Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 406/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť A. B., T., právne zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., B.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a Listiny základných práv a slobôd, práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, základného práva na rovnaké postavenie pred súdom podľa čl. 47

ods. 3 a podľa Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2011

doručená sťažnosť A. B. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na

rovnaké postavenie pred súdom podľa a podľa

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný

pakt“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“, v citáciách aj

„porušovateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených listín vyplýva, že sťažovateľka je

v procesnom postavení odporcu v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn.

o zaplatenie sumy 15 425,21 € s príslušenstvom , v ktorom sa navrhovatelia

od sťažovateľky domáhajú peňažnej náhrady za užívanie pozemku v ich vlastníctve, na

ktorom sa nachádza stavba – rodinný dom vo vlastníctve sťažovateľky (sťažovateľka

nadobudla nehnuteľnosť „na základe vlastnoručného závetu poručiteľky“ a navrhovatelia

v rámci dedičského konania, resp. časť následne aj darovacími zmluvami medzi zákonnými

dedičmi). Predmetná vec nebola ešte meritórne rozhodnutá ani na súde prvého stupňa.

3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že už v podanom odpore zo 14. júna 2006 proti

platobnému rozkazu č. k. -27 z 19. mája 2006 namietala „neurčitosť

splnomocnenia na zastupovanie navrhovateľov, ktoré bolo súčasťou návrhu, a to z dôvodu

absencie špecifikácie splnomocniteľov“ (sú uvedené len ich mená a priezviská a tiež nie je

dostatočne konkretizovaný predmet sporu, pozn.), a okresný súd aj napriek jej viacerým

námietkam po „ani takmer 5 rokoch... konania neodstránil nedostatky návrhu na začatie

konania“. Až výzvou z 28. októbra 2010 adresovanou právnej zástupkyni navrhovateľov

začal okresný súd odstraňovať nedostatky tohto návrhu.

4. Sťažovateľka ďalej uviedla, že okresný súd „počas celého doterajšieho konania

konal nielen o vadnom návrhu na začatie konania a neprihliadol na opakovane vznesené

námietky sťažovateľa..., ale zároveň rozhodoval len o procesných návrhoch navrhovateľov.

Porušovateľ rozhodol o podaní navrhovateľov zo dňa 26. 03. 2008 týkajúceho sa jednak

čiastočného späťvzatia návrhu ako aj zmeny návrhu. Porušovateľ ďalej rozhodol tiež

o čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania, a to na základe podania navrhovateľov

zo dňa 30. 12. 2010.

Porušovateľ však do dnešného dňa nerozhodol o návrhu sťažovateľa na prerušenie

konania, ktoré bolo porušovateľovi doručené krátkou cestou na pojednávaní dňa

18.03.2010. Porušovateľ ďalej viac ako 4 roky ignoroval opakovane vznášané námietky

sťažovateľa týkajúce sa nedostatku plnomocenstva doloženého k návrhu na začatie

konania.“.

5. Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd týmto postupom (body 3 a 4) porušil ňou

označené práva zaručené , listinou, dohovorom a medzinárodným paktom.

6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „Právo A. B.... na

súdnu ochranu podľa ... a Listiny..., na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., na rovnaké postavenie pred súdom podľa čl. 47 ods.

3 ... a podľa Medzinárodného paktu... a práva na rovnosť zbraní, ktoré

je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom

Okresného súdu... v súdnom konaní sp. zn.: porušené bolo.“ Súčasne navrhla,

aby jej bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 € a náhrada trov

právneho zastúpenia vo výške 314,18 €.

7. Sťažovateľka ako dôkazový materiál k sťažnosti pripojila žalobu a návrh na

vydanie platobného rozkazu z 28. marca 2006, namietané splnomocnenie z 28. marca 2006,

odpor zo 14. júna 2006 proti platobnému rozkazu č. k. -27, zápisnice

z pojednávaní konaných 16. novembra 2007, 15. januára 2008, 26. februára 2008,

odvolanie sťažovateľky zo 7. júna 2008 proti uzneseniu okresného súdu z 15. apríla 2008

o zastavení časti konania a pripustení zmeny žaloby, vyjadrenie sťažovateľky z 27. augusta

2009 k čiastočnému späťvzatiu žaloby z 28. marca 2008, návrh sťažovateľky z 18. marca

2010 „na prerušenie súdneho konania... o zaplatenie 15.425,21 € s príslušenstvom“, lebo

na okresnom súde na návrh sťažovateľky prebieha pod sp. zn. „konanie

o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu..., ktorým budú upravené vzájomné

právne vzťahy medzi účastníkmi konania týkajúce sa užívania pozemku...“, uznesenie

okresného súdu č. k. -201 z 28. októbra 2010 – výzva navrhovateľom na

doplnenie ich podania (návrhu) z 28. marca 2006, upravené splnomocnenia navrhovateľov

pre advokátku JUDr. Z. C. z 26. októbra 2010 (k splnomocneniu z 28. marca 2006), výzva

okresného súdu z 8. novembra 2010 pre navrhovateľov na oznámenie, kto ich bude

zastupovať v ďalšom konaní (JUDr. Z. C. alebo JUDr. R. B.), záznam súdnej kancelárie (č.

l. 205 súdneho spisu 31 C...) z 8. decembra 2010, že na výzvu okresného súdu z 8. novembra

2010 nedali navrhovatelia „do dnešného dňa“ odpoveď.

8. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka (kvalifikovane právne zastúpená) ako

dôkazový materiál nepredložila (okrem uznesenia – výzvy navrhovateľom z 8. októbra 2010

na doplnenie ich návrhu z 28. marca 2006, ktoré sa však týkalo len adresátov, pozn.) žiadnu

písomnosť okresného súdu vo forme právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu (podľa ), ktorým mali byť porušené jej (ňou označené) základné

práva a slobody, čo však nekonkretizovala ani v petite sťažnosti (bod 6), v ktorom sa

obmedzila len na všeobecné preukázanie na „postupy okresného súdu“, ktorým jej práva

mali byť porušené.

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

13. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

14. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, teda sťažnosť ústavnému súdu možno

podať len vtedy, keď boli pred jej podaním vyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na

ochranu práv poskytuje. Takým prostriedkom sa podľa ustanovenia § 53 zákona o ústavnom

súde rozumie riadny opravný prostriedok, mimoriadny opravný prostriedok, vyjmúc návrh

na obnovu konania a iný právny prostriedok, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných

práv alebo slobôd poskytuje.

15. Už citované ustanovenie je vyjadrením ústavnej zásady

subsidiarity konania o ústavných sťažnostiach zakotvenej v . Ochrana

ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť výlučnou úlohou ústavného súdu, ten

v tejto súvislosti predstavuje inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade

zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci, teda vtedy,

keď náprava pred týmito orgánmi verejnej moci už nie je štandardným postupom možná.

16. Ústavný súd poznamenáva, že ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na

zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, pri ktorých prípadnú protiústavnosť

spočívajúcu v porušení základných práv a slobôd jednotlivca už nemožno napraviť iným

spôsobom.

17. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd porušil jej (ňou označené) základné

práva najmä tým, že sa nezaoberal jej opakovanými námietkami na nedostatky návrhu na

začatie konania a neodstránil ich a napriek tomu konal o takomto návrhu (bod 3), a tiež tým,

že do podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol o jej návrhu z 18. marca 2010 na

prerušenie konania, pričom však aktívne rozhodoval len o procesných návrhoch

navrhovateľov (body 4 a 7).

18. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v posudzovanej veci sp. zn.

nie je ešte okresným súdom meritórne rozhodnuté.

19. K sťažovateľkou uvádzaným skutočnostiam majúcim preukázať neústavný

postup okresného súdu v posudzovanom konaní ústavný súd poznamenáva, že okresný súd

sa opakovanými námietkami sťažovateľky o nedostatkoch návrhu na začatie konania začal

zaoberať, aj keď so značným časovým odstupom až výzvou (uznesením) z 8. októbra 2010

adresovanou navrhovateľom, ďalšou výzvou z 8. novembra 2010 (bod 7), a tak postupne

odstraňovať (robiť vhodné opatrenia podľa Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov – ďalej len „OSP“) sťažovateľkou vytýkané

(odstrániteľné) nedostatky návrhu. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že

sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru, aj keď

sa v doterajšom konaní nedožadovala nápravy podaním sťažnosti predsedovi okresného

súdu na takéto prieťahy, ktorý nedostatok robí sťažnosť v tejto časti neprípustnou.

20. K ďalšej skutočnosti tvoriacej súčasť argumentácie sťažovateľky, t. j.

nezaoberaním sa a nerozhodnutím o jej návrhu z 18. marca 2010 na prerušenie súdneho

konania vo veci vedenej pod sp. zn. , až do rozhodnutia okresného súdu

vo veci uvedenej pod sp. zn. (bod 7) ústavný súd poznamenáva, že

sťažovateľka v okolnostiach uvádzaných skutočností namieta vlastne nečinnosť okresného

súdu, ktorý nekoná o jej procesnom návrhu. O nečinnosti okresného súdu platí už uvedené

v bode 19, t. j. že sťažovateľka v oboch prípadoch mala pred podaním ústavnej sťažnosti

namietať u predsedu okresného súdu prieťahy (nečinnosť) v konaní okresného súdu

postupom podľa a násl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

21. Vzhľadom na už uvedené (vyplývajúce z citovaných relevantných právnych

noriem, právnych názorov ústavného súdu a skutočností zrejmých z obsahu sťažnosti, pozri

body 9 až 20) ústavný súd uzatvára, že v rámci pokračujúceho konania v merite veci (dosiaľ

sa vo veci konajúce súdy, no najmä prvostupňový súd zaoberali len procesnými návrhmi

účastníkov konania) stále nebolo rozhodnuté, resp. sťažovateľka nevyužila iné účelné

prostriedky na zjednanie nápravy (prieťahy a nečinnosť).

22. Vychádzajúc z uvedeného považuje ústavný súd terajšie podanie ústavnej

sťažnosti za predčasné, lebo pokiaľ by ústavný súd preskúmal sťažnosť ešte predtým, ako

vo veci samej definitívne rozhodne príslušný všeobecný súd, resp. pokiaľ sťažovateľka

nepodá kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, mohol by tak zasiahnuť do

jeho rozhodovacej činnosti, a tak nedodržať (porušiť) princíp subsidiarity ústavnej sťažnosti

vyplývajúci z (ktorý bol v danom prípade vymedzený v bodoch 9 až 16).

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky ako neprípustnú (§ 25

ods. 2 ).

23. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu,

aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti

(bod 6).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2011