Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 460/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. K., B., L. K., B., a M. K., B., zastúpených advokátom

JUDr. J. V., LL.M., Advokátska kancelária V. L., s. r. o., B., pre namietané porušenie

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní

vedenom pod sp. zn. , základného práva podľa

Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

v spojení s a

Slovenskej republiky postupom Okresnej prokuratúry Bratislava V v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava

V v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. K., L. K. a M. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca

2011 doručená sťažnosť J. K., B. (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“), L. K., B. (ďalej len

„sťažovateľka v 2. rade“), a M. K., B. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“) – (spolu ďalej

len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. V., LL.M., Advokátska kancelária

V. L., s. r. o., B., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 1

a postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej aj „okresný súd“)

v neoznačenom konaní a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 v spojení s a postupom Okresnej prokuratúry

Bratislava V (ďalej aj „okresná prokuratúra“) a Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Bratislava V (ďalej aj „OR PZ“) v neoznačených konaniach. Sťažnosť sa týkala postupu

orgánov verejnej moci v súvislosti s trestným konaním vedeným proti I. K. pre trestný čin

zanedbania povinnej výživy podľa .

2. Podaním z 30. júna 2011 sťažovatelia na základe výzvy ústavného súdu doplnili

sťažnosť, pričom z obsahu sťažnosti a podania z 30. júna 2011 vyplýva, že sťažovatelia

namietajú

- porušenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru v spojení s a postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. ,

- porušenie základného práva podľa , práva podľa

dohovoru, v spojení s a postupom

okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom OR PZ

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: .

K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. sťažovatelia uvádzajú: „Dňa 17. 08. 2006 bolo vydané Uznesenie

Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave, Úradu justičnej a kriminálnej

polície, Odboru ekonomickej kriminality, ČVS: (doručené navrhovateľke

v 1. rade dňa 23. 08. 2006), ktorým bolo prerušené trestné stíhanie proti obvinenému I. K.

pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, nakoľko nemožno pre neprítomnosť obvineného

vec náležité objasniť. Obvinenému nebolo možné doručiť uznesenie o stíhaní a nebolo

možné ho ani vo veci vypočuť. Z vyššie uvedeného bol podaný návrh na vydanie príkazu

na zatknutie a následne dňa 09. 06. 2006 sudca Okresného súdu Bratislava V pod číslom

vydal príkaz na zatknutie obvineného. … Dňa 12. 3. 2007 bola na Okresnom

súde Bratislava V vyhotovená Zápisnica o výsluchu obvineného, č. k. .

Obvinený uviedol, že sa vzdáva sťažnosti proti uzneseniu o trestnom stíhaní ORP-47/Psi-

2003-V zo dňa 14. 06. 2003 a OÚJP-967/2003 zo dňa 26. 11. 2003. Od októbra 2006

pracuje v K. N. M. v stavebno-obchodnej firme J., K. N. M. Zatknutý bol na policajnom

oddelení kde si bol vybavovať OP. Sľúbil že sa bude dostavovať na každé predvolanie

orgánov činných v trestom konaní alebo súdu. Okresná prokurátorka JUDr. E. N. S.

navrhla prepustiť obvineného na slobodu s tým, že sa ešte v ten deň dostaví na Úrad

justičnej a kriminálnej polície B. vyšetrovateľke Ing. M. a bolo vyhlásené Uznesenie

Okresného súdu Bratislava V o prepustení obvineného zo zatknutia na slobodu.“

3. K namietanému postupu okresnej prokuratúry a OR PZ sťažovatelia uvádzajú

chronológiu ich jednotlivých úkonov.

Sťažovateľka v 1. rade podala 19. decembra 2002 trestné oznámenie vo veci

zanedbania povinnej výživy svojím bývalým manželom I. K. vo vzťahu k svojim maloletým

deťom (sťažovateľom v 2. a v 3. rade). Vzhľadom na to, že sťažovatelia prejavovali

nespokojnosť s postupom vyšetrovateľa, podali viacero sťažností na odstránenie prieťahov

v jeho postupe (sťažnosť z 26. februára 2004 adresovaná Obvodnej prokuratúre B., 14. mája

2004 adresovaná Krajskej prokuratúre v B. (ďalej len „krajská prokuratúra“), 28. októbra

2004 adresovaná okresnej prokuratúre, 21. februára 2005 adresovaná krajskej prokuratúre,

13. mája 2005 sťažnosť adresovaná Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky –

inšpekčnému odboru, sťažnosť adresovaná okresnej prokuratúre zo 6. februára 2006,

sťažnosť z 28. apríla 2006 adresovaná generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky,

žiadosť sťažovateľov o preskúmanie postupu policajta z 24. mája 2007 adresovaná okresnej

prokuratúre, list sťažovateľky v 2. rade adresovaný verejnému ochrancovi práv zo

6. augusta 2007, sťažnosť sťažovateľky v 2. rade z 11. februára 2008 adresovaná OR PZ,

sťažnosť sťažovateľa v 3. rade zo 14. februára 2008 adresovaná OR PZ, sťažnosť

sťažovateľky v 1. rade zo 14. februára 2008 adresovaná OR PZ, sťažnosť adresovaná

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky z 2. apríla 2008…).

