Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 449/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť A. Ž., K., zastúpeného advokátkou JUDr. T. S., K.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17

a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Svidník v súvislosti s výkonom zaisťovacieho úkonu a jeho uznesením

ČVS: ORP-341/SK-SK-2010 z 22. augusta 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. Ž. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2011

doručená sťažnosť A. Ž., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného

práva na osobnú slobodu zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Svidník (ďalej len „OR PZ“) v súvislosti s výkonom zaisťovacieho

úkonu a jeho uznesením ČVS: ORP-341/SK-SK-2010 z 22. augusta 2010.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením povereného

príslušníka OR PZ (ďalej len „policajt“) ČVS: ORP-341/SK-SK-2010 z 22. augusta 2010

podľa v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania

podľa a v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Proti tomuto rozhodnutiu policajta podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej Okresná

prokuratúra Svidník (ďalej len „okresná prokuratúra“) uznesením č. k. -7

z 23. augusta 2010 rozhodla tak, že ju podľa ako

nedôvodnú zamietla.

Týmto rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní predchádzal výsluch

sťažovateľa (21. augusta 2010) a následne jeho zadržanie, v súvislosti s ktorým namieta

porušenie svojich základných práv a slobôd, čo odôvodnil takto:

„Pri mojom výsluchu dňa 21. 08. 2010 som uviedol skutočnosti, ktoré jasne

preukazovali, že poškodená... mala úmysel spoločne so svedkyňou... uviesť nepravdivé

skutočnosti a krivo ma obviniť...

Poškodená aj na podnet svojej mamy... mala jasný zámer ma z nehnuteľnosti...

vyhodiť a zabezpečiť úmyselným spôsobom moje neoprávnené zadržanie po dobu 48 hodín

v cele PZ prostredníctvom orgánov PZ a prokuratúry...

... poškodená vopred mala dohodnutý postup voči mne s orgánmi činnými v trestnom

konaní...

Som presvedčený, že... úmyselne a nepravdivo uviedla skutočnosti uvedené

v trestnom oznámení zo dňa 21. 8. 2010 aj po dohode s povereným prísl. PZ vo Svidníku,

ktorý začal trestné stíhanie a ktorý sa týmto spôsobom stal aj spolupáchateľom môjho

neoprávneného zadržania na 48 hodín.

Moje tvrdenia potvrdzujú aj tie skutočnosti, že počas predbežného vyšetrovania

neboli vypočutí žiadni mnou navrhnutí svedkovia... Nebolo mi vôbec umožnené

skontaktovať sa s právnikom alebo inou osobou a tým mi bolo odopreté právo na právnu

pomoc...

... nebol dôvod a ani nebolo dostatok dôkazov na to, aby ma orgány činné v trestnom

konaní bezdôvodne zadržali...

... policajti ma okamžite deportovali večer dňa 21. 8. 2010... na oddelenie PZ, tam mi

nasadili putá ako zločincovi, umiestnili ma do akejsi klietky o rozmeroch asi 1,5 x 1,5m, kde

ma držali asi hodinu a pol...

Po výsluchu dom bol okamžite prevezený za asistencie ozbrojencov a s brokovnicou

mierenou na môj chrbát do S., kde ma umiestnili v cele PZ...

Po 44 hodinách bezdôvodného zadržania som bol opäť podrobený výsluchu, moja

okamžitá sťažnosť voči uzneseniu o začatí trestného stíhania bola samozrejme

zamietnutá. ... orgán činný v trestnom konaní vzniesol obvinenie voči mne okamžite počas

môjho pobytu v cele PZ dňa 22. 8. 2010 a vôbec neskúmal aj moje tvrdenia, návrhy výsluch

svedkov, aké vykonal vlastne šetrenia na mieste?...

Moje podozrenie v skutočnosti aj nechtiac potvrdil už zrejme nestranný

a nezainteresovaný prokurátor..., ktorý v uznesení č. -11 zo dňa 2. 11. 2010...

o postúpení veci OÚ v odôvodnení uviedol, že aj samotná... poškodená prispela k vyvolaniu

môjho rozčúlenia.

