Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 393/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť S. S., Ukrajinská republika, zastúpeného advokátom JUDr.

J. K., M., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp.

zn. a jeho rozsudkom z 30. júna 2011 a postupom Krajského súdu v Košiciach

v konaní vedenom pod sp. zn. Nto 53/2011 a jeho uznesením z 29. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta

2011 doručená sťažnosť S. S., Ukrajinská republika (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 30. júna 2011 (ďalej aj „namietaný rozsudok okresného súdu“) a postupom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Nto

53/2011 a jeho uznesením z 29. júna 2011 (ďalej aj „namietané uznesenie krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry

Michalovce podal 29. júna 2011 návrh na vzatie sťažovateľa do väzby pre skutok právne

kvalifikovaný ako prečin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na

označenie tovaru podľa a .

Vec bola pridelená podľa rozvrhu práce okresného súdu sudcovi JUDr. S. S., pričom

v zmysle rozvrhu práce v prípade vylúčenia JUDr. S. S. mal byť zastupujúcim sudcom

JUDr. A. Ch. Následne „Sudcovia JUDr. S. S. a ďalší sudcovia pracujúci na trestnom

úseku JUDr. A. Ch. a JUDr. M. S. vzniesli námietku predpojatosti z dôvodu negatívneho

vzťahu k obhajcovi JUDr. J. K., ktorý v predmetnej veci obhajuje obvineného“ (sťažovateľa,

pozn.).

Uznesením krajského súdu sp. zn. Nto 53/2011 z 29. júna 2011 boli sudcovia

JUDr. S. S., JUDr. A. Ch. a JUDr. M. S. vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania

v trestnej veci sťažovateľa vedenej okresným súdom pod sp. zn. . Označené

uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené na hlavnom pojednávaní konanom

30. júna 2011.

V dôsledku vylúčenia uvedených sudcov rozhodoval v trestnej veci sťažovateľa

v zmysle rozvrhu práce sudca JUDr. S. H. Sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu sp.

zn. z 30. júna 2011 uznaný za vinného zo spáchania prečinu porušenia

predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1 a 2

písm. a) , za čo mu bol uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej

republiky na dobu päť rokov. Označený rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť

30. júna 2011.

Sťažovateľ tvrdí, že v jeho trestnej veci nerozhodoval zákonný sudca, keďže neboli

dané dôvody na vylúčenie sudcov JUDr. S. S., JUDr. A. Ch. a JUDr. M. S. a zákonným

sudcom v jeho trestnej veci bol teda JUDr. S. S. Sťažovateľ sa domnieva, že negatívny

postoj uvedených sudcov k jeho obhajcovi nemôže zakladať dôvod na ich vylúčenie z

vykonávania úkonov trestného konania. Z tohto dôvodu považuje za neústavné tak

namietané uznesenie krajského súdu, ako aj namietaný rozsudok okresného súdu.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

o nej rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jeho základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a , ako aj práva podľa dohovoru namietaným

uznesením krajského súdu a tiež namietaným rozsudkom okresného súdu, zruší tieto

rozhodnutia, a vráti vec na ďalšie konanie tak okresnému súdu, ako aj krajskému súdu.

Sťažovateľ sa tiež domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

1 500 € a úhrady trov konania v sume 311,12 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 30. júna 2011 a tiež postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Nto 53/2011 a jeho uznesením z 29. júna

2011

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

1. K namietanému porušeniu označených základných práv podľa a práva

podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 30. júna 2011

Vo vzťahu k namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom z 30. júna 2011 ústavný súd považoval za podstatné

poukázať na skutočnosť, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

je založená na princípe subsidiarity. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na

jej prerokovanie (m. m. ).

Ústavný súd zistil, že namietaný rozsudok nadobudol právoplatnosť 30. júna 2011,

pričom z jeho obsahu vyplýva, že neobsahuje odôvodnenie s poukazom na ustanovenie

, v zmysle ktorého „Ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor

aj obvinený vzdali odvolania alebo taký prejav urobili v lehote troch pracovných dní od

vyhlásenia rozsudku, môže sa vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje

odôvodnenie. Ak ide o mladistvého obvineného, takéto vyhlásenie treba vyžiadať aj od

zákonného zástupcu a zástupcu štátneho orgánu starostlivosti o mládež.“.

