Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-45-2021.pdf
PDF · 95.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7Csp/45/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom Mgr. Vladislavom Ďurkáňom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Mýtna 48 proti žalovanej: P. K., O.. XX.X.XXXX, V. E.N., F. X o zaplatenie 609,25 Eur s prísl takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.05.2021 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 609,25 Eur s úrokmi z omeškania ročne vo výške 5 % z dlžnej sumy od 21.04.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku zaplateného žalobcom a z trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 9.1. 2017 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní´ kreditnej platobnej karty VUB, a.s. Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty QUATRO (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 52332285. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,8%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 300 Eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 10 Eur. Poukázal na ustanovenia § 39 ods. 1 zákona cˇ . 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom učte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním´ karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, pripadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Pred odstúpením pohľadávky žalobcu na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 08.04.2021 novy´ výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.03.2021 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonane´ úhrady odporcu s konečným zostatkom na úhradu vo výške 609,25 Eur. Uvedený dlžný zostatok žalovaný neuhradil v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy skončeným stavom ku dňu 31.03.2021, v lehote splatnosti do dňa 20.04.2021.
2. Uznesením zo dňa 02.08.2022 súd na návrh pripustil zmenu v osobe pôvodného žalobcu a na jeho miesto pripustil súčasného žalobcu, nakoľko po začatí konania nastala skutočnosť, s ktorou sa spája prechod práv a povinností.
3. Výzvou zo dňa 08.09.2021 súd vyzval žalobcu za účelom zistenia, čo tvorí žalovanú sumu, a aby doplnil skutkové tvrdenia o tom, ako boli dohodnuté podmienky úveru, či a ako bola dohodnutá RPMN, ako došlo k čerpaniu úveru, ako boli dohodnuté podmienky splácania úveru, ako žalovaná úver splácala, a s ktorými konkrétnymi splátkami je v omeškaní. Žalobca na výzvu nijakým spôsobom nereagoval.
4. Žalovaná sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadrila.
5. Podľa § 297, veta druhá, písm. b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR.
6. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá Civilného sporového poriadku vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
7. Súd pri splnení zákonných podmienok vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku.
8. K žalobe žalobca priložil Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro a zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 52332285, Obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu, Výpis Pôžičkovej karty Quatro.
9. Z priloženej Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičkovej karty Quatro a zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 52332285 možno vyvodiť, že právny predchodca žalobcu sa so žalovanou dohodol na poskytnutí bezúčelového spotrebiteľského úveru- revolvingového s vykonávaním platobných operácií z úveru prostredníctvom platobnej karty s úverovým rámcom 300 Eur, štandardnou mesačnou splátkou 10 Eur pri štandardnej úrokovej sadzbe 22,80 % ročne s dohodnutým úrokom vo výške 22,8%. Zmluva obsahuje údaje o celkových nákladoch spotrebiteľa, RPMN, dĺžku trvania zmluvy a ďalšie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky
15. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
16. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
17. Podľa § 294 CSP zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.
18. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
19. Po právnej stránke posúdil okresný súd vzťah sporových strán založený zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty a zmluvy o úvere ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), keďže žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania, keď žalovanému poskytol spotrebiteľský úver a spotrebiteľ, teda žalovaný, nekonal v rámci svojho podnikania alebo povolania.
20. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť), a uviesť žalobný návrh. Žalobným návrhom je súd viazaný. Žalobca tak procesne zodpovedá za to, čo a prečo žaluje, a za výber a formuláciu procesných prostriedkov. Je preto zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej zneniu § 132 ods. 1 CSP. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami (skutočnosťami) sa rozumejú všetky údaje, ktoré sú potrebné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (Rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 25Cdo 643/2000).
21. Žalobca si v tomto konaní podanou žalobou uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie požadovanej sumy len všeobecne - uvedením výšky dlžnej sumy, pričom len odkázal na výpis z bankovej knihy, ktorý má podľa jeho tvrdenia obsahovať súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady odporcu. Uvedené indikuje, že žalovaná suma má predstavovať nie len nevrátenú istinu (akú, v akej výške?), ale aj sankcie a príslušenstvo, no bez akejkoľvek konkretizácie uvedených položiek a poskytnutia aspoň základných rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich tieto dielčie nároky žalobcu. Vo vzťahu k vzniku uvedených nárokov sa žalobca obmedzil na konštatovanie, že žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok (aký, v akej výške?) v lehote splatnosti, bez konkretizácie uvedených skutočností, požadovaných súm, ako aj dátumov prípadných čiastočných úhrad, či čerpania poskytnutých prostriedkov, kde len poukázal na pripojené listiny. Zo žaloby nevyplýva ani to, kedy a v akej výške bol žalovanej úver poskytnutý (len to, že nejaký úver bol poskytnutý a že mala schválený úverový rámec). Ani na základe výzvy súdu svoje skutkové tvrdenia žalobca nijako nedoplnil. Ako dodávateľ tak ale procesne netvrdil a nepreukázal všetky také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by