Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 449/2011
PDF · 164.4 KB
No categories available
II. ÚS 449/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť A. Ž., K., zastúpeného advokátkou JUDr. T. S., K.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17
Ústavy Slovenskej republiky a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Svidník v súvislosti s výkonom zaisťovacieho úkonu a jeho uznesením
ČVS: ORP-341/SK-SK-2010 z 22. augusta 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. Ž. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2011
doručená sťažnosť A. Ž., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného
práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Svidník (ďalej len „OR PZ“) v súvislosti s výkonom zaisťovacieho
úkonu a jeho uznesením ČVS: ORP-341/SK-SK-2010 z 22. augusta 2010.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením povereného
príslušníka OR PZ (ďalej len „policajt“) ČVS: ORP-341/SK-SK-2010 z 22. augusta 2010
podľa § 206 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný poriadok“) vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).
Proti tomuto rozhodnutiu policajta podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej Okresná
prokuratúra Svidník (ďalej len „okresná prokuratúra“) uznesením č. k. Pv 358/10-7
z 23. augusta 2010 rozhodla tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako
nedôvodnú zamietla.
Týmto rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní predchádzal výsluch
sťažovateľa (21. augusta 2010) a následne jeho zadržanie, v súvislosti s ktorým namieta
porušenie svojich základných práv a slobôd, čo odôvodnil takto:
„Pri mojom výsluchu dňa 21. 08. 2010 som uviedol skutočnosti, ktoré jasne
preukazovali, že poškodená... mala úmysel spoločne so svedkyňou... uviesť nepravdivé
skutočnosti a krivo ma obviniť...
Poškodená aj na podnet svojej mamy... mala jasný zámer ma z nehnuteľnosti...
vyhodiť a zabezpečiť úmyselným spôsobom moje neoprávnené zadržanie po dobu 48 hodín
v cele PZ prostredníctvom orgánov PZ a prokuratúry...
... poškodená vopred mala dohodnutý postup voči mne s orgánmi činnými v trestnom
konaní...
Som presvedčený, že... úmyselne a nepravdivo uviedla skutočnosti uvedené
v trestnom oznámení zo dňa 21. 8. 2010 aj po dohode s povereným prísl. PZ vo Svidníku,
ktorý začal trestné stíhanie a ktorý sa týmto spôsobom stal aj spolupáchateľom môjho
neoprávneného zadržania na 48 hodín.
Moje tvrdenia potvrdzujú aj tie skutočnosti, že počas predbežného vyšetrovania
neboli vypočutí žiadni mnou navrhnutí svedkovia... Nebolo mi vôbec umožnené
skontaktovať sa s právnikom alebo inou osobou a tým mi bolo odopreté právo na právnu
pomoc...
... nebol dôvod a ani nebolo dostatok dôkazov na to, aby ma orgány činné v trestnom
konaní bezdôvodne zadržali...
... policajti ma okamžite deportovali večer dňa 21. 8. 2010... na oddelenie PZ, tam mi
nasadili putá ako zločincovi, umiestnili ma do akejsi klietky o rozmeroch asi 1,5 x 1,5m, kde
ma držali asi hodinu a pol...
Po výsluchu dom bol okamžite prevezený za asistencie ozbrojencov a s brokovnicou
mierenou na môj chrbát do S., kde ma umiestnili v cele PZ...
Po 44 hodinách bezdôvodného zadržania som bol opäť podrobený výsluchu, moja
okamžitá sťažnosť voči uzneseniu o začatí trestného stíhania bola samozrejme
zamietnutá. ... orgán činný v trestnom konaní vzniesol obvinenie voči mne okamžite počas
môjho pobytu v cele PZ dňa 22. 8. 2010 a vôbec neskúmal aj moje tvrdenia, návrhy výsluch
svedkov, aké vykonal vlastne šetrenia na mieste?...
Moje podozrenie v skutočnosti aj nechtiac potvrdil už zrejme nestranný
a nezainteresovaný prokurátor..., ktorý v uznesení č. Pv 358/10-11 zo dňa 2. 11. 2010...
o postúpení veci OÚ v odôvodnení uviedol, že aj samotná... poškodená prispela k vyvolaniu
môjho rozčúlenia.
