Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 487/2011
PDF · 163.49 KB
No categories available
II. ÚS 487/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. októbra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. O. F., B., vo veci namietaného porušenia základných
práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 16, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 2, čl. 46 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 5 Co 316/2011, 5 Co 317/2011 z 29. júla 2011 a postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Spr 2137/2011 a písomnou odpoveďou
z 22. augusta 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. O. F. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. októbra
2011 doručená sťažnosť Mgr. O. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 16, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 2, čl. 46
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6
ods. 1, čl. 8, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 316/2011, 5 Co 317/2011 z 29. júla 2011
a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Spr 2137/2011 a jeho písomnou
odpoveďou z 22. augusta 2011.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania na strane
žalobcu proti odporcom S. a H. vo veci vydania psov a náhrady škody, ako aj o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia vedenom pred Okresným súdom Bratislava II (ďalej len
„okresný súd“) pod sp. zn. 13 C 48/09.
1. Napadnutým uznesením sp. zn. 5 Co 316/2011, 5 Co 317/2011 z 29. júla 2011
krajský (odvolací) súd na odvolanie sťažovateľa potvrdil uznesenia okresného
(prvostupňového) súdu:
- č. k. 13 C 48/09-97 zo 16. marca 2011, ktorým okresný súd zastavil konanie v časti,
z dôvodu prekážky litispendencie (prebiehajúce totožné konania medzi rovnakými
účastníkmi pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 11 C 28/06),
- č. k. 13 C 47/09-115 z 30. mája 2001, ktorým okresný súd zamietol návrh na
nariadenie predbežného opatrenia.
Podľa názoru sťažovateľa krajský súd napadnutým uznesením porušil jeho označené
základné a iné práva „v dôsledku nedostatočného zistenia skutkového stavu súdom podľa
§ 241 ods. 2 písm. c), nesprávnym právnym názorom vo veci podľa § 241 ods. 2 písm. d)
a bránením vo veci konať podľa § 237 písm. j) O. s. p.“.
V časti zastavenia konania z dôvodu prekážky „údajnej“ litispendencie sťažovateľ
uviedol, že táto prekážka neexistuje, keďže „obe tieto konania sú neporovnateľné a odlišné
a vydanie psov sa nemôže posudzovať ako rovnaké konanie, lebo v jednom konaní to je
právny následok a v druhom konaní to je časť konania...“.
Sťažovateľ zároveň namietal porušenie základného práva na konanie bez zbytočných
prieťahov „spôsobené nesprávnym procesným postupom súdu vo veci vydania predbežného
opatrenia“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom
prerokovaní sťažnosti túto prijal na ďalšie konanie a nálezom rozhodol, že napadnutým
uznesením krajského súdu boli porušené označené základné a iné práva sťažovateľa.
Zároveň žiada priznať finančné zadosťučinenie vo výške 3 miliónov eur a trovy právneho
zastúpenia pre ústavným súdom ustanoveného právneho zástupcu.
2. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie základných a iných práv
postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. Spr 2137/2011 a sp. zn. Spr.
2124/2011 spočívajúce v týchto skutkových okolnostiach:
„Sťažovateľ podal na Okresnom súde Bratislava I. sťažnosť pre prieťahy konania
sp. zn. 8 C 30/01... Na prieťahy konania predseda súdu reagoval odmietnutím sťažnosti
17. 5. 2011 v správnom konaní sp. zn. 2124/2011... Krajskému súdu... preto sťažovateľ
doručil dňa 27. 6. 2011 sťažnosť na prešetrenie prieťahov v konaní Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 8 C 7/03 v kontexte návrhu na oslobodenie sťažovateľa od poplatku za
sťažnosť z dôvodu hmotnej núdze na základe priložených listín. ...
Po odmietnutí sťažnosti na prieťahy konania Okresným súdom Bratislava I,
sťažovateľ očakával vybavenia sťažnosti od Krajského súdu... Zároveň žiadal, aby ho
podpredseda krajského súdu... oslobodil aj od správneho poplatku za sťažnosť.
Súd však nekonal, lebo... vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za
sťažnosť 12. 7. 2011, napriek tomu, že sťažovateľ žiadal oslobodenie.“
V závere tejto časti sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol
o porušení označených základných a iných práv sťažovateľa spôsobených nesprávnym
prešetrením prieťahov v konaní sp. zn. Spr 2137/2011, písomnou odpoveďou z 22. augusta
2011 a v konaní sp. zn. 2124/2011 písomnou odpoveďou zo 17. mája 2011. Zároveň žiada
priznať finančné zadosťučinenie vo výške stotisíc eur a trovy právneho zastúpenia pre
ústavným súdom ustanoveného právneho zástupcu.
