Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 418/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., R., zastúpenej advokátom JUDr. J. Ď., Ž., vo

veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 16, čl. 17 ods. 1 a 5, čl. 46

ods. 1 a 2, , 2 a 3 a , práva zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenia čl. 2

ods. 2 a rozsudkom Okresného súdu

Žilina sp. zn. z 22. júna 2009, rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

zo 14. januára 2010, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 31. marca 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. augusta

2011 doručená sťažnosť J. M., R. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základných práv zaručených v čl. 16, čl. 17 ods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47

ods. 1, 2 a 3 a (ďalej len „“), práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), ako aj porušenia a rozsudkom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 22. júna 2009,

rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo

14. januára 2010, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 31. marca 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.

konal okresný súd o návrhu sťažovateľky, ktorým sa domáhala vyslovenia neplatnosti

zmluvy o postúpení pohľadávky z 20. mája 2004, na základe ktorej jej bývalý manžel ako

postupca postúpil svoju pohľadávku, ktorú mal voči nej z titulu vyporiadania BSM

žalovaným v 1. a 2. rade ako postupníkom. Súčasne sa sťažovateľka v predmetnom konaní

domáhala vyslovenia, že oznámenie z 22. júla 2004 o postúpení uvedenej pohľadávky je

voči nej neúčinné. Okresný súd napádaným rozsudkom sp. zn. z 22. júna 2009

návrh sťažovateľky v celom rozsahu zamietol, pričom toto rozhodnutie bolo v odvolacom

konaní potvrdené aj rozhodnutím krajského súdu sp. zn. zo 14. januára 2010.

Dovolanie sťažovateľky proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu bolo uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 31. marca 2011 odmietnuté z dôvodu, že

smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nebolo prípustné.

Sťažovateľka sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta, že zamietnutie jej

návrhu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na ňou žalovanom určení sa

nezakladá na pravde a všeobecné súdy v tomto smere nevykonali podľa nej dostatočné

dokazovanie. Podľa sťažovateľky je jej naliehavý právny záujem preukázateľný tým, že

v prípade určenia neplatnosti dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávky by v podstate

zanikol jej záväzok z vyporiadania BSM, pretože ostatní žalovaní v 3. až 7. rade by si voči

nej neuplatňovali žiadne finančné nároky. Sťažovateľka tiež namieta, že tak okresný súd,

ako ani krajský súd nevykonali dostatočné dokazovanie ani čo sa týka jej námietok

o nepravosti podpisov postupcu, a to tak na zmluve o postúpení pohľadávky, ako aj na

oznámení o postúpení pohľadávky, ktoré podľa sťažovateľky nemohol postupca podpísať,

pretože v inkriminovanom čase bol kvôli zlému zdravotnému stavu operovaný v nemocnici.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa sťažovateľka domnieva, že „Skutočnosť, že uplatnený

nárok nebol súdom prejednaný v hmotnoprávnej rovine, túto skutočnosť možno považovať

za postup súdu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom“, avšak aj napriek uvedenému najvyšší súd napádaným uznesením jej dovolanie ako

neprípustné odmietol.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po prijatí jej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

«Základné právo J. M... podľa článkov a 3,

Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a porušenie jeho základných práv v čl. 16, čl. 17,

ods. 1 a 5 a , 2 č. , 2, 3, a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd... bolo porušené postupom a rozhodnutím Krajského

súdu v Žiline č. k. v spojení s Rozsudkom Okresného súdu v Žiline 27 C

406/2007-196, taktiež toto právo J. M. bolo porušené uznesením Najvyššieho súdu SR 2

Cdo 206/2010.

Rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. , Rozsudok Okresného súdu

v Žiline -196 uznesenie Najvyššieho súdu SR sa zrušuje.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmať, či rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 22. júna 2009, rozsudkom krajského súdu sp. zn.

zo 14. januára 2010, ako aj uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 31. marca

2011 boli porušené základné práva sťažovateľky zaručené v čl. 16, čl. 17 ods. 1 a 5, čl. 46

ods. 1 a 2, , 2 a 3 a , právo zaručené v dohovoru,

ako aj a .

Ústavný súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že jednou zo základných

podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53

ods. 3 . Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od

právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,

pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno

zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

V súvislosti so sťažovateľkou napádaným rozhodnutím okresného súdu sp. zn.

z 22. júna 2009 a krajského súdu sp. zn. zo 14. januára 2010

ústavný súd zistil, že tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 8. marca 2010, pričom od

8. marca 2010, keď napádané rozhodnutia nadobudli právoplatnosť, do 9. augusta 2011,

keď sťažnosť sťažovateľky adresovaná ústavnému súdu bola podaná na poštovú prepravu

(ústavnému súdu bola doručená 11. augusta 2011), nepochybne uplynula dvojmesačná

lehota podľa .

Pokiaľ ide o sťažovateľkou napádané rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.

z 31. marca 2011, ústavný súd zistil, že toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 10. mája 2011, pričom aj v tomto prípade od 10. mája 2011, keď napádané

rozhodnutie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť, do 9. augusta 2011, keď sťažnosť

sťažovateľky adresovaná ústavnému súdu bola podaná na poštovú prepravu (ústavnému

súdu bola doručená 11. augusta 2011), nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53

ods. 3 .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene ( ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

napádaných rozhodnutí je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody

sťažovateľky ( prvá veta ), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa

sťažovateľka tohto nároku domáhala, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2011