Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 406/2011
PDF · 181.48 KB
No categories available
I. ÚS 406/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. októbra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť A. B., T., právne zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., B.,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, základného práva na rovnaké postavenie pred súdom podľa čl. 47
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu
o občianskych a politických právach postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom
pod sp. zn. 31 C 74/2006, a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2011
doručená sťažnosť A. B. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na
rovnaké postavenie pred súdom podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a podľa čl. 14 ods. 1
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný
pakt“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“, v citáciách aj
„porušovateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 74/2006.
2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených listín vyplýva, že sťažovateľka je
v procesnom postavení odporcu v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn.
31 C 74/2006 o zaplatenie sumy 15 425,21 € s príslušenstvom , v ktorom sa navrhovatelia
od sťažovateľky domáhajú peňažnej náhrady za užívanie pozemku v ich vlastníctve, na
ktorom sa nachádza stavba – rodinný dom vo vlastníctve sťažovateľky (sťažovateľka
nadobudla nehnuteľnosť „na základe vlastnoručného závetu poručiteľky“ a navrhovatelia
v rámci dedičského konania, resp. časť následne aj darovacími zmluvami medzi zákonnými
dedičmi). Predmetná vec nebola ešte meritórne rozhodnutá ani na súde prvého stupňa.
3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že už v podanom odpore zo 14. júna 2006 proti
platobnému rozkazu č. k. 35 Ro 295/2006-27 z 19. mája 2006 namietala „neurčitosť
splnomocnenia na zastupovanie navrhovateľov, ktoré bolo súčasťou návrhu, a to z dôvodu
absencie špecifikácie splnomocniteľov“ (sú uvedené len ich mená a priezviská a tiež nie je
dostatočne konkretizovaný predmet sporu, pozn.), a okresný súd aj napriek jej viacerým
námietkam po „ani takmer 5 rokoch... konania neodstránil nedostatky návrhu na začatie
konania“. Až výzvou z 28. októbra 2010 adresovanou právnej zástupkyni navrhovateľov
začal okresný súd odstraňovať nedostatky tohto návrhu.
4. Sťažovateľka ďalej uviedla, že okresný súd „počas celého doterajšieho konania
konal nielen o vadnom návrhu na začatie konania a neprihliadol na opakovane vznesené
námietky sťažovateľa..., ale zároveň rozhodoval len o procesných návrhoch navrhovateľov.
Porušovateľ rozhodol o podaní navrhovateľov zo dňa 26. 03. 2008 týkajúceho sa jednak
čiastočného späťvzatia návrhu ako aj zmeny návrhu. Porušovateľ ďalej rozhodol tiež
o čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania, a to na základe podania navrhovateľov
zo dňa 30. 12. 2010.
Porušovateľ však do dnešného dňa nerozhodol o návrhu sťažovateľa na prerušenie
konania, ktoré bolo porušovateľovi doručené krátkou cestou na pojednávaní dňa
18.03.2010. Porušovateľ ďalej viac ako 4 roky ignoroval opakovane vznášané námietky
sťažovateľa týkajúce sa nedostatku plnomocenstva doloženého k návrhu na začatie
konania.“.
5. Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd týmto postupom (body 3 a 4) porušil ňou
označené práva zaručené ústavou, listinou, dohovorom a medzinárodným paktom.
6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „Právo A. B.... na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a čl. 36 ods. 1 Listiny..., na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., na rovnaké postavenie pred súdom podľa čl. 47 ods.
3 Ústavy... a podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu... a práva na rovnosť zbraní, ktoré
je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom
Okresného súdu... v súdnom konaní sp. zn.: 31C/74/2006 porušené bolo.“ Súčasne navrhla,
aby jej bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 € a náhrada trov
právneho zastúpenia vo výške 314,18 €.
7. Sťažovateľka ako dôkazový materiál k sťažnosti pripojila žalobu a návrh na
vydanie platobného rozkazu z 28. marca 2006, namietané splnomocnenie z 28. marca 2006,
odpor zo 14. júna 2006 proti platobnému rozkazu č. k. 35 Ro 295/2006-27, zápisnice
z pojednávaní konaných 16. novembra 2007, 15. januára 2008, 26. februára 2008,
odvolanie sťažovateľky zo 7. júna 2008 proti uzneseniu okresného súdu z 15. apríla 2008
o zastavení časti konania a pripustení zmeny žaloby, vyjadrenie sťažovateľky z 27. augusta
2009 k čiastočnému späťvzatiu žaloby z 28. marca 2008, návrh sťažovateľky z 18. marca
2010 „na prerušenie súdneho konania... o zaplatenie 15.425,21 € s príslušenstvom“, lebo
na okresnom súde na návrh sťažovateľky prebieha pod sp. zn. 14 C 8/2009 „konanie
o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu..., ktorým budú upravené vzájomné
právne vzťahy medzi účastníkmi konania týkajúce sa užívania pozemku...“, uznesenie
okresného súdu č. k. 31 C 74/2006-201 z 28. októbra 2010 – výzva navrhovateľom na
doplnenie ich podania (návrhu) z 28. marca 2006, upravené splnomocnenia navrhovateľov
pre advokátku JUDr. Z. C. z 26. októbra 2010 (k splnomocneniu z 28. marca 2006), výzva
okresného súdu z 8. novembra 2010 pre navrhovateľov na oznámenie, kto ich bude
zastupovať v ďalšom konaní (JUDr. Z. C. alebo JUDr. R. B.), záznam súdnej kancelárie (č.
l. 205 súdneho spisu 31 C...) z 8. decembra 2010, že na výzvu okresného súdu z 8. novembra
2010 nedali navrhovatelia „do dnešného dňa“ odpoveď.
8. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka (kvalifikovane právne zastúpená) ako
dôkazový materiál nepredložila (okrem uznesenia – výzvy navrhovateľom z 8. októbra 2010
na doplnenie ich návrhu z 28. marca 2006, ktoré sa však týkalo len adresátov, pozn.) žiadnu
písomnosť okresného súdu vo forme právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu (podľa čl. 127 ods. 2 ústavy), ktorým mali byť porušené jej (ňou označené) základné
práva a slobody, čo však nekonkretizovala ani v petite sťažnosti (bod 6), v ktorom sa
obmedzila len na všeobecné preukázanie na „postupy okresného súdu“, ktorým jej práva
mali byť porušené.
II.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd
nerozhoduje iný súd.
13. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
14. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na
ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, teda sťažnosť ústavnému súdu možno
podať len vtedy, keď boli pred jej podaním vyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na
ochranu práv poskytuje. Takým prostriedkom sa podľa ustanovenia § 53 zákona o ústavnom
súde rozumie riadny opravný prostriedok, mimoriadny opravný prostriedok, vyjmúc návrh
na obnovu konania a iný právny prostriedok, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných
práv alebo slobôd poskytuje.
15. Už citované ustanovenie zákona o ústavnom súde je vyjadrením ústavnej zásady
subsidiarity konania o ústavných sťažnostiach zakotvenej v čl. 127 ods. 1 ústavy. Ochrana
ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť výlučnou úlohou ústavného súdu, ten
v tejto súvislosti predstavuje inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade
zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci, teda vtedy,
keď náprava pred týmito orgánmi verejnej moci už nie je štandardným postupom možná.
16. Ústavný súd poznamenáva, že ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na
zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, pri ktorých prípadnú protiústavnosť
spočívajúcu v porušení základných práv a slobôd jednotlivca už nemožno napraviť iným
spôsobom.
17. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd porušil jej (ňou označené) základné
práva najmä tým, že sa nezaoberal jej opakovanými námietkami na nedostatky návrhu na
začatie konania a neodstránil ich a napriek tomu konal o takomto návrhu (bod 3), a tiež tým,
že do podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol o jej návrhu z 18. marca 2010 na
prerušenie konania, pričom však aktívne rozhodoval len o procesných návrhoch
navrhovateľov (body 4 a 7).
18. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v posudzovanej veci sp. zn.
31 C 74/2006 nie je ešte okresným súdom meritórne rozhodnuté.
19. K sťažovateľkou uvádzaným skutočnostiam majúcim preukázať neústavný
postup okresného súdu v posudzovanom konaní ústavný súd poznamenáva, že okresný súd
sa opakovanými námietkami sťažovateľky o nedostatkoch návrhu na začatie konania začal
zaoberať, aj keď so značným časovým odstupom až výzvou (uznesením) z 8. októbra 2010
adresovanou navrhovateľom, ďalšou výzvou z 8. novembra 2010 (bod 7), a tak postupne
odstraňovať (robiť vhodné opatrenia podľa § 104 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov – ďalej len „OSP“) sťažovateľkou vytýkané
(odstrániteľné) nedostatky návrhu. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že
sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aj keď
sa v doterajšom konaní nedožadovala nápravy podaním sťažnosti predsedovi okresného
súdu na takéto prieťahy, ktorý nedostatok robí sťažnosť v tejto časti neprípustnou.
20. K ďalšej skutočnosti tvoriacej súčasť argumentácie sťažovateľky, t. j.
nezaoberaním sa a nerozhodnutím o jej návrhu z 18. marca 2010 na prerušenie súdneho
konania vo veci vedenej pod sp. zn. 31 C 74/2006, až do rozhodnutia okresného súdu
vo veci uvedenej pod sp. zn. 14 C 8/2008 (bod 7) ústavný súd poznamenáva, že
sťažovateľka v okolnostiach uvádzaných skutočností namieta vlastne nečinnosť okresného
súdu, ktorý nekoná o jej procesnom návrhu. O nečinnosti okresného súdu platí už uvedené
v bode 19, t. j. že sťažovateľka v oboch prípadoch mala pred podaním ústavnej sťažnosti
namietať u predsedu okresného súdu prieťahy (nečinnosť) v konaní okresného súdu
postupom podľa § 62 a násl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
21. Vzhľadom na už uvedené (vyplývajúce z citovaných relevantných právnych
noriem, právnych názorov ústavného súdu a skutočností zrejmých z obsahu sťažnosti, pozri
body 9 až 20) ústavný súd uzatvára, že v rámci pokračujúceho konania v merite veci (dosiaľ
sa vo veci konajúce súdy, no najmä prvostupňový súd zaoberali len procesnými návrhmi
účastníkov konania) stále nebolo rozhodnuté, resp. sťažovateľka nevyužila iné účelné
prostriedky na zjednanie nápravy (prieťahy a nečinnosť).
22. Vychádzajúc z uvedeného považuje ústavný súd terajšie podanie ústavnej
sťažnosti za predčasné, lebo pokiaľ by ústavný súd preskúmal sťažnosť ešte predtým, ako
vo veci samej definitívne rozhodne príslušný všeobecný súd, resp. pokiaľ sťažovateľka
nepodá kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, mohol by tak zasiahnuť do
jeho rozhodovacej činnosti, a tak nedodržať (porušiť) princíp subsidiarity ústavnej sťažnosti
vyplývajúci z čl. 127 ústavy (ktorý bol v danom prípade vymedzený v bodoch 9 až 16).
Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky ako neprípustnú (§ 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde).
23. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu,
aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti
(bod 6).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. októbra 2011