Prokurátor skonštatoval aj na základe výpovedí poškodenej, že v podstate išlo len

o nadávky z mojej strany, čo som ani... nepopieral, ale tieto nemohli vzbudiť dôvodnú obavu

ohrozenia života...

Ako je možné, že napriek tomu, som bol v cely PZ prepustený až dňa 23. 8. 2010

a prečo bola vôbec obmedzená moja osobná sloboda ponižujúcim spôsobom na dobu 44

hodín?

V skutočnosti až nestranný prokurátor potvrdil, že boli porušené ustanovenia

o postupe policajta, ale aj prokurátora pri mojom zadržaní a tým boli

porušené aj moje základné práva a slobody ustanovené SR v ...

Je podstatnou skutočnosťou aj to, že celý tento môj skutok bol ešte raz prešetrený aj

na OÚ vo Svidníku a rozhodnutím č. 7/2011/00884-14/6-Pr. zo dňa 29. 4. 2011 som bol

uznaný vinným z narušenia občianskeho spolunažívania...

Toto rozhodnutie... len potvrdzuje, že celá výpoveď... bola len skreslená a úmyselne

lživo dňa 21. 8. 2010 podaná orgánom činným v trestnom konaní tak, aby bolo bez

meškania a ďalšieho šetrenia dňa 22. 8. 2010 vznesené obvinenie za prečin nebezpečného

vyhrážania s tým, aby som do 23. 8. 2010 bol zadržaný v cele PZ...“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Ústavný súd SR vyslovuje, že OR PZ Svidník postupom a uznesením, ktorým

rozhodol o začatí trestného stíhania bez toho, aby dôkladne preskúmal všetky zákonné

predpoklady na obmedzenie osobnej slobody porušil právo sťažovateľa podľa čl. 5

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR.

OR PZ Svidník je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia.

Zároveň Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 3.000,- € z dôvodu morálnej a finančnej ujmy spôsobenej nezákonným postupom

orgánov štátnej moci.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa je

ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade navyše zastúpený

kvalifikovanou právnou zástupkyňou. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje

zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej

veci ústavný súd rozhodoval o porušení tých práv ( a dohovoru) iba

v súvislosti s tými postupmi a rozhodnutiami (postup OR PZ a jeho uznesenie z 22. augusta

2010), ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j.

v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení označených práv v súvislosti s inými rozhodnutiami

alebo postupmi (postupy a rozhodnutia okresnej prokuratúry), ktoré sťažovateľ uvádza

v texte sťažnosti mimo petitu, je podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za

súčasť jeho argumentácie (napr. , , ).

Z tohto pohľadu predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či postupom

OR PZ v súvislosti so zadržaním sťažovateľa 21. augusta 2010 a uznesením OR PZ

vydaným 22. augusta 2010 pod ČVS: ORP-341/SK-SK-2010 bolo porušené základné právo

sťažovateľa na osobnú slobodu zaručené v a jeho právo na slobodu

a bezpečnosť zaručené v čl. 5 dohovoru.

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných podmienok prijatia

sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení

alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom

zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ). V

prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie

tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie to

nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, zásah do osobnej slobody sťažovateľa bol vykonaný

21. augusta 2010 a k jeho prepusteniu zo zadržania došlo 23. augusta 2010. Uznesenie

o začatí trestného stíhania sťažovateľa (vznesenie obvinenia) bolo policajtom OR PZ

vydané 22. augusta 2010 a sťažovateľ si ho prevzal v ten istý deň (pozri uznesenie okresnej

prokuratúry z 23. augusta 2010, pozn.). Sťažnosť proti rozhodnutiu OR PZ bola okresnou

prokuratúrou ako nedôvodná zamietnutá 23. augusta 2010 a v ten istý deň toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť (sťažnosť proti nemu nebola prípustná). Vzhľadom na tieto

skutočnosti ústavný súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že zákonom určená dvojmesačná

lehota na podanie sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd podľa § 53 ods. 3

sťažovateľovi uplynula dávno pred jej podaním.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prejednaní odmietol ako podanú oneskorene ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody

sťažovateľa ( ), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2011