Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 500/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť G. Š., P., vo veci namietaného porušenia základného práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. z 2. októbra 2009 a uzneseniami

Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 24. februára 2011 a sp. zn. z

31. marca 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť G. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2011

doručená sťažnosť G. Š., P. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Poprad (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 2. októbra 2009 a uzneseniami Krajského súdu v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -159 z 24. februára 2011 a č. k. 2 Co 64/2010-

162 z 31. marca 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

sa spoločnosť I., spol. s r. o. (ďalej len „žalobca“), domáhal voči sťažovateľke zaplatenia

sumy 67,01 € s príslušenstvom. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že predmetná žaloba bola

nedôvodná, pretože žalobca žiadnu pohľadávku voči nej nemal, resp. ona voči nemu nemala

žiadny dlh, avšak aj napriek tomu, že tieto svoje tvrdenia preukázala, okresný súd naďalej

o žalobe žalobcu konal, čím podľa sťažovateľky porušil jej základné právo na spravodlivé

súdne konanie. Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uviedla, že po vyhlásení rozsudku okresným

súdom z 2. októbra 2009 „preventívne vyplatila“ žalobcovi žalovanú sumu, a to konkrétne

na jeho účet 26. októbra 2009 sumu 67,07 € a 14. novembra 2009 sumu 94 €. Súčasne sa

odvolala proti rozhodnutiu okresného súdu, avšak krajský súd v priebehu odvolacieho

konania podľa sťažovateľky nesprávne vyhovel späťvzatiu žaloby žalobcom, v dôsledku

čoho rozsudok okresného súdu zrušil a konanie zastavil. Sťažovateľka považuje rozhodnutie

krajského súdu za nesprávne, pretože krajský súd nevyhovel jej nároku, ktorého sa

v odvolacom konaní domáhala, t. j., aby jej žalobca vrátil ňou vyplatené peňažné sumy, na

vyplatenie ktorých nemal žalobca nárok a nemal na to ani právny dôvod. Okrem toho

sťažovateľka tvrdí, že krajský súd jej odňal možnosť konať pred súdom, keďže jej

odvolanie proti rozsudku okresného súdu odmietol s odôvodnením, že nie je osobou

oprávnenou na jeho podanie.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť

na ďalšie konanie a aby konštatoval, že označenými rozhodnutiami tak okresného súdu ako

aj krajského súdu bolo porušené jej základné právo na spravodlivé súdne konanie zaručené

v , a aby zrušil obidve rozhodnutia krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľkou namietané porušenie

základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 2. októbra 2009 a uzneseniami krajského

súdu č. k. -159 z 24. februára 2011 a č. k. -162 z 31. marca 2011.

1. K namietanému rozhodnutiu okresného súdu

Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané rozhodnutie okresného súdu, vzhľadom na

skutočnosť, že predmetné rozhodnutie nebolo meritórne preskúmané ani v odvolacom

konaní krajským súdom, pretože krajský súd konanie z dôvodu späťvzatia žaloby iba

zastavil, ústavný súd v tejto časti nemohol sťažnosť sťažovateľky vo vzťahu k rozsudku

okresného súdu odmietnuť pre nedostatok svojej právomoci, a preto tento rozsudok

meritórne aj preskúmal.

Z ústavným súdom vyžiadaného rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 2. októbra 2009 vyplýva, že v predmetnom konaní sa žalobca domáhal voči sťažovateľke

zaplatenia sumy 67,01 €, ktorá predstavovala úroky z omeškania prináležiace k hlavnému

záväzku, ktorý bol právnemu predchodcovi žalobcu (V. a. s.) pred postúpením pohľadávky

žalobcovi priznaný platobným rozkazom sp. zn. Ro 8644/97 z 30. septembra 1998, ktorý

nadobudol právoplatnosť 18. novembra 1998. Okresný súd žalobu žalobcu zamietol

z dôvodu premlčania uplatňovanej pohľadávky, keďže možno „... z akcesorickej povahy

úrokov z omeškania vyvodiť, že ich osud je spätý s hlavným záväzkom a to nie len pri zániku

hlavného záväzku ale aj pri premlčaní hlavného záväzku“. Inými slovami, keďže podľa

okresného súdu došlo podľa (uplynutím 10 rokov, keď

sa malo podľa rozhodnutia plniť, pozn.) k premlčaniu hlavného záväzku priznaného

žalobcovi (resp. pred postúpením pohľadávky priznanému jeho právnemu predchodcovi)

súdnym rozhodnutím sp. zn. Ro 8644/97 z 30. septembra 1998, došlo aj k premlčaniu

úrokov z omeškania k tomuto hlavnému záväzku sa vzťahujúcich.

