Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 441/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 2140009611 zo

7. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2011

doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2

ods. 2 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. E 2140009611 zo 7. júna 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta protiústavnosť rozhodnutia

krajského súdu, ktoré nie je riadne odôvodnené, v dôsledku čoho podal proti nemu 4. júla

2011 aj dovolanie. Keďže sa domnieva, že jeho dovolanie bude odmietnuté pre

neprípustnosť, „navrhuje toto konanie dočasne prerušiť do rozhodnutia NS SR“.

Zo sťažnosti vyplýva, že krajský súd nariadil výkon rozhodnutia z pracovnej odmeny

sťažovateľa v sume 33 € na uspokojenie prednostnej pohľadávky oprávneného (krajského

súdu, justičnej pokladnice), a to uznesením sp. zn. E 2140009611 z 22. februára 2011)

v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. E 2140009611 zo 7. júna 2011 (exekučný

titul), a to na základe uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. z 3. februára

2009, právoplatného 22. septembra 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave

sp. zn. z 31. augusta 2010 na uspokojenie prednostnej pohľadávky

oprávneného.

Sťažovateľ vidí protiústavnosť rozhodnutia krajského súdu najmä v „nepoučení KS o

procesných právach a povinnostiach v rozpore s , ako zásah do práva

podľa . Taktiež protiústavnosť rozhodnutia z 7. 6. 11 vidím vo vecnej

nesprávnosti pre rozpor s hmotným právom, nakoľko mnou podané námietky v odvolaní

boli opodstatnené a vôbec nesmerovali voči nezákonnosti exekučného titulu a konaniu,

ktoré mu predchádzalo ako mylne pochopil KS. Najmä námietka započítania (kompenzačná

námietka) v odvolaní mala za následok (účinok) v zmysle v spojení s

ods. 3 v spojení s Obč. zák. zánik práva priznaného exekučným titulom Ex post,

preto už neexistuje podklad na ďalší výkon rozhodnutia...“.

Podľa sťažovateľa sa krajský súd vôbec nevysporiadal „s dôvodmi podaného

odvolania, čím konal v rozpore s , , , a zaťažil

rozhodnutie protiústavnosťou a zmätočnosťou...“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že krajský súd

právoplatným uznesením zo 7. júna 2011 v konaní o nariadení výkonu rozhodnutia

vedenom pod sp. zn. E 2140009611 porušil jeho základné právo na súdnu ochranu podľa

a spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, jeho základné

právo „na rovnoprávnosť účastníka“ podľa , ako aj „právo na právnu

pomoc od začiatku vykonávacieho konania“ podľa . Súčasne požaduje

zakázať krajskému súdu pokračovať v porušovaní sťažovateľových práv, domáha sa

zrušenia citovaného rozhodnutia krajského súdu a úhrady trov konania. V závere navrhuje

prerušiť toto konanie do doby rozhodnutia o podanom dovolaní na Najvyššom súde

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Súčasne v sťažnosti požiadal o ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Krajský súd namietaným uznesením nevyhovel odvolaniu sťažovateľa, v ktorom

napáda skutočnosti týkajúce sa priebehu pôvodného súdneho konania, na základe ktorého

bolo vydané rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom,a po „preskúmaní dôvodov odvolania

súd dospel k záveru, že povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o

nesprávnosti nariadeného výkonu rozhodnutia“.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že „Pokiaľ ide o správnosť a

spravodlivosť samotného exekučného titulu, tunajšiemu súdu neprináleží ho hodnotiť a

komentovať, preto dôvodnosť a správnosť uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok za

návrh, nie sú skutočnosti, ktoré by súd v rámci výkonu rozhodnutia mohol preskúmavať.

Uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia zo dňa 22. 02. 2011, sp. zn. E

2140009611, sa opiera o právoplatný a vykonateľný pohľadávkový titul a je vecne správne,

a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“.

Ústavný súd zistil, že proti rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie

4. júla 2011, ktoré bolo odstúpené na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce ešte

v ten istý deň krajskému súdu. Vec bola odstúpená krajským súdom na rozhodnutie

najvyššiemu súdu 29. septembra 2011.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný

súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu

ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa o

namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných

práv a slobôd je preto daná len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov,

alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so

súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve

().

Základným ústavným predpokladom podľa citovaného článku na vznik

právomoci ústavného súdu v konaní o sťažnostiach je to, aby o ochrane tvrdeného porušenia

základného práva alebo slobody nerozhodoval iný súd. Tento článok ustanovuje o

súde, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa má aj zákonom

vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody. Ak

existuje taký súd, ústavný súd zásadne nie je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie,

pretože tomu bráni ústavný princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu vyjadrený v čl.

127 ods. 1 i. f. .

Zo sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ podal proti rozhodnutiu krajského súdu

dovolanie 1. júla 2011, v ktorom namietal, že postupom krajského súdu mu bola odňatá aj

možnosť konať pred súdom [ ], pričom v ňom

namietal aj ďalšie dovolacie dôvody podľa § 237 písm. b) a c) Občianskeho súdneho

poriadku a súčasne v tej istej veci sa obrátil v auguste 2011 so sťažnosťou aj na ústavný súd,

kde žiadal konanie prerušiť až do rozhodnutia najvyššieho súdu.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ použil ako mimoriadny opravný prostriedok aj

dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu. Právomoc ústavného súdu je v

tomto ohľade subsidiárna ( i. f. ). Keďže k 29. septembru 2011 bol spis

postúpený spolu s dovolaním sťažovateľa na vybavenie najvyššiemu súdu, odpadá dôvod

sťažnosti sťažovateľa a ústavný súd nepovažuje za potrebné v tomto štádiu prerušiť konanie

do rozhodnutia najvyššieho súdu.

Ústavný súd pripomína, že dovolanie z dôvodu uvedeného v

považuje za účinný právny prostriedok nápravy porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (napr. , ). Táto okolnosť vzhľadom na princíp

subsidiarity vyplývajúci z vylučuje právomoc ústavného súdu

meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených základných

práv, ak je zrejmé, že sťažovateľ svoje námietky uplatnil v sťažnosti podanej ústavnému

súdu, ako aj v dovolaní podanom najvyššiemu súdu, pričom v čase rozhodovania ústavného

súdu nie je dovolacie konanie skončené.

Ústavný súd sa zaoberal aj úvahou, aké dôsledky bude mať pre sťažovateľa prípadné

posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania neprípustného. Pre tento prípad

ústavný súd, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie, podľa dohovoru konštatuje,

že v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľovi lehota

na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus

Česká republika, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body 51, 53, 54).

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok už po jej

predbežnom prerokovaní pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde bez toho, aby sa zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa a jeho žiadosťou

o ustanovenie právneho zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2011