Sťažovateľ nepochybne mal právo podať proti namietanému rozsudku okresného

súdu odvolanie založené na tvrdení, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca. O tomto

odvolaní bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, čo vylučuje právomoc

ústavného súdu.

V súvislosti s kľúčovou námietkou sťažovateľa založenej na tvrdení, že v jeho

trestnej veci rozhodoval nezákonný sudca, ústavný súd navyše poukazuje na § 371 ods. 1

písm. b) , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak súd rozhodol

v nezákonnom zložení. Z toho vyplýva, že ak by sťažovateľ nebol úspešný v odvolacom

konaní, mohol sa domáhať ochrany svojich práv aj dovolaním, o ktorom by bol oprávnený

a aj povinný rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Nad rámec odôvodnenia tejto časti svojho uznesenia ústavný súd považoval za

potrebné poukázať na skutočnosť, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval),

že uvedené právne prostriedky ochrany svojich práv (odvolanie, dovolanie) nevyčerpal

z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto zo strany ústavného súdu vôbec neprichádzal

do úvahy prípadný postup podľa , v zmysle ktorého

neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, ak sťažovateľ

preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na argumentáciu sťažovateľa, podľa ktorej

proti namietanému rozsudku okresného súdu nepodal odvolanie, „lebo išlo o superrýchle

konanie. Ak by sťažovateľ podal odvolanie, tak by bol väzobne stíhaný, lebo je cudzinec

a vzťahovali by sa na neho dôvody útekovej väzby ( ).“.

Ústavný súd citovanú argumentáciu sťažovateľa, zastúpeného kvalifikovaným advokátom,

nepovažoval za požiadavku na postup podľa . Navyše,

ak by aj ústavný súd posúdil citovanú argumentáciu sťažovateľa ako žiadosť o odpustenie

nevyužitia právnych prostriedkov nápravy, jeho argument, že v prípade podania odvolania

„by bol väzobne stíhaný“, nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za dôvod

hodný osobitného zreteľa v zmysle .

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa a práva podľa

dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Nto 53/2011 a jeho

uznesením z 29. júna 2011

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

Vo vzťahu k namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv namietaným

postupom a namietaným uznesením krajského súdu ústavný súd poukazuje na skutočnosť,

že trestná vec sťažovateľa vedená okresným súdom pod sp. zn. bola

právoplatne skončená rozsudkom z 30. júna 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť toho

istého dňa. Za okolností, keď sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,

nevyužil právne prostriedky nápravy proti označenému rozsudku okresného súdu, čo

založilo dôvod na odmietnutie časti jeho sťažnosti smerujúcej proti namietanému postupu

a namietanému rozsudku okresného súdu z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu,

nemá podľa názoru ústavného súdu opodstatnenie posudzovať námietky sťažovateľa

smerujúce proti namietanému uzneseniu krajského súdu. Sťažovateľ totiž nepochybne

mohol v odvolaní proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 30. júna 2011

namietať tiež to, že v jeho veci rozhodoval nezákonný sudca, t. j. uplatniť v ňom tie isté

námietky, aké uplatnil v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu. Za daných okolností

vyznievajú námietky sťažovateľa proti namietanému uzneseniu krajského súdu účelovo o to

viac, že z vecného hľadiska sa netýkajú jeho, ale vo svojej podstate jeho právneho zástupcu

pri výkone advokácie v územnom obvode okresného súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje na časť sťažnosti, v ktorej sa uvádza: „Pokiaľ by nadriadený súd prijal námietky

uvádzané sudcami Okresného súdu v Michalovciach a rozhodol by o ich vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, kde je advokátom, či účastníkom JUDr. J. K., ktorý je

advokátom, vylúčil by tohto advokáta z akéhokoľvek pôsobenia v obvode Okresného súdu

Michalovce...“

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ nevyužil účinné právne prostriedky nápravy

proti namietanému rozsudku okresného súdu, ktorého vydaniu predchádzalo vydanie

uznesenia krajského súdu z 29. júna 2011, a prostredníctvom ktorých sa nepochybne mohol

domôcť nápravy aj vo vzťahu k tomuto uzneseniu krajského súdu, považuje ústavný súd

časť sťažnosti smerujúcu proti postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Nto 53/2011 a jeho uzneseniu z 29. júna 2011 za zjavne neopodstatnenú, a preto aj túto časť

sťažnosti z uvedeného dôvodu pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, neprichádzalo už do úvahy

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2011