Sťažovateľka považuje rozhodnutie okresného súdu za nesprávne a arbitrárne

z dôvodu, že podľa jej názoru okresný súd nemal vôbec o žalobnom nároku žalobcu konať

a konanie mal zastaviť, pretože ona nemala voči žalobcovi žiadny dlh, a preto považuje celé

konanie na okresnom súde za neštandardné.

Podľa (ďalej len „OSP“) ak ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec

nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po

právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené

s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno

odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní,

ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok

podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Podľa podmienky konania sú podmienky, za ktorých môže súd konať

vo veci. Inými slovami, podmienkami konania sú predpoklady, ktoré musia byť splnené,

aby súd mohol vôbec vo veci konať a napokon aj vydať meritórne rozhodnutie.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že podmienky konania môžu byť odstrániteľné,

t. j. také, ktoré je možné napraviť (napr. po výzve súdu), aby súd mohol vo veci konať

a rozhodnúť (odstrániteľnými podmienkami konania sú: nedostatok príslušnosti súdu,

nedostatky návrhu na začatie konania, procesná nespôsobilosť účastníka konania,

nedostatok zastúpenia účastníka konania), a podmienky konania môžu byť aj

neodstrániteľné, t. j. také, ktorých náprava nie je možná ani po výzve súdu, takže v danom

prípade súd nemôže vo veci vôbec konať ani vydať meritórne rozhodnutia a konanie musí

zastaviť (neodstrániteľnými podmienkami konania sú: nedostatok právomoci súdu,

litispendencia, res iudicata a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania).

Z uvedeného je teda nepochybné, že súd vydáva rozhodnutie o zastavení konania iba

v súvislosti s posúdením podmienok konania, avšak takýmto rozhodnutím všeobecné súdy

nerozhodujú meritórne, t. j. vo veci samej. Pri rozhodovaní vo veci samej sú všeobecné súdy

viazané žalobným návrhom (petitom), ktorému buď vyhovejú (čiastočne alebo v celom

rozsahu), alebo mu nevyhovejú a žalobný návrh zamietnu.

V danom prípade okresný súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že

žalobcom uplatňovaný nárok nie je voči sťažovateľke dôvodný, a preto žalobu žalobcu

zamietol, čo v konečnom dôsledku znamená, že sťažovateľka bola v spore úspešná.

Vzhľadom na uvedené je námietka sťažovateľky smerujúca proti charakteru

rozhodnutia okresného súdu nedôvodná, pretože sťažovateľka požadovala, aby okresný súd

rozhodol o veci samej rozhodnutím (o zastavení konania), ktorým môže všeobecný súd

rozhodnúť iba v súvislosti s posudzovaním podmienok konania, pričom sťažovateľka

nepreukázala, že by sa v konaní o jej veci mala riešiť otázka nedostatku podmienok

konania.

Uvedené bolo podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť

sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní v tejto časti (t. j. vo vzťahu k rozhodnutiu

okresného súdu) odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

2. K namietaným rozhodnutiam krajského súdu

Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka tiež namietala porušenie

označených práv uzneseniami krajského súdu č. k. -159 z 24. februára 2011

a č. k. -162 z 31. marca 2011, pričom sťažovateľka je tohto názoru, že krajský

súd porušil jej základné právo na spravodlivé súdne konanie tým, že v odvolacom konaní

nerozhodol, že žalobca je jej povinný vrátiť finančnú čiastku, zaplatenia ktorej sa žalobou

domáhal a ktorú mu sťažovateľka aj vyplatila, a jednak aj tým, že krajský súd odmietol jej

odvolanie proti rozsudku okresného súdu z dôvodu, že je neoprávnenou osobou na jeho

podanie.