Z priloženej odpovede predsedníčky Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
Spr. 2124/2011 zo 17. mája 2011 na sťažovateľom podanú sťažnosť na prieťahy v konaní
o vydanie predbežného opatrenia vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 7/03 vyplýva, že táto bola
vyhodnotená ako nedôvodná.
Sťažovateľ 27. júna 2011 podaním doručeným krajskému súdu 29. júna 2011 vyjadril
nesúhlas s odpoveďou predsedníčky Okresného súdu Bratislava I. Uvedené podanie bolo
podpredsedom krajského súdu vyhodnotené ako «žiadosť o prešetrenie vybavenia
sťažnosti ... v zmysle § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch (ďalej len
„zákon o súdoch“) a zároveň bol sťažovateľ v zmysle § 67 ods. 3 zákona o súdoch vyzvaný
na zaplatenie poplatku vo výške 6,50 €. Z ďalšej písomnej odpovede podpredsedu krajského
súdu z 22. augusta 2011 vyplýva, že:
„Vzhľadom na skutočnosť, že žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom
okresného súdu podlieha súdnemu poplatku v zmysle ust. §67 ods. 3 zákona o súdoch
v spojení so Sadzobníkom súdnych poplatkov, časť III, položka 27, ktorý tvorí prílohu
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), výzvou zo dňa
12. 07. 2011, Vám doručenou dňa 05. 08, 2011, Vás Krajský súd v Bratislave vyzval na
zaplatenie poplatku za úkon orgánu štátnej správy súdu do 10 dní od doručenia výzvy
s poučením o právnych následkoch jeho nezaplatenia v stanovenej lehote.
Dovoľte mi, aby som Vám oznámil, že predseda krajského súdu je pri prešetrovaní
vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu povinný postupovať v zmysle zákona
o súdoch, ktorý v ust. § 67 ods. 3 výslovne odkazuje na použitie osobitného zákona, ktorým
v danom prípade je zákon o súdnych poplatkoch. Nakoľko ste v stanovenej lehote nezaplatili
poplatok za úkon orgánu štátnej správy súdu, dovoľujem si Vám oznámiť, že Vašu žiadosť
o prešetrenie vybavenia sťažnosti odkladám bez vybavenia. Na následky nezaplatenia
súdneho poplatku ste boli výzvou zo dňa 12. 07. 2011 upozornený.».
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
K namietanému porušeniu základných a iných práv uznesením krajského súdu
sp. zn. 5 Co 316/2011, 5 Co 317/2011 z 29. júla 2011.
Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom.
Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého krajský súd napadnutým
uznesením „bránil vo veci konať podľa § 237 písm. f) O. s. p.“. Sťažovateľ teda vlastne
tvrdí, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Za uvedeného stavu vzhľadom na vlastné tvrdenia sa mohol sťažovateľ brániť
podaním dovolania, ktorého prípustnosť by sa opierala o ustanovenie § 237 písm. f)
Občianskeho súdneho poriadku. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľ dovolanie
nepodal. Znamená to, že nevyčerpal opravný prostriedok účinne mu poskytnutý zákonom na
ochranu jeho označených práv. Tým je daná neprípustnosť sťažnosti.
Treba dodať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukázal), že dovolanie
nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani neprichádzal do úvahy postup
ústavného súdu v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
K namietanému porušeniu základných a iných práv postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. Spr 2137/2011 písomnou odpoveďou z 22. augusta 2011
V zmysle § 67 ods. 1 písm. b) zákona č. 747/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) ak
je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním
riadne vybavená, môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) o prešetrenie
vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu.
Podstatou tejto časti sťažnosti je vyjadrenie nespokojnosti sťažovateľa s postupom
predsedu krajského súdu (ním povereného podpredsedu krajského súdu) a jeho písomnou
odpoveďou z 22. augusta 2011 pri vybavení jeho sťažnosti proti postupu predsedníčky
okresného súdu.
Ústavný súd aj v tejto časti sťažnosti konštatuje, že sťažovateľ sa v zmysle už
uvedeného ustanovenia zákona o súdoch mohol domáhať prešetrenia napadnutého postupu
predsedu krajského súdu podaním sťažnosti ministerstvu. Sťažovateľ ani netvrdil, že túto
možnosť využil, a teda nevyčerpal účinný prostriedok nápravy poskytnutý mu zákonom na
ochranu jeho označených práv.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. októbra 2011