Prokurátor skonštatoval aj na základe výpovedí poškodenej, že v podstate išlo len
o nadávky z mojej strany, čo som ani... nepopieral, ale tieto nemohli vzbudiť dôvodnú obavu
ohrozenia života...
Ako je možné, že napriek tomu, som bol v cely PZ prepustený až dňa 23. 8. 2010
a prečo bola vôbec obmedzená moja osobná sloboda ponižujúcim spôsobom na dobu 44
hodín?
V skutočnosti až nestranný prokurátor potvrdil, že boli porušené ustanovenia
Trestného poriadku o postupe policajta, ale aj prokurátora pri mojom zadržaní a tým boli
porušené aj moje základné práva a slobody ustanovené Ústavou SR v čl. 17...
Je podstatnou skutočnosťou aj to, že celý tento môj skutok bol ešte raz prešetrený aj
na OÚ vo Svidníku a rozhodnutím č. 7/2011/00884-14/6-Pr. zo dňa 29. 4. 2011 som bol
uznaný vinným z narušenia občianskeho spolunažívania...
Toto rozhodnutie... len potvrdzuje, že celá výpoveď... bola len skreslená a úmyselne
lživo dňa 21. 8. 2010 podaná orgánom činným v trestnom konaní tak, aby bolo bez
meškania a ďalšieho šetrenia dňa 22. 8. 2010 vznesené obvinenie za prečin nebezpečného
vyhrážania s tým, aby som do 23. 8. 2010 bol zadržaný v cele PZ...“
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Ústavný súd SR vyslovuje, že OR PZ Svidník postupom a uznesením, ktorým
rozhodol o začatí trestného stíhania bez toho, aby dôkladne preskúmal všetky zákonné
predpoklady na obmedzenie osobnej slobody porušil právo sťažovateľa podľa čl. 5
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 17 Ústavy SR.
OR PZ Svidník je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia.
Zároveň Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 3.000,- € z dôvodu morálnej a finančnej ujmy spôsobenej nezákonným postupom
orgánov štátnej moci.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je
ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade navyše zastúpený
kvalifikovanou právnou zástupkyňou. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje
zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže
rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej
veci ústavný súd rozhodoval o porušení tých práv (čl. 17 ústavy a čl. 5 dohovoru) iba
v súvislosti s tými postupmi a rozhodnutiami (postup OR PZ a jeho uznesenie z 22. augusta
2010), ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j.
v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení označených práv v súvislosti s inými rozhodnutiami
alebo postupmi (postupy a rozhodnutia okresnej prokuratúry), ktoré sťažovateľ uvádza
v texte sťažnosti mimo petitu, je podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za
súčasť jeho argumentácie (napr. III. ÚS 149/04, III. ÚS 235/05, II. ÚS 65/07).
Z tohto pohľadu predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či postupom
OR PZ v súvislosti so zadržaním sťažovateľa 21. augusta 2010 a uznesením OR PZ
vydaným 22. augusta 2010 pod ČVS: ORP-341/SK-SK-2010 bolo porušené základné právo
sťažovateľa na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ústavy a jeho právo na slobodu
a bezpečnosť zaručené v čl. 5 dohovoru.
Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných podmienok prijatia
sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení
alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom
zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na
odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V
prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie
tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to
nedovoľuje.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).
Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, zásah do osobnej slobody sťažovateľa bol vykonaný
21. augusta 2010 a k jeho prepusteniu zo zadržania došlo 23. augusta 2010. Uznesenie
o začatí trestného stíhania sťažovateľa (vznesenie obvinenia) bolo policajtom OR PZ
vydané 22. augusta 2010 a sťažovateľ si ho prevzal v ten istý deň (pozri uznesenie okresnej
prokuratúry z 23. augusta 2010, pozn.). Sťažnosť proti rozhodnutiu OR PZ bola okresnou
prokuratúrou ako nedôvodná zamietnutá 23. augusta 2010 a v ten istý deň toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť (sťažnosť proti nemu nebola prípustná). Vzhľadom na tieto
skutočnosti ústavný súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že zákonom určená dvojmesačná
lehota na podanie sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd podľa § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde sťažovateľovi uplynula dávno pred jej podaním.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom
prejednaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody
sťažovateľa (čl. 127 ods. 3 ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2011