Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 373/2011
PDF · 168.09 KB
No categories available
I. ÚS 373/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť H. D., L., P. K., B., a E. S., B., zastúpených
advokátom JUDr. P. S., B., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 19
ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 15 Co 300/2010 zo 4. mája 2011 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava
I č. k. 10 C 190/2000-450 zo 17. mája 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť H. D., P. K. a E. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. augusta
2011 doručená sťažnosť H. D., P. K. a E. S. (ďalej len „sťažovateľky“) vo veci namietaného
porušenia ich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) sp. zn. 15 Co 300/2010 zo 4. mája 2011 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie krajského súdu“) v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len
„okresný súd“) č. k. 10 C 190/2000-450 zo 17. mája 2010 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie okresného súdu“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľky podali 21. decembra 2000 na
okresnom súde žalobu, ktorou sa okrem iného domáhali priznania nároku na náhradu škody
„... za zničený a rozkradnutý majetok...“. V nasledujúcom období rozšírili žalobu „...
o náhradu nemajetkovej ujmy za útrapy, ktoré prežívali ako bezdomovci, za ponižovanie zo
strany pracovníkov polície a súdu, za porušovanie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, za
právnu neistotu, v ktorej sa nachádzajú od udalosti doposiaľ“. Žalobu naposledy doplnili
a spresnili 26. februára 2010. Okresný súd v konaní o náhradu škody, o náhradu poistného
plnenia a náhradu nemajetkovej ujmy uplatnenej sťažovateľkami rozhodol tak, že vo vzťahu
k sťažovateľke P. K. ňou uplatnené nároky v celom rozsahu zamietol, vo vzťahu ku
sťažovateľke H. D. jej priznal nárok na náhradu škody vo výške 39 832 € a v ostatnom jej
návrh zamietol a vo vzťahu k sťažovateľke E. S. jej priznal nárok na náhradu škody vo
výške 30 870 € a v ostatnom jej návrh zamietol. Krajský súd na odvolanie sťažovateliek
napadnutým rozhodnutím rozhodol v časti o potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa
a v časti o zrušení prvostupňového rozhodnutia vrátane okresným súdom priznaných
nárokov na náhradu škody a vrátení veci tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.
3. Podanie sťažnosti ústavnému súdu vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam
okresného súdu a krajského súdu sťažovateľky zdôvodnili svojím konštatovaním, že
„... pociťujú... ukrátenie svojho práva na spravodlivé zadosťučinenie za spôsobené
neprávosti. Akceptujú posúdenie výšky uplatňovanej náhrady zo strany súdu, nestotožňujú
sa s rozhodnutím, aby pre legislatívny nedostatok bolo ich právo zamietnuté.
Nespochybňujú, že Ústavný súd... zváži mieru ich pretrvávajúceho nedôstojného postavenia,
psychického stresu, ale aj pretrvávajúcej právnej neistoty a rozhodne o spravodlivom
zadosťučinení.“.
4. V nadväznosti na uvedené sa sťažovateľky „... domáhajú, aby Ústavný súd
Slovenskej republiky, po komplexnom posúdení rozsudku Okresného súdu Bratislava
10 C 190/2000-450 zo dňa 17. 5. 2010 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave
15 Co 300/2010-538 zo dňa 4. 5. 2011 v konaní o tejto ústavnej sťažnosti rozhodol:
1/ že právo sťažovateliek... je uvedenými rozsudkami v časti o náhrade nemajetkovej
ujmy porušené.
2/ o priznaní nemajetkovej ujmy...“.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný
súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní
základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil
práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom
zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
8. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek
tomu, že sťažovateľky sú zastúpené advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu
na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1, 2 a 3 a § 50 ods. 1
písm. a), b) a c) a ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie
konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento
zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje
na zastupovanie pred ústavným súdom.
10. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Ustanovenie § 20
zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona
o ústavnom súde.
11. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa
tvrdenia sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)]
a označenie, proti komu smeruje [písm. c)]. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde
k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom
zásahu. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
12. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom
súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný
návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
13. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20
ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného
súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia
domáhali. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označili za porušovateľa svojich práv
14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľkami predložený návrh
rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda
takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedenej veci (pozri
bod 4). Sťažovateľky síce v texte sťažnosti uvádzajú, ktoré ich základné práva mali byť
napadnutými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu porušené, ale v samotnom
petite už tieto neuvádzajú, pričom v sťažnosti neuvádzajú vo vzťahu k základným právam
ani žiadnu ústavne relevantnú argumentáciu. Nevyhnutnou podmienkou postupu ústavného
súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde je, aby
ústavný súd najprv vyhovel sťažnosti podanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a svojím
rozhodnutím vyslovil, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené základné práva, avšak takáto požiadavka nie je v petite sťažovateľkami podanej
sťažnosti obsiahnutá. Sťažovateľky v petite sťažnosti neuviedli ani, akými rozhodnutiami
a ktorých súdov došlo k porušeniu ich práv. V neposlednom rade v súvislosti s požadovanou
nemajetkovou ujmou túto ani jej výšku nijako nekonkretizovali.
15. Ústavný súd pripomína, že sťažovateľky sú v konaní pred ústavným súdom
zastúpené advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).
16. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. septembra 2011