konkrétne a komplexne (úplne) podľa § 132 ods. 1 a 150 ods. 1 CSP skutkovo identifikovali a odôvodňovali uplatnený nárok voči žalovanej čo do základu a výšky, a umožňovali ho preskúmať, a preto považoval súd podanú žalobu za nedôvodnú. V súvislosti s úvahami o úplnosti podania má pritom súd za to, že žaloba má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je v nej obsiahnuté čoho sa týka a čo sleduje, ako aj uvedenie podľa žalobcu podstatných (rozhodujúcich) skutočností, a jej posúdenie ako aj posúdenie (ne)úplnosti týchto tvrdení tak bolo už len vecou posúdenia a rozhodnutia súdu vo veci samej (v opačnom prípade by žalobu, pre neunesenie bremena tvrdenia, nebolo možné nikdy zamietnuť). Je tiež otázne, či by dopĺňanie rozhodujúcich skutočností v danom prípade prichádzalo do úvahy, keďže doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe sa považuje za zmenu žaloby, ktorá sa v spotrebiteľských veciach nepripúšťa (porovnaj § 294 v spojení s ust. § 140 ods. 2 CSP)
22. V sporovom (návrhovom) konaní súd v zmysle prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti nie je povinný a ani oprávnený vyhľadávať za žalobcu rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, a tieto len posudzuje, t.j. vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu. Skutkový
stav sa pritom zisťuje len v rámci vymedzenom procesným útokom a obranou procesným postupom podľa zákona, a teda, okrem niektorých výnimiek, iba na základe predložených skutkových tvrdení, a to či už zhodných (§ 186 ods. 2 CSP), nepopretých (§ 151 ods. 1 CSP) alebo preukázaných po vykonanom dokazovaní (§ 220 ods. 2 CSP), a skutočnosti, ktoré procesne nikto netvrdil (okrem skutočností všeobecne známych, alebo skutočností známych súdu z jeho činnosti, prípadne niektorých skutočností vyplývajúcich z verejných registrov) podkladom rozhodnutia nie sú. Súd sám nevyšetruje a nevyhľadáva skutočnosti potrebné pre priznanie práva - rozhoduje len v rámci procesného útoku a na základe skutkového stavu zisteného procesným postupom podľa zákona (viď § 181 ods. 3, § 215 ods. 2 CSP, ako aj obsahovú štruktúru rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP - v ktorom súd uvedie čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, a ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, a ako vec právne posúdil), a preto v prípade, že z tvrdených skutočností právo na zaplatenie požadovanej sumy nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), nemožno mu priznať súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.
23. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17.6.2010, sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobca predložil súdu celý rad listín a v žalobe súhrnne a nekonkrétne, bez vzťahu jednotlivým rozhodujúcim tvrdeniam odkázal na tieto listiny. Takýto postup by stieral rozdiel medzi skutkovými tvrdeniami strán a skutkovými zisteniami, ktoré súd vyvodzuje z vykonaných dôkazov, a celkom neprípustným spôsobom by prenášal aktivitu a zodpovednosť prislúchajúcu účastníkom konania na súd a bol by tiež v rozpore so základnými zásadami občianskeho (sporového) konania - zásadou dispozičnou, prejednacou, rýchlosti a hospodárnosti.“
24. Základný rozdiel medzi sporovým a mimosporovým konaním spočíva v tom, že zatiaľ čo v tom mimosporovom sa uplatňuje tzv. vyšetrovací princíp, kedy je zistenie všetkých podstatných skutočností povinnosťou súdu, a to dokonca bez ohľadu na aktivitu (resp. neaktivitu) účastníkov konania a rozhodnutie vo veci samej možno vydať až vtedy, keď budú všetky relevantné skutočnosti zistené (princíp materiálnej pravdy), v klasickom sporovom konaní je uvedenie a preukázanie relevantných skutočností povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za minimálnej procesnej aktivity súdu a vec je možné meritórne rozhodnúť nie až vtedy, keď boli všetky relevantné skutočnosti preukázané, ale už v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala byť aktívna a neposunula spor k ďalším skutkovým zisteniam.
25. Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 571).
26. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovanou uzavrel platnú písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere so záväzkom žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky, a záväzkom žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi určité úroky (a poplatky), a ďalej že jej určité a konkrétne peňažné prostriedky aj reálne poskytol a žalovaná ich (v určitom čase a v konkrétnej výške) nevrátila, prípadne nezaplatila dohodnuté konkrétne špecifikované úroky a poplatky (vrátane skutočností umožňujúcich ich výpočet), kedy boli jednotlivé položky dlhu splatné, a že zmluva obsahuje všetky obligatórne obsahové náležitosti. Z ustanovenia § 132 a 294 CSP je pritom zrejmé, že všetky podstatné tvrdenia majú byť určite a zrozumiteľne uvedené už v žalobe samotnej, a to aj preto, aby už od začiatku súdneho konania (napr. i s poukazom na prerušenie plynutia premlčacej doby) bolo zrejmé, čo je jeho predmetom, a aby sa ku konkrétnym skutočnostiam v súlade so zásadou dispozičnou, prejednacou, rýchlosti i hospodárnosti konania mohla protistrana relevantne vyjadriť, a súd mohol tieto skutočnosti preskúmať a (vrátane okolností týkajúcich sa premlčania) aj posúdiť. Žalobca však všetky také skutočnosti, ktoré by konkrétne a komplexne skutkovo identifikovali a odôvodňovali uplatnený nárok voči žalovanej čo do základu a výšky (najmä či, kedy a akým spôsobom žalovaná peňažné prostriedky, a v akej konkrétnej výške, čerpala a mal vrátiť), v konaní riadne ani netvrdil, žaloba, hoci má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením o údajnom dlhu bez uvedenia všetkých skutočností, ktoré by ho špecifikovali a odôvodňovali, žalobca neuviedol konkrétne rozhodujúce skutočnosti umožňujúce jeho určenie, prípadne overenie jeho výpočtu, z jeho tvrdení uplatnené právo nevyplýva, a preto súd žalobu zamietol.
27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaná si však žiadne trovy konania neuplatnila, ani jej žiadne trovy konania nevyplývajú zo súdneho spisu, súd jej preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal. Tento rozsudok zároveň predstavuje z pohľadu trov konania konečné rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).