Zo sťažnosti, z jej príloh a doplnenia sťažnosti z 30. júna 2011 vyplýva, že konanie

vedené na OR PZ pod sp. zn. ČVS: bolo uznesením zo 4. februára 2008

prerušené z dôvodu, že pre neprítomnosť obvineného nebolo možné vec náležite objasniť.

4. Sťažovatelia uvádzajú: „Od roku 2008 odporcovia vo veci nijako nekonajú.

Vec nie je právoplatne skončená a navrhovatelia sa z dôvodu prieťahov vo vyššie uvedenom

konaní vedenom Okresným sudom Bratislava V pod č. k. ani v konaní

vedenom Okresnou prokuratúrou Bratislava V pod č. k. a v konaní vedenom

Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave V, ČVS: nemôžu domôcť svojich

práv. Konania trvajú celkovo už skoro 13 rokov.“

5. Zo sťažnosti a z jej doplnenia z 30. júna 2011 vyplýva, že sťažovatelia navrhujú,

aby ústavný súd nálezom takto rozhodol

1. Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2

a právo, aby sa ich vec prejednala v primeranej lehote podľa prvej vety

dohovoru, čím porušil aj a .

2. Okresná prokuratúra Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V v konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: porušili právo sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené v a právo, aby sa ich vec prejednala

v primeranej lehote, podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru a základné právo na inú právnu

ochranu zaručené v , čím porušili aj a

.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľom peňažnú sumu vo výške 10 000 € ako

primerané finančné zadosťučinenie za porušenie ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

, a práva podľa dohovoru v spojení s

a .

4. Ústavný súd priznáva sťažovateľom trovy konania a právneho zastúpenia.

II.

1. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

4. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

5. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

11. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

III.

1. Podstatou sťažnosti je tvrdenie, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa

a právo podľa dohovoru v spojení s a ,

postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

OR PZ v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: boli porušené práva

sťažovateľov podľa , dohovoru, v spojení

s a .

A. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom OR PZ v konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS:

2. K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu postupom

okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom OR PZ

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: sťažovatelia uvádzajú, že trestné

stíhanie proti obvinenému bolo prerušené uznesením OR PZ sp. zn. ČVS:

zo 4. februára 2008. Konkrétnejšia argumentácia toho, v čom má spočívať namietané

porušenie označeného základného práva v súvislosti s prerušením trestného stíhania,

v sťažnosti absentuje. Sťažnosť sťažovateľov však bola ústavnému súdu doručená až

31. marca 2011.

3. Sťažnosť bola teda ústavnému súdu doručená po uplynutí dvojmesačnej lehoty

ustanovenej v . Z uvedeného dôvodu v časti

namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom OR PZ v konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: v súvislosti s prerušením trestného stíhania ústavný súd

sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre oneskorenosť.

B. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom OR PZ v konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS:

4. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ). Zmyslom a účelom tejto zásady je to,

že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného

súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa

na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde ().

5. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať

postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať

o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného

súdu ().

6. Ústavný súd uvádza, že domáhanie sa ochrany základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru poškodeným v rámci trestného konania

je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré

je možné za určitých podmienok považovať za konanie vo veci poškodeného, jeho

záležitosti ().

7. V súvislosti s nárokom na náhradu škody a jeho uplatnením v trestnom konaní je

však potrebné poznamenať, že v konaní o trestnom čine zanedbania povinnej výživy

nezaplatené výživné nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale nesplnením

povinnosti vyplývajúcej zo o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej porušenie je samo osebe trestným

činom. Z toho vyplýva, že osoba, vo vzťahu ku ktorej bolo treba výživné plniť, nemá

v trestnom konaní postavenie poškodeného (m. m. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , R 18/1993). Dlžné výživné nemožno uplatniť v trestnom

konaní podľa (podobne komentár Ivor I. a kol.: Trestné

právo hmotné. Bratislava: Iura edition 2010, s. 127; Samaš O. a kol.: , stručný

komentár. Bratislava: Iura edition 2006, s. 431).

8. Trestné stíhanie nie je základným spôsobom vymáhania dlžného výživného

(). Týmto je v okolnostiach prípadu exekučné konanie na základe zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov. Preto ani z tohto dôvodu nemožno konanie označených orgánov posudzovať

podľa sprísnených kritérií uplatňovaných na konania, v ktorých ide o zabezpečenie výživy

maloletých. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia majú k dispozícii účinný prostriedok

nápravy, ktorým je v predmetnom prípade návrh na vykonanie exekúcie, pričom v rámci

exekučného konania ochranu sťažovateľmi označených základných práv poskytujú

všeobecné súdy podľa ustanovení Exekučného poriadku v spojení s Občianskym súdnym

poriadkom.

9. Ústavný súd vzhľadom na uvedené považuje sťažnosť sťažovateľov za predčasne

podanú, o ktorej nie je príslušný konať v zmysle zásad vyjadrených v § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, preto sťažnosť odmietol podľa

z dôvodu nedostatku právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2011