v odvolacom
konaní, mohol sa domáhať ochrany svojich práv aj dovolaním, o ktorom by bol oprávnený
a aj povinný rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
Nad rámec odôvodnenia tejto časti svojho uznesenia ústavný súd považoval za
potrebné poukázať na skutočnosť, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval),
že uvedené právne prostriedky ochrany svojich práv (odvolanie, dovolanie) nevyčerpal
z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto zo strany ústavného súdu vôbec neprichádzal
do úvahy prípadný postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, v zmysle ktorého
neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné
právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, ak sťažovateľ
preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na argumentáciu sťažovateľa, podľa ktorej
proti namietanému rozsudku okresného súdu nepodal odvolanie, „lebo išlo o superrýchle
konanie. Ak by sťažovateľ podal odvolanie, tak by bol väzobne stíhaný, lebo je cudzinec
a vzťahovali by sa na neho dôvody útekovej väzby (§ 71 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku).“.
Ústavný súd citovanú argumentáciu sťažovateľa, zastúpeného kvalifikovaným advokátom,
nepovažoval za požiadavku na postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Navyše,
ak by aj ústavný súd posúdil citovanú argumentáciu sťažovateľa ako žiadosť o odpustenie
nevyužitia právnych prostriedkov nápravy, jeho argument, že v prípade podania odvolania
„by bol väzobne stíhaný“, nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za dôvod
hodný osobitného zreteľa v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. K namietanému porušeniu základných práv podľa ústavy a práva podľa
dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Nto 53/2011 a jeho
uznesením z 29. júna 2011
Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne
neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za
zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež
napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Vo vzťahu k namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv namietaným
postupom a namietaným uznesením krajského súdu ústavný súd poukazuje na skutočnosť,
že trestná vec sťažovateľa vedená okresným súdom pod sp. zn. 0 T 30/2011 bola
právoplatne skončená rozsudkom z 30. júna 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť toho
istého dňa. Za okolností, keď sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,
nevyužil právne prostriedky nápravy proti označenému rozsudku okresného súdu, čo
založilo dôvod na odmietnutie časti jeho sťažnosti smerujúcej proti namietanému postupu
a namietanému rozsudku okresného súdu z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu,
nemá podľa názoru ústavného súdu opodstatnenie posudzovať námietky sťažovateľa
smerujúce proti namietanému uzneseniu krajského súdu. Sťažovateľ totiž nepochybne
mohol v odvolaní proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 0 T 30/2011 z 30. júna 2011
namietať tiež to, že v jeho veci rozhodoval nezákonný sudca, t. j. uplatniť v ňom tie isté
námietky, aké uplatnil v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu. Za daných okolností
vyznievajú námietky sťažovateľa proti namietanému uzneseniu krajského súdu účelovo o to
viac, že z vecného hľadiska sa netýkajú jeho, ale vo svojej podstate jeho právneho zástupcu
pri výkone advokácie v územnom obvode okresného súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti
poukazuje na časť sťažnosti, v ktorej sa uvádza: „Pokiaľ by nadriadený súd prijal námietky
uvádzané sudcami Okresného súdu v Michalovciach a rozhodol by o ich vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci, kde je advokátom, či účastníkom JUDr. J. K., ktorý je
advokátom, vylúčil by tohto advokáta z akéhokoľvek pôsobenia v obvode Okresného súdu
Michalovce...“
Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ nevyužil účinné právne prostriedky nápravy
proti namietanému rozsudku okresného súdu, ktorého vydaniu predchádzalo vydanie
uznesenia krajského súdu z 29. júna 2011, a prostredníctvom ktorých sa nepochybne mohol
domôcť nápravy aj vo vzťahu k tomuto uzneseniu krajského súdu, považuje ústavný súd
časť sťažnosti smerujúcu proti postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
Nto 53/2011 a jeho uzneseniu z 29. júna 2011 za zjavne neopodstatnenú, a preto aj túto časť
sťažnosti z uvedeného dôvodu pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2
Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, neprichádzalo už do úvahy
rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite jeho sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. septembra 2011