Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 418/2011
PDF · 147.13 KB
No categories available
III. ÚS 418/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť A. B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody,
zastúpeného advokátom JUDr. J. P., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva
na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu
v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 23 To 51/2011 a jeho uznesením z 28. júna 2011
a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta
2011 doručená sťažnosť A. B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. P., D., vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy postupom
Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 23 To 51/2011 a jeho uznesením z 28. júna 2011.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej
len „okresný súd“) sp. zn. 4 T 106/2010 z 31. marca 2011 v spojení s uznesením krajského
súdu sp. zn. 23 To 51/2011 z 28. júna 2011 bol uznaný vinným zo spáchania viacerých
trestných činov.
Sťažovateľ poukázal na to, že aj napriek tomu, že viackrát upozorňoval na to, že už
v rámci prípravného konania bolo porušené jeho základné právo na obhajobu, ani okresný
súd, ani krajský súd nevenovali tejto námietke dostatočnú pozornosť.
Vo vzťahu k uvedenému sťažovateľ dodal:
„Okresný súd v Trenčíne a ani Krajský súd v Trenčíne sa napriek opakovaným
podaniam dostatočným spôsobom nezaoberali podstatnou skutočnosťou, že už v rámci
prípravného konania bolo porušené právo obvineného A. B. na obhajobu v tom, že už pri
vzatí do vyšetrovacej väzby na základe uznesenia sudcu pre prípravné konanie Okresného
súdu v Trenčíne dňa 24. 03. 2010 pod č. k. 0 Tp/29/2010 s tým, že počiatok väzby
u obvineného A. B. bol stanovený na deň 22. 03. 2010 od 16.00 hod., boli okrem úradných
záznamov príslušníkov polície o tom, že sa údajne obvinený nezdržiava doma uvádzané ako
ďalšie dôvody na vzatie do väzby aj skutočnosti, že obvinený A. B. je stíhaný ako obvinený
aj za ďalšie konkrétne skutky, pričom tieto skutky pod samostatnými ČVS dokumentoval ten
istý vyšetrovateľ PZ ako aj väzobnú vec, pričom ale v týchto ďalších trestných veciach
obvinenému A. B. nebol ustanovený obhajca po obmedzení jeho osobnej slobody a vzatí do
väzby a až dňa 31. 05. 2010 bol obvinený A. B. vyšetrovateľom PZ písomne upozornený že
aj v týchto ďalších samostatne vyšetrovaných veciach sa jedná o nutnú obhajobu, pričom
ale v tom čase ustanovený obhajca vo väzobnej veci sa od vzatia obvineného A. B. do
vyšetrovacej väzby do ostatných trestných spisov vyšetrovaných v samostatných konaniach
z uvedeného dôvodu nedostal, nakoľko tieto ďalšie veci boli spojené na spoločné konania až
dňa 08. 06. 2010.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva porušenie § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku
v rámci prípravného konania v dobe od 22. 03. 2010 do 08. 06. 2010, z ktorého dôvodu
súdom nemala byť prijatá obžaloba, z dôvodu porušenia základného práva obvineného
na obhajobu, obvinený A. B. ako obmedzený na osobnej slobode, nemal možnosť
dostatočným spôsobom sa hájiť sám, pričom obhajcu v ostatných trestných spisoch
spojených s väzobnom vecou na spoločné konanie až dňom 08. 06. 2010 nemal
ustanoveného od vzatia do väzby, teda od obmedzenia osobnej slobody dňa 22. 03. 2010 až
do 08. 06. 2010...
Krajský súd v Trenčíne v konaní sp. zn. 23 To/51/2011 na verejnom zasadnutí dňa
28. 06. 2011 pri rozhodovaní o mojom odvolaní sa stotožnil s dôvodmi odsudzujúceho
rozsudku Okresného súdu v Trenčíne, pričom sa dôsledne nezaoberal mojim poukazovaním
na porušenie môjho práva na obhajobu v takom rozsahu v akom som na toto porušenie
poukazoval a tým nenapravil nezákonnosť postupu v rámci prípravného konania
a v konečnom dôsledku aj nezákonného odsúdenia.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho
sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:
„1. Základné právo A. B. na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom upravené v čl. 47 ods. 2) a základné právo A. B., aby mu bol
poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo
prostredníctvom obhajcu podľa čl. 50 ods. 3) Ústavy Slovenskej republiky postupom
Krajského súdu v Trenčíne rozhodnutím č. k. 23 To/51/2011 zo dňa 28. 06. 2011
porušené bolo.
2. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23 To/51/2011 zo dňa 28. 06. 2011 sa
zrušuje.
3. Krajskému súdu v Trenčíne sa prikazuje, aby vo veci konal a zakazuje sa
pokračovať v porušovaní základného práva A. B. na právnu pomoc v konaní pred súdmi,
inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za
podmienok ustanovených zákonom ako aj práva obvineného, aby mu bol poskytnutý čas
a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom
obhajcu.“
Sťažovateľ súčasne žiadal, aby bola jeho sťažnosť prejednaná prednostne, a to
vzhľadom na to, že ide o naliehavú vec, pričom naliehavosť videl v tom, že v dôsledku
porušenia práva na obhajobu bol vo veci „nezákonným postupom uvedených súdov“
vyhlásený odsudzujúci rozsudok, čo má v konečnom dôsledku dopad aj na jeho základné
právo na osobnú slobodu, keďže mu bol uložený trest odňatia slobody.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podstatou námietok sťažovateľa boli tvrdenia o porušení jeho základného práva na
obhajobu, ku ktorému malo dôjsť ešte v rámci prípravného konania, pričom aj napriek
tomu, že na túto skutočnosť v rámci konania pred súdmi poukazoval, ani okresný súd, ani
krajský súd sa touto námietkou v potrebnom rozsahu nezaoberali, čo malo podľa názoru
sťažovateľa za následok, že bol nezákonne odsúdený.
Dovolanie (okrem iných) môže podať tiež obvinený vo svoj prospech [§ 369 ods. 2
písm. b) Trestného poriadku].
Z uvedeného vyplýva, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia
porušenia v sťažnosti označených práv, je vo vzťahu k jeho námietkam vzťahujúcim
sa na právo na obhajobu účinným a dostupným prostriedkom nápravy vád konania
(resp. rozhodnutia), ktorými sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil, dovolanie,
prostredníctvom ktorého mohol uplatniť aj svoju argumentáciu uvedenú v sťažnosti podanej
ústavnému súdu a o ktorom je v konečnom dôsledku oprávnený rozhodnúť Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolací súd (obdobne napr.
Vzhľadom na uvedené bolo preto potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
Ak sťažovateľ využije možnosť, ktorú mu ponúka zákon, a podá dovolanie proti
rozhodnutiu krajského súdu a najvyšší súd dovolanie odmietne (teda nezistí dovolací
dôvod), v prípade podania sťažnosti ústavnému súdu zostáva sťažovateľovi zachovaná
lehota aj vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu (za predpokladu, že sťažovateľ podá
sťažnosť v lehote podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a to od doručenia rozhodnutia
najvyššieho súdu).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. septembra 2011