Pokiaľ ide o prvú z námietok sťažovateľky, ústavný súd podotýka, že v odvolacom

konaní odvolací súd iba preskúmava správnosť postupu a rozhodnutia okresného súdu,

ktorý postupoval a rozhodoval v rozsahu žalobného petitu (žalobného návrhu), a to iba

v rozsahu odvolacích dôvodov v zmysle . Inými slovami, v právomoci

odvolacieho súdu nie je, aby ako súd druhého stupňa rozhodoval o nových účastníkmi

konania uplatnených nárokoch, pretože toto je v právomoci prvostupňových súdov.

V danom prípade, tak ako to vyplýva už zo sťažnosti, sťažovateľka zaplatila

žalobcovi žalovanú sumu 26. októbra 2009 a 14. novembra 2009, a to aj napriek

skutočnosti, že tak nemusela urobiť, pretože už predtým – 2. októbra 2009 – okresný súd

vo veci meritórne rozhodol, pričom podľa tohto rozhodnutia bola sťažovateľka v konaní

úspešná, a teda nebola povinná žalobcovi nič zaplatiť. Skutočnosť, že tak sťažovateľka

učinila, bolo jej dobrovoľným rozhodnutím, pretože tak učinila bez právneho titulu, avšak

nebolo povinnosťou, resp. nebolo v právomoci krajského súdu v rámci konania o odvolaní

proti rozhodnutiu prvostupňového súdu rozhodovať o novo až v odvolacom konaní

uplatnenom nároku sťažovateľky na vrátenie tejto finančnej čiastky od žalobcu.

Sťažovateľka sa však môže tohto svojho nároku voči žalobcovi domáhať podaním novej

žaloby o plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcu, pretože prijal plnenie bez

právneho titulu.

V súvislosti s druhou námietkou sťažovateľky, podľa ktorej krajský súd vo veci

odvolania sťažovateľky nesprávne rozhodol, keď toto jej odvolanie odmietol z dôvodu, že

sťažovateľka nebola osobou oprávnenou na jeho podanie, ústavný súd podotýka, že v tomto

prípade krajský súd síce pochybil, pretože odvolanie má právo podať každý účastník

konania, avšak vzhľadom na to, že zo samotnej podstaty odvolacieho, resp. akéhosi

opravného konania vyplýva, že sa ho bude dovolávať účastník konania, ktorý v konaní na

prvom stupni nemal vo veci úspech, sa odvolanie sťažovateľky, ktorá bola v prvom stupni

úspešná, javilo ako neopodstatnené. Vzhľadom na to, že v danom prípade pochybenie

krajského súdu, ktorý odvolanie sťažovateľky síce legitímne odmietol, avšak z iného právne

relevantného dôvodu ako mal učiniť, ústavný súd tomuto jeho pochybeniu nepripisuje taký

ústavný rozmer, ktorý by bol spôsobilý reálne zasiahnuť do hmotných práv sťažovateľky.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup alebo

rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie

ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr.

, , , ).

Uvedené bolo podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý

sťažnosť sťažovateľky vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu č. k. -162

z 31. marca 2011, ktorým bolo meritórne rozhodnuté v odvolacom konaní, odmietol ako

zjavne neopodstatnenú ( ).

Pokiaľ ide o uznesenie krajského súdu č. k. -159 z 24. februára 2011,

ústavný súd zistil, že týmto uznesením krajský súd z dôvodu nemožnosti doručenia zásielok

sťažovateľke rozhodol, že všetky písomnosti určené sťažovateľke sa budú doručovať ich

uložením v súdnom spise. Sťažovateľka však toto uznesenie krajského súdu v sťažnosti iba

označila bez uvedenia dôvodov, kvôli ktorým ho považuje za arbitrárne, resp. za nesprávne

a ústavne neudržateľné.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať... odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky vo vzťahu k uzneseniu

krajského súdu č. k. -159 z 24. februára 2011 už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí na jej prerokovanie

( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutých

rozhodnutí krajského súdu je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody

sťažovateľky ( prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011