Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 407/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť N. Č., D., Ing. V. R. a P. R., obaja bytom D., zastúpených

JUDr. K. B., D., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Okresného súdu Považská

Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Trenčíne v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť N. Č., Ing. V. R. a P. R. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2011

(na výzvu ústavného súdu doplnená podaním z 25. júla 2011) doručená sťažnosť N. Č., Ing.

V. R. a P. R. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín v konaní

vedenom pod sp. zn. , postupom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej aj

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Trenčíne

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , .

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovatelia (a ich

právni predchodcovia) boli žalobcami v súdnom spore o zrušenie a vysporiadanie

podielového spoluvlastníctva vedenom pôvodne (od 14. augusta 2000) na Okresnom súde

Trenčín a následne (po rozhodnutí krajského súdu z 18. marca 2003 o vylúčení všetkých

sudcov Okresného súdu Trenčín a pridelení veci Okresnému súdu Považská Bystrica) na

okresnom súde pod sp. zn. . Okresný súd po vykonanom rozsiahlom

dokazovaní (v rámci ktorého sa uskutočnili tváromiestna obhliadka a znalecké dokazovania)

rozhodol v merite veci rozsudkom č. k. -174 zo 6. marca 2006 a doplňujúcim

rozsudkom č. k. -232 z 25. septembra 2006. Na základe odvolaní všetkých

účastníkov konania (sťažovateľov podaním zo 14. októbra 2006) konal vo veci krajský súd,

ktorý po vykonanom dokazovaní (včítane kontrolného znaleckého dokazovania, obhliadky

a zameraní nehnuteľnosti na mieste samom) rozhodol rozsudkom č. k. -382,

z 24. novembra 2009 tak, že rozsudok okresného súdu zmenil.

Druhostupňový rozsudok napadli žalovaní (v I. až III. rade) 25. januára 2010 dovolaním,

o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením

sp. zn. z 29. novembra 2010 tak, že zrušil rozsudok krajského súdu

z 24. novembra 2009 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (súdny spis bol vrátený

krajskému súdu 26. januára 2011). Krajský súd uznesením č. k. -442

a z 2. marca 2011 zrušil prvostupňový rozsudok zo 6. marca 2006 a vec

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli: „V predmetnej veci jednoznačne

prichádzalo k prieťahom zavinenými jednotlivými konajúcimi súdmi. Doposiaľ boli vydané

dva rozsudky, na základe nezmyselných požiadaviek odporcov a hlavne na základe

nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení. Súdny spor ohľadne vyporiadania a rozdelenia

parcely č. 1159/4 pokračuje a vrátil sa do doby, keď bol pred 8 rokmi OS v Považskej

Bystrici dňa 20. 03. 2003 ustanovený ten istý znalec Ing. S., ktorého ustanovil OS Považská

Bystrica aj dňa 12. 04. 2011... Sťažovatelia zastávajú názor, že jednotlivé konajúce súdy

nepostupovali v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že by ich

postupy bolo možné kvalifikovať ako rešpektovanie a dodržiavanie citovaného článku

a Dohovoru. Naopak prieťahy v konaní zo strany jednotlivých konajúcich súdov

neboli ničím odôvodnené. Dôsledkom postupu jednotlivých konajúcich súdov je

pretrvávajúci stav právnej neistoty... Dotknuté súdy konajú vo veci liknavo, neúnosne

a neodôvodnene vec komplikujú tým, že namiesto logického a reálneho rozdelenia veci -

pozemku v rovnakom podiele medzi účastníkmi sa zaoberajú návrhmi, nepravdivými

a zavádzajúcimi informáciami odporcov, ktoré nemajú žiadne opodstatnenie ani oporu

v zákone. Takýto postup konajúcich súdov vedie k už uvádzanej právnej neistote a nervozite

sťažovateľov...“

4. Keďže sťažnosť (z 8. júla 2011) nespĺňala zákonom Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) predpísané náležitosti, ústavný súd listom z 18. júla 2011 vyzval sťažovateľov na

odstránenie nedostatkov ich sťažnosti (najmä predloženie splnomocnenia na ich

zastupovanie advokátom a preukázanie využitia právneho prostriedku – podanie sťažností

na prieťahy v konaní adresované predsedom vo veci konajúcich súdov podľa zákona č.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o súdoch“), resp. o sídlach a obvodoch

súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách

prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o štátnej správe súdov“)

5. Sťažovatelia v odpovedi z 25. júla 2011 na výzvu ústavného súdu uviedli:

„Konanie o rozdelenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti bolo

začaté na... Okresnom súde Trenčín, a to podaním návrhu zo dňa 14. 08. 2000. Nakoľko

podpredseda Okresného súdu Trenčín... je rodinným príbuzným odporcov..., vec bola

rozhodnutím Krajského súdu Trenčín preložená na rozhodnutie Okresnému súdu Považská

Bystrica. Krajský súd v Trenčíne tak po 20 mesiacoch rozhodol z dôvodu zaujatosti všetkých

sudcov Okresného súdu Trenčín. Už v tom čase sme zo strany odporcov čelili vyhrážkam,

ktorými nám neustále pripomínali, že podpredseda Okresného súdu Trenčín je ich rodinný

príslušník, ktorý sa dobre pozná nielen so sudcami Okresného súdu v Trenčíne (čo vlastne

priznali i samotní sudcovia vyjadrením ich zaujatosti), ale tiež so sudcami v Považskej

Bystrici... Na základe... uvedeného sme sa práve z dôvodu spornej objektívnosti, resp.

nezávislosti Okresného súdu Považská Bystrica rozhodli nepodať sťažnosť na predsedu

menovaného súdu, ale sme využili naše zákonom dané právo a požiadali sme v otázke

prieťahov v konaní o pomoc verejného ochrancu práv... V súčasnosti, keď je vec po

dovolacom konaní opäť vrátená na OS Považská Bystrica, sme sťažnosť na prieťahy

v zmysle , o súdoch nepodali, nakoľko sudkyňa,

ktorá vo veci aj naďalej rozhoduje (JUDr. L.) je súčasne predsedom Okresného súdu... Z

obdobných dôvodov, ako sme vyššie uviedli, sme nepodali ani sťažnosť na prieťahy v

odvolacom konaní predsedovi Krajského súdu v Trenčíne. Počas odvolacieho konania sme

boli svedkami toho, ako sa tesne pred pojednávaním, pred pojednávacou miestnosťou,

objavil podpredseda Okresného súdu Trenčín (Mgr. F. B.), ktorý živo komunikoval tak

s odporcami ako aj so sudcami rozhodujúcimi vo veci. Máme za to, že ak všetci sudcovia

Okresného súdu Trenčín vyjadrili svoju zaujatosť práve kvôli príbuzenskému vzťahu medzi

Mgr. B. (podpredseda OS Trenčín) a odporcami, potom s prihliadnutím na skutočnosť, že

OS Trenčín a KS Trenčín sídlia v jednom meste je zrejmé, že aj tu mal uvedený príbuzenský

vzťah veľký vplyv. Navyše v konaní pred Krajským súdom Trenčín odporcov vo veci

zastupoval syn menovaného podpredsedu Okresného súdu Trenčín, Mgr. M. B...“

6. Verejný ochranca práv v „Upovedomení o výsledkoch vybavenia podnetu“ sp. zn.

1189/2006/VOP z 5. mája 2006 v zásadnom uviedol: „Neprimeraná dĺžka predmetného

konania bola v podstatnej miere spôsobená právnou a faktickou zložitosťou veci...

Vzhľadom na uvedené skutočnosti som dospel k záveru, že postupom Okresného súdu

Považská Bystrica v konaní, vedenom pod sp. zn. , nie je preukázané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... Chápem, že vzhľadom

na Vašu zložitú situáciu si želáte, aby príslušný súd rozhodol vo veci čo najskôr a odstránil

tak právnu neistotu, v ktorej sa nachádzate. S porozumením preto vnímam Vašu snahu

využiť všetky možnosti podpory pri vyriešení Vášho problému a teda aj skutočnosť, že ste sa

na mňa obrátili s podnetom. Váš podnet som preskúmal v rozsahu, v akom mi to umožňuje

Vo veci termínu vydania konečného rozhodnutia v predmetnom

konaní vo Váš prospech Vám však nemôžem poskytnúť pomoc...“

7. Sťažovatelia (z dôvodov uvedených v bodoch 5 a 6) požiadali ústavný súd, aby pri

posudzovaní ich sťažnosti prihliadol na ustanovenie § 53 ods. 2 (keďže nesplnili podmienku

podľa ) („V zmysle ustanovenia zákona

o ústavnom súde Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka

podľa , ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa. S poukazom na toto zákonné ustanovenie

uvádzame, že z našej strany nedošlo k podaniu sťažnosti na prieťahy v konaní jednotlivým

predsedom príslušných súdov z dôvodov, ktoré veríme, že Ústavný súd posúdi ako dôvody

hodné osobitného zreteľa...“).

8. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Ústavný súd vyslovuje, že nekonaním Okresného súdu Trenčíne, Okresného súdu

v Považskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne vo veci sťažovateľov... došlo k porušeniu

ich ústavného práva na prerokovanie veci bez prieťahov zaručeného ...

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru... Ústavný súd priznáva sťažovateľom 1/, 2/ a 3/ titulom porušenia

ich základného práva finančné zadosťučinenie vo výške 1000,00 EUR za každý rok trvania

súdneho konania... Sťažovateľom sa priznáva tiež náhrada trov právneho zastúpenie vo

výške 454,- Eur...“

II.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Podľa ústavný súd každý návrh prerokuje

bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

12. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

13. V prípadoch sťažností podľa , v ktorých je namietané

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (resp. dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho

prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej

správe súdov a od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch.

14. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa

, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené

právne prostriedky, ktoré mal do 19. augusta 2009 k dispozícii podľa zákona o štátnej

správe súdov a v súčasnosti podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ

túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

15. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,

že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak

orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

16. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

17. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

18. Sťažovatelia v prerokúvanej veci nesplnili požiadavku namietania prieťahov

v konaní pred orgánom štátnej správy súdov ani nepreukázali, že ju nesplnili z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ). V nadväznosti na to

ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany

základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež

vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného

prostriedku súvisia“.

19. Dôvody uvádzané sťažovateľmi v bode 5 (v podstate zaujatosť vo veci

konajúcich sudcov) nekvalifikuje ústavný súd ako dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 53

ods. 2 ) už aj z toho dôvodu, že sťažovatelia mohli v priebehu

doterajšieho konania (na okresnom súde a aj krajskom súde) uplatniť námietku zaujatosti

proti sudcovi/sudcom týchto súdov podľa a nasl. Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak mali pochybnosti o ich nezaujatosti. Túto

možnosť však sťažovatelia nevyužili. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na

skutočnosť, že v posudzovanej veci doteraz konali Okresný súd Trenčín, okresný súd,

krajský súd a najvyšší súd, teda štyri rôzne súdy, voči ktorým súdom sťažovatelia ani raz

nenamietali prieťahy v konaní (nečinnosť) tak, ako to ukladá zákon o súdoch (vigilantibus

iura scripta sunt).

20. Nad rámec veci ústavný súd dodáva, že posudzovaná dĺžka konania (od času

začatia konania pred okresným súdom) – vzhľadom na skutočnosť, že (i) vo veci bolo

rozhodnuté v troch stupňoch a následne ostatným rozhodnutím krajský súd zrušil a vrátil

vec okresnému súdu (pozri bod 2) a že (ii) ide o skutkovo náročnú vec (v závislosti od

znaleckého dokazovania) – bola v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu na hrane jej

ústavnoprávnej